2 Trestného zákona o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Bartolomeja Kaščáka, advokáta vo Vranove nad Topľou, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného P. N. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 13. marca 2013, sp. zn. 2T 111/2006, bol obvinený P. N. uznaný za vinného z prečinu sprenevery
2 Trestného zákona účinného od
zaúčtovania nachádzať, ale túto si ako jediný v tom čase s pokladňou disponujúci prisvojil, čím takto Lesnej spoločnosti Cabov, pozemkovému spoločenstvu okr. Vranov nad Topľou, spôsobil škodu vo výške 191 667 Sk (6 362,18 €). Za to bol P. N. odsúdený
2 Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.
1 Trestného poriadku súd Lesnú spoločnosť Cabov, pozemkové spoločenstvo okr. Vranov nad Topľou s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal
N. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z
1 písm. g/ Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanej veci boli všetky dôkazy, či už orgánmi prípravného konania alebo súdmi vykonané zákonným spôsobom, okrem znaleckého dokazovania, na ktoré súd neprihliadal (Ing. Gnap bol vypočutý ako znalec aj napriek tomu, že bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý a nezložil predpísaný znalecký sľub). V súvislosti s tým, dovolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z
1 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno ním však (úspešne) napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob hodnotenia dôkazu súdom. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom konaní, nie však v konaní o dovolaní. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorého orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Skutočnosť, že rozhodnutia sú založené na nezákonných dôkazoch musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemôže byť vyvodená iba na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obvineného, resp. jeho obhajcu boli zo strany prvostupňového súdu v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní 13. marca 2013 (č.l. 529) odmietnuté, pretože neboli potrebné pre objasnenie skutkového stavu veci. Nad rámec už uvedeného najvyšší súd poznamenáva, že dovolateľ neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by uvedený dovolací dôvod napĺňala. Jeho argumentácia sa opiera o tie isté ním deklarované skutočnosti, ako boli prezentované v konaní pred súdmi nižšej inštancie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd konštatoval, že dovolací dôvod
1 písm. g/ Trestného poriadku naplnený nebol. Obvinený ako ďalší dovolací dôvod uvádzal ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení skutku.
názoru dovolateľa, skutok bol nesprávne právne posúdený ako prečin sprenevery
2 Trestného zákona účinného od
jeho názoru skutok správne právne kvalifikovaný. Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený poukázal na zásadu in dubio pro reo,
ktorej mal byť spod obžaloby oslobodený. K tomu je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle tohto ustanovenia je určené na nápravu právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva, nie však z hľadiska procesných predpisov. V praxi to znamená, že s poukazom na uvedený dovolací dôvod nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Skutkový stav je možné pri rozhodovaní o dovolaní hodnotiť iba z hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy, bola správne posúdená, t.j. či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na základe tohto dovolacieho dôvodu nemožno hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. V posudzovanej veci však uplatnené námietky smerujú výlučne do oblasti skutkových zistení. Obvinený vytýka súdom neúplné dokazovanie, nesprávne hodnotenie dôkazov, chybné skutkové zistenia. Pre dovolací súd je však rozhodujúce, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací dôvod nebol naplnený. Dovolateľ podal dovolanie aj z dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. j/ Trestného poriadku. Tento dovolací dôvod je naplnený, ak bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Obvinený N. však namietal dovolaním skutočnosť, že odvolací súd zamietol odvolanie
1 Trestného poriadku, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti konštatuje, že
obsahu dovolania dôvod dovolania mal byť správne uvedené ako písm. l/ § 371 ods. 1 Trestného poriadku. (Obhajca zrejme vychádzal zo znenia zákona účinného do
Trestného poriadku, preto podané dovolanie z tohto dôvodu dovolania je nepreskúmateľné, dovolací súd nezistil, čoho sa vlastne obvinený dovolaním domáhal.
c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/, písm. l/, Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného P. N. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.