Obsah (4)

§ 10§ 250j§ 250s§ 224

4So/104/2007 ROZSDUOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej

rozhodnutím č. X. zo

1. novembra 2006 – ktorým odporkyňa podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. rozhodla tak, že navrhovateľovi je od
2. februára 2006 vyplácaný invalidný dôchodok podľa zákona účinného od
3. januára 2004 v sume 7.026,- Sk mesačne a súčasne od
4. februára 2006 mu odňala invalidný dôchodok podľa zákona účinného do
5. decembra 2003 - a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že postup odporkyne pri zvýšení invalidného dôchodku navrhovateľa od
6. februára 2006 bol v súlade so zákonom. Napadnutým rozhodnutím z
7. apríla 2006 došlo k úprave jeho invalidného dôchodku na základe lekárskej prehliadky, ktorá sa uskutočnila
8. februára 2006, pričom vypočítaný bol vo výške 7.026,- Sk podľa § 73 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. s prihliadnutím na určenú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%. Uvedená miera poklesu bola u navrhovateľa určená posudkovým lekárom sociálneho poistenia prehodnotením jeho zdravotného stavu na základe zdravotnej dokumentácie i časovo aktuálnych 4So/104/2007 2 odborných lekárskych nálezov a to aj z odboru oftalmológie a stomatológie, na ktoré sa v priebehu konania navrhovateľ odvolával. Krajský súd zdôraznil, že k
9. februáru 2006 bol navrhovateľ poberateľom invalidného dôchodku, na ktorý sa pretransformoval jeho čiastočný invalidný dôchodok podľa § 263 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. v sume 4.821,- Sk. Prehodnotením jeho zdravotného stavu podľa § 263a ods. 1 písm. a/ cit. zákona, podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“) v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 25/05-51 uverejneného v čiastke 171 Zbierky zákonov Slovenskej republiky pod č. 460 z
10. júla 2006, posudková komisia sociálneho zabezpečenia konštatovala, že navrhovateľ tak, ako to vyplýva z jej posudku z
11. októbra 2006 je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. Z dôvodu, že navrhovateľ mal súčasne nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do
12. decembra 2003 a tiež na výplatu invalidného dôchodku aj podľa zákona účinného od
13. januára 2004, odporkyňa rozhodla v súlade s § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o výplate vyššieho dôchodku od
14. februára 2006 a zároveň odňala navrhovateľovi dôchodok nižší. Krajský súd záverom zdôraznil, že nebolo možné akceptovať argumentáciu navrhovateľa spočívajúcu v nezákonnosti rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku od
15. decembra 1998 z dôvodu, že o tejto veci bolo súdom právoplatne rozhodnuté. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý s ním vyjadril nespokojnosť z dôvodu, že odporuje reálnemu stavu. V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ postupne svoje odvolanie dopĺňal ďalšími rozsiahlymi podaniami. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody uvedené navrhovateľom nepovažuje za opodstatnené a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p.

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2

§ 250ja ods.

3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Napadnutým rozhodnutím z

1. apríla 2006, ktoré bolo predmetom preskúmavania krajským súdom, odporkyňa zvýšila navrhovateľovi podľa § 73 a § 112 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok od
2. februára 2006 na sumu 7.026,- Sk, ktorá zodpovedala jeho miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%. V priebehu konania o preskúmanie uvedeného rozhodnutia odporkyňa v súlade s ust. § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. - po zistení, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. s nárokom na čiastočný invalidný dôchodok podľa zák. č. 100/1988 Zb. ku dňu
3. februára 2006 v sume 4.821,- Sk a súčasne je aj invalidný podľa zák.č. 461/2003 Z.z. s nárokom na invalidný dôchodok v sume 7.026,- Sk ku dňu
4. februára 2006 podľa tohto zákona - rozhodla, že naďalej bude navrhovateľovi vyplácať invalidný dôchodok 4So/104/2007 3 podľa zák.č. 461/2003 Z.z. účinného od
5. januára 2004, keďže tento je vyšší. Nakoľko nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ktorého suma bola nižšia, zanikol, odporkyňa súčasne (čiastočný) invalidný dôchodok navrhovateľovi odňala v súlade s cit. ust. § 263a ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. Z podkladov súdneho spisu v posudzovanej veci vyplýva, že krajský súd postupom podľa ustanovení tretej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) preskúmal zákonnosť rozhodnutí odporkyne, pričom vecou sa dôsledne zaoberal. Krajský súd na základe zisteného skutkového stavu vyvodil s odporkyňou zhodné skutkové a právne závery, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu aj dostatočne odôvodnil a opodstatnene zaujal stanovisko, že sú správne a boli vydané v súlade so zákonom. V odvolacom konaní neboli zistené a ani z odvolania navrhovateľa nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť skutkových zistení a právnych záverov krajského súdu. Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p.

§ 250sO.s.p.

ako vecne správny potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli (§ 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 28. marca 2008 Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová