1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložila pokutu 3500 €. Proti rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok a žiadala, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie Rady č. RP/057/2012 zo dňa
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. O.s.p. a § 64 zákona č. 308/2000 Z. z. preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne v rozsahu dôvodov opravného prostriedku v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. a vec prejednal na ústnom pojednávaní dňa 20. augusta 2014 a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť
2 O.s.p. a to z nasledovaných dôvodov: V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd
tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l ods. 1 O.s.p.).
2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použijú sa primerane ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. s výnimkou § 250a O.s.p.
2 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p., ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. ?Citované ust. § 250i ods. 2 O.s.p. je faktickou transpozíciou požiadavky, tzv. ,,plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. ? Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť v súvislosti s preskúmavanou vecou predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. ?Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ust. § 250ja ods. 7 O.s.p.,
ktorého: ,,Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať' už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“ Porovnaním opravného prostriedku a obsah administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že skutkový stav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľka nepoprela, že dňa 8. mája 2012 o cca 11,30 hod. odvysielala program Farma. Predmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup odporkyne - správneho orgánu, ktorým bola navrhovateľke uložená
1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. pokuta 3500 € za porušenie § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. ?Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“) preto v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť: či postup odporkyne v správnom konaní bol v súlade so zákonom, či navrhovateľka odvysielaním tohto programu porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či bola v súlade so zákonom uložená sankcia. ?
308/2000 Z. z. poslaním Rady je presadzoval' záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonával' štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Zároveň Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona, alebo na základe licencie
tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu .v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Činnosť Rady vyplývajúcu z tohto jej poslania a pôsobnosti, upravenej v § 5 zákona č. 308/2000 Z. z., vykonávajú členovia Rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci jej Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu. ? V oblasti výkonu štátnej správy zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 5 ods. l písm. m/ v prípade potreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. ?Vysielateľom v ustanovení § 16 ods. 3 písm. l/ ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu je Rada oprávnená záznam z vysielania vyžiadať od vysielateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky hodnotí postup Rady ako správny (napr. rozhodnutia sp. zn. 8S/14/2013-40, 8Sž/19/2012-43, 3Sž/28/2012, 3Sž/7/2013, 5Sž/22/2012, 4Sž/25/2012, 2Sž/25/2012-39, 5Sž/18/2011, 5Sž/37/2011, 8Sž/15/2011, 8Sž/29/2011 a 2Sž/11/2012). V týchto rozhodnutiach bol odmietnutý argument o nezákonne získanom dôkaze a porušení prezumpcie neviny. Najvyšší súd vo viacerých rozsudkoch uviedol, že zákonom stanovená povinnosť vysielateľa nezasahuje do jeho práva neobviňovať seba samého. K rovnakému záveru dospel aj Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenia sp. zn. III ÚS. 564/2012-11 a IV ÚS 620/2012-9). Zákon č. 308/2000 Z. z. spája s nesplnením povinnosti doručiť záznam vysielania, na vyžiadanie Rady postih za správny delikt. Totiž oprávnenie odporkyne v prípade potreby žiadať o poskytnutie záznamov vysielania vysielateľa je spôsobom realizácie dohľadu, resp. získavania podkladov pre plnenie úloh odporkyne v oblasti výkonu štátnej správy. Najvyšší súd v opravnom prostriedku uplatnené námietky navrhovateľky ohľadne povinnosti predložiť záznam z vysielania považuje za právne bezvýznamné. Najvyšší súd zastáva názor, že v napadnutom rozhodnutí je vo výroku dostatočne presný a nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu. Určitosť skutku, spôsob jeho formulovania závisí od druhu porušenej povinnosti
zákona č. 308/2000 Z. z. Sankčný postih
3 zákona č. 308/2000 Z. z. sa netýka jednotlivých vecí, ale skutočnosti, že takýto typ programu ako celok sa nesmie vysielať v čase od 6,00 hod. do 22,00 hod. (pozri rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/23/2012 a 5Sž/28/2012). Zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanovení § 20 ods. 3 zakotvuje, že programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6,00 hod. do 22,00 hod. Porušenie ustanovení zákona o ochrane maloletých predmetným programom je dané obsahom a spôsobom spracovania s prihliadnutím na kontext celého programu. Preto sa najvyšší súd nestotožnil s názorom navrhovateľky, že odporkyňa mala vo výroku rozhodnutia uviesť slová a vety prípadne závery, ktoré mohli ohroziť morálny vývoj maloletých. Najvyšší súd považuje za vecne správne uvedenie jednotlivých nežiaducich slov, výrokov a formulácií v odôvodnení rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 8-13 uvádza, ktoré vyjadrenia a scény svojím obsahom, spôsobom a formou spracovania zakladajú rozpor s ustanovením § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Z obsahu spisu senát nezistil splnenie podmienok pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho deliktu. Navrhovateľka neoznačila ,,živé“ konania pre posúdenie veci ako pokračujúceho správneho deliktu. Navrhovateľka neoznačila ,,živé“ konania pred najvyšším súdom, s ktorými by bol predmet tohto konania rovnorodý a spojený vecnou a časovou súvislosťou.
názoru najvyššieho súdu odporkyňa uložila navrhovateľke sankciu za odvysielanie programu Farma v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a pri odôvodnení jej výšky sa vysporiadala so všetkými kritériami, ktoré na určenie výšky pokuty stanovuje § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Okrem zákonom stanovených kritérií vzala odporkyňa pri odôvodňovaní výšky uloženej sankcie do úvahy aj predchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola navrhovateľka sankcionovaná za opakované porušenie § 20 ods. 3 a 4 zákona č. 308/2000 Z. z. Zákonom stanovené rozpätie pre uloženie sankcie za porušenie § 20 ods. 3 je širšie (od 3319 € do 165 969 €) ako zákonom stanovené rozpätie pre uloženie sankcie za porušenie § 20 ods. 4 (od 663 € do 66 348 €), čomu zodpovedá aj výška uloženej sankcie v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom ako aj v súlade s poslaním odporkyne definovaným v ustanovení § 4 zákona č. 308/2000 Z. z., je bez formálnych a logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd
1 O.s.p.,
ktorého náhradu trov možno priznať len tomu navrhovateľovi, ktorý mal vo veci aspoň sčasti úspech. Odporkyňa
cit. ustanovenia nemá nárok na náhradu trov konania. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd
4 veta druhá, § 5 ods. 1 písm. h/ a položky písm. g/ Prílohy, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 1. októbra 2012,
ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť súdny poplatok 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedený v C. N. č. XXXXXXXXX/XXXX. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.