jej názoru poukazujú na možnosť uložiť povinnosť náhrady trov konania aj voči pribratému účastníkovi konania. Žiadala preto, aby odvolací súd zmenil druhý výrok uznesenia krajského súdu a uložil zúčastnenej osobe povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách nie je dôvodné.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zo spisu krajského súdu bolo zistené, že žalobkyňa podala žalobu proti rozhodnutiu a postupu Správy katastra Považská Bystrica, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou zastúpenou záložným veriteľom ako predávajúcou a zúčastnenou osobou ako predávajúcim. Následne došlo zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že bez jej súhlasu, záložný veriteľ a zúčastnená osoba uzatvorili Dohodu o odstúpení od kúpnych zmlúv, na základe ktorej došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy a následne bolo záznamom obnovené vlastnícke právo žalobkyne k stavu pred podpisom kúpnej zmluvy. Žiadala konanie zastaviť a priznať im náhradu vyčíslených trov konania.
názoru odvolacieho súdu postupoval krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne. Nemohol použiť ust. § 146 ods. 2 OSP, ako to vo svojom odvolaní žalobkyňa žiadala. Z prvej vety, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy, je zrejmé, že zastavenie konania zapríčinila žalobkyňa, a to tým, že svoju žalobu vzala späť. V tomto prípade nie je možné podporne použiť ani druhú vetu ust. 146 ods. 2 OSP, nakoľko nevzala svoj návrh späť pre správanie žalovaného. Nebol preto dôvod na postup
2 OSP, ale na aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a žalobcom ich náhradu z dôvodu neúspechu v odvolacom konaní nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.