Obsah (20)

§ 212§ 14§ 382a§ 72§ 193§ 40§ 194§ 371§ 37§ 386§ 382§ 388§ 380§ 385§ 179§ 187§ 83§ 204§ 190§ 369

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Tdo/14/2015 Identifikačné číslo spisu: 9015898967 Dátum vydania rozhodnutia: 26.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 212ods.

1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/, písm. j/ Tr. zák., spáchaný v časti v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Tr. zák. a iné, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej už len „minister spravodlivosti") proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2014, sp. zn. 2 Tpo 43/2014,

§ 382aTr.

por., § 385 ods. 1 Tr. por. a § 386 Tr. por. takto rozhodol: I/ Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. októbra 2014, sp. zn. 2 Tpo 43/2014, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 2 Tr. por. p o r u š e n ý z á k o n v ust. § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por., § 179 ods. 3 Tr. por. a § 187 ods. 1 Tr. por. v n e p r o s p e c h obvineného E. F.. Toto uznesenie sa z r u š u j e v celom rozsahu. Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. II/ S poukazom na § 192 ods. 3 Tr. por., veta prvá sa obvinený E. F., nar. XX. L. XXXX v K., V., trvale bytom E. X, V., prechodne bytom L. X, V., t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica p r e p ú š ť a ihneď z väzby na slobodu. Odôvodnenie Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica uznesením z
2. októbra 2014, sp. zn. 0Tp 113/2014,

§ 72ods.

1 písm. a/, ods. 2 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. vzal do väzby obvineného E. F. s tým, že táto mu začala plynúť dňa

1. októbra 2014 o 19.07 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu podal obvinený E. F. cestou svojho obhajcu JUDr. Jaroslava Klátika sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2. októbra 2014, sp. zn. 2 Tpo 43/2014,

§ 193ods.

1 písm. b/ Tr. por. ako oneskorene podaná zamietnutá. V odôvodnení daného rozhodnutia krajský súd v tejto súvislosti v prvom rade poznamenal, že uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica bolo vyhlásené

1. októbra 2014 za prítomnosti obvineného E. F., ktorý sa vyjadril takým spôsobom, že poučeniu o práve podať sťažnosť voči tomuto uzneseniu porozumel a vyjadrí sa v zákonom stanovenej lehote, teda v lehote 3 dní odo dňa oznámenia. Vzhľadom k tomu, že obvinený bol vzatý do väzby, sudca pre prípravné konanie okresného súdu mu dňa
2. októbra 2014 z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. postupom

§ 40ods. 1 Tr. por. ustanovil obhajcu, a to JUDr. Jaroslava Klátika, Ph

D., ktorý potom následne dňa 16. októbra 2014 osobne do podateľne okresného súdu podal za obvineného E. F. sťažnosť voči predmetnému uzneseniu. Ďalej k tomu sťažnostný súd doslovne uviedol nasledovné: „Tak, ako je to zrejmé z predloženého trestného spisu, ako aj napadnutého uznesenia, voči obvinenému E. F. sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1 Tr. zák. a pre trestný čin krádeže

§ 212ods.

2 písm. a/ Tr. zák. Pri trestnom stíhaní za takúto trestnú činnosť neexistuje dôvod povinnej obhajoby tak, ako je to zrejmé aj z ust. § 37 ods. 1 Tr. por. Tento dôvod povinnej obhajoby vzniká u páchateľa, ktorý je za takúto trestnú činnosť stíhaný až momentom, kedy v prípade, ak je podaný návrh na jeho vzatie do väzby, súd o tomto návrhu kladne rozhodne. V danom konkrétnom prípade teda dôvod povinnej obhajoby u obv. E. F. vznikol dňa

1. októbra 2014 po tom, čo mu sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Banskej Bystrici vyhlásil uznesenie, ktorým ho zobral do väzby. Z uvedeného potom vyplýva, že od tohto momentu plynie lehota obvineného na podanie sťažnosti voči predmetnému uzneseniu, teda táto lehota končí tak, aby bola sťažnosť podaná včas dňa
2. októbra
3. Obhajcovi v takomto prípade neplynie samostatná lehota na podanie sťažnosti, ale táto lehota sa odvíja práve od lehoty, ktorou disponuje obvinený a v ktorej obvinený má právo proti takémuto uzneseniu podať sťažnosť. Obv. E. F. sťažnosť priamo do zápisnice sudcovi pre prípravné konanie nepodal, ale uviedol, že si ponecháva lehotu a zváži, či sťažnosť podá alebo nepodá. Ak tak obvinený alebo obhajca za neho neurobili v lehote do
4. októbra 2014, každá ďalšia sťažnosť podaná po tomto termíne je podaná oneskorene. Z trestného spisu jednoznačne vyplýva, že obhajca obvineného JUDr. Jaroslav Klátik podal sťažnosť za obvineného do podateľne Okresného súdu v Banskej Bystrici osobne až dňa
5. októbra 2014, teda túto sťažnosť podal dva dni po tom, ako uplynula lehota na podanie sťažnosti obv. E. F..“ Proti tomuto druhostupňovému rozhodnutiu podal minister spravodlivosti dňa
6. februára 2015 na podnet prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica z dôvodu

§ 371ods.

2 Tr. por. dovolanie, keďže má za to, že konaním, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bol porušený zákon v ust. § 179 ods. 3 Tr. por., § 187 ods. 1 Tr. por. a § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v neprospech obvineného E. F.. V bližšom písomnom zdôvodnení potom poukázal na to, že zatiaľ čo prokurátor sa po vyhlásení uznesenia okresného súdu vzdal práva na podanie sťažnosti, obvinený vyhlásil, že sa vyjadrí v zákonnej lehote a následne uviedol, že žiada, aby mu súd ustanovil obhajcu. Uznesenie bolo obvinenému doručené dňa

1. októbra 2014 a Okresnej prokuratúre Banská Bystrica rovnako dňa
2. októbra
3. Opatrením zo
4. októbra 2014 ustanovil Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 0Tp 113/2014, obvinenému obhajcu. Dňa
5. októbra 2014 obhajca obvineného osobne doručil na Okresný súd Banská Bystrica sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z
6. októbra 2014, sp. zn. 0Tp 113/2014, o vzatí obvineného do väzby. Predmetné uznesenie bolo obhajcovi doručené dňa
7. októbra
8. Minister spravodlivosti je toho názoru, že vzhľadom k tomu, že v tomto prípade išlo o prípad povinnej obhajoby

§ 37ods.

1 písm. a/ Tr. por. (nakoľko obvinený bol vzatý do väzby), pričom dôvod povinnej obhajoby vznikol až v priebehu plynutia zákonnej lehoty na podanie opravného prostriedku a obvinený ešte nemal zvoleného ani ustanoveného obhajcu, súd bol povinný v zmysle § 179 ods. 3 Tr. por. doručiť rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby aj neskôr ustanovenému obhajcovi. Takto ustanovenému obhajcovi plynie potom lehota na podanie sťažnosti až doručením tohto rozhodnutia. Ako je pritom uvedené ďalej, keďže uznesenie o vzatí obvineného do väzby bolo obhajcovi doručené až

1. októbra 2014, ak by sme sa striktne držali ust. § 187 ods. 1 Tr. por., lehota na podanie sťažnosti by za danej situácie plynula práve od tohto doručenia, nakoľko toto bolo vykonané najneskoršie. Obhajca sa však inou cestou dozvedel o predmetnom uznesení a tak dňa
2. októbra 2014 podal proti nemu sťažnosť. Na základe uvedeného preto minister spravodlivosti Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby 1/

§ 386ods.

1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2014, sp. zn. 2 Tpo 43/2014, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ust. § 179 ods. 3 Tr. por., § 187 ods. 1 Tr. por. a § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v neprospech obvineného E. F.; 2/

§ 382ods.

2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad; 3/

§ 388ods.

1 Tr. por. Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol; 4/

§ 380ods.

2 Tr. por. rozhodol o väzbe obvineného E. F.. Námestník krajského prokurátora v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že podnet na podanie dovolania podal obvinený E. F., pričom tento bol krajskej prokuratúre doručený 6. novembra 2014. Po preskúmaní obsahu daného podnetu zistil, že ide o podnet

§ 371ods.

2 Tr. por. a z dôvodov vecnej príslušnosti ho preto odstúpil dňa

1. novembra 2014 pod sp. zn. 3 KPt 485/14/6600 na vybavenie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. V odstupujúcom prípise sa pritom stotožnil s obvineným uvádzanými dôvodmi k podaniu dovolaniu, ktoré tento podal vo svojom mene. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má preto za to, že podnet na podanie dovolania podal obvinený E. F. a nie prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, ktorý podnet len odstúpil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky spolu so svojím právnym stanoviskom. K predmetnému dovolaniu bolo dňa
2. februára 2015 na prvostupňový súd doručené aj písomné vyjadrenie obhajcu obvineného JUDr. Jaroslava Klátika, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento sa s dovolaním ministra spravodlivosti plne stotožňuje a súhlasí tiež i s tam navrhovaným postupom ako má dovolací súd rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní predloženého spisového materiálu a obsahu dovolania primárne zistil, že dovolanie ministra spravodlivosti je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 371 ods. 2 Tr. por., § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste príslušnom (§ 370 Tr. por.), a že spĺňa tiež i obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Zároveň však ale dospel k záveru, že dôvod dovolania podaného v prospech obvineného je zjavne preukázaný a že vytýkané nedostatky povedú k postupu

§ 386Tr.

por., preto v zmysle § 382a Tr. por. rozhodol o dovolaní ministra spravodlivosti na neverejnom zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, so zameraním sa na dôvody dovolania uvedené v dovolaní (ktorými je

§ 385ods.

1 Tr. por. dovolací súd viazaný).

§ 371ods.

2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

§ 179ods.

1 Tr. por. uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.

§ 179ods.

3 Tr. por. ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému môže podať sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.

§ 187ods.

1 Tr. por. sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam

§ 83ods.

2; ak sa koná

§ 204ods.

1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal príslušný spisový materiál a predovšetkým s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia zistil, že dovolanie ministra spravodlivosti bolo podané dôvodne. Čo sa týka odôvodnenia predmetného dovolania, tak toto plne korešponduje s obsahom predloženého spisu (a to pokiaľ ide o vyjadrenia strán konania po vyhlásení uznesenia o vzatí obvineného E. F. do väzby, okolnosti či dátum ustanovenie obhajcu obvinenému, čas doručenia uznesenia sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby jednotlivým osobám ako i čas podania sťažnosti obhajcom JUDr. Jaroslavom Klátikom v mene obvineného) a rovnako tak je i vecne správne. I dovolací súd je jednoznačne toho názoru, že sťažnosť obvineného E. F. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica z 11. októbra 2014, sp. zn. 0Tp 113/2014, o jeho vzatí do väzby, osobne podaná 16. októbra 2014 prostredníctvom jeho obhajcu na príslušný okresný súd, bola podaná včas, a preto nemala byť zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici formálne zamietnutá

§ 193ods.

1 písm. b/ Tr. por. ako oneskorene podaná. Keďže vyššie citované prvostupňové uznesenie o vzatí obvineného do väzby bolo jeho obhajcovi doručené dňa

1. októbra 2014, zákonom stanovená lehota na podanie sťažnosti uplynula s prihliadnutím na ust. § 63 Tr. por. až
2. októbra 2014 (t.j. uplynutím 3 dní od doručenia uznesenia obhajcovi JUDr. Jaroslavovi Klátikovi, ktorému bolo napadnuté uznesenie oznámené najneskôr), a nie už
3. októbra 2014, ako to nesprávne uvádza krajský súd v napadnutom uznesení. Akúkoľvek sťažnosť podanú či už zo strany samotného obvineného alebo zo strany jeho obhajcu v lehote do
4. októbra 2014 by bolo potrebné považovať za podanú včas. Právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, že v danom prípade obhajcovi neplynula samostatná lehota na podanie sťažnosti, ale táto sa odvíjala práve od lehoty, ktorou disponoval obvinený, pričom táto mala obvinenému plynúť od
5. októbra 2014 (po tom, čo mu sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Banskej Bystrici vyhlásil uznesenie, ktorým ho zobral do väzby) a uplynula teda
6. októbra 2014, nemá žiadnu oporu v Trestnom poriadku a na jeho základe bolo obvinenému neodôvodnene a nezákonne uprené právo na preskúmanie zákonnosti jeho vzatia do väzby. Nielen však to. Ak je totiž väzba najzávažnejším procesným zásahom do práv a osobnej slobody obvineného a zároveň je zákonom daná povinnosť prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí, potom aj ustanovenie obhajcu obvinenému až tri dni od vydania rozhodnutia o jeho vzatí do väzby (t.j. v deň, kedy

názoru krajského súdu uplynula lehota na podanie sťažnosti obvineným) a tiež i tomuto následne neskoré doručenie uvedeného rozhodnutia v zmysle § 179 ods. 3, veta druhá Tr. por. - bez toho, aby na to existovali nejaké výnimočné dôvody, je treba považovať za absolútne neakceptovateľné. Rovnako sa nedá len na okraj nepoznamenať, že práve v prípade rozhodovania o vzatí osoby do väzby je kvalifikovaná pomoc obhajcu obzvlášť dôležitá (to ale neznamená, že by poskytnutie odbornej právnej pomoci v ďalších fázach konania a rozhodovania nebolo dôležité). V čom však nemožno súhlasiť s podaným dovolaním, resp. v čom nemožno tomuto vyhovieť, je jednak tam navrhované prikázanie veci (po vyslovenom porušení zákona a zrušení napadnutého rozhodnutia ako i ďalších nadväzujúcich rozhodnutí) Krajskému súdu v Banskej Bystrici na opätovné prejednanie a rozhodnutie

§ 388ods.

1 Tr. por. a jednak tiež rozhodnutie o väzbe obvineného E. F.

§ 380ods.

2 Tr. por. V súlade s prvou vetou § 192 ods. 3 Tr. por. o sťažnosti

§ 190ods.

3 proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. Pokiaľ ide o vyššie stanovenú zákonnú lehotu päť pracovných dní, v ktorej má nadradený súd rozhodnúť o sťažnosti, tak táto je obligatórnej povahy. Jej nedodržanie má sankčný charakter, a preto v posudzovanom prípade neprichádza do úvahy vrátiť veci späť krajskému súdu na opätovné rozhodnutie. Predlžoval by sa tým len zistený nezákonnosti stav, keďže sťažnostný súd by vzhľadom na dávne uplynutie zmieňovanej zákonnej lehoty na rozhodnutie o podanej sťažnosti (pôvodne bolo síce rozhodnuté v lehote päť pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie, avšak zrušením uvedeného rozhodnutia došlo k derogácii daného právneho stavu) nemal vôbec možnosť vecného preskúmania prvostupňového uznesenia sudcu pre prípravné konania o vzatí obvineného E. F. do väzby a musel by tohto prepustiť z väzby na slobodu tak, ako to urobil predmetným rozhodnutím najvyšší súd. Reparácia zisteného pochybenia v postupe krajského súdu nie je možná a navyše má za následok i zrušenie všetkých ďalších na zrušené rozhodnutie nadväzujúcich väzobných rozhodnutí, týkajúcich sa obvineného. Ak ide potom o, ministrom spravodlivosti navrhované, rozhodnutie o väzbe obvineného

§ 380ods.

2 Tr. por., tak tu je potrebné podotknúť iba toľko, že už vzhľadom na znenie uvedeného ustanovenia je celkom zrejmé, že toto sa vzťahuje na iné prípady, a to konkrétne také, keď obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom, pričom dovolací súd na podklade podaného dovolania výrok o tomto treste zruší. A napokon záverom treba - vzhľadom na obsah predloženého spisu - upresniť, že podnet na podanie dovolania podal skutočne samotný obvinený (ako osoba na to oprávnená

§ 369ods.

1 Tr. por. s poukazom na § 372 ods. 1 Tr. por.) a nie prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica tak, ako na to správne upozornil námestník krajského prokurátora v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.