a nasl. proti nečinnosti správneho orgánu v konaní o jej nároku na invalidný dôchodok
ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). II. Návrh Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 15Sd/85/2013-41 zo dňa
2 zákona a následne žiadala aj o vydanie nového rozhodnutia listami č. 857/88 zo dňa
2 zákona. Ako dôvod predĺženia lehoty odporkyňa uviedla, že posudkový lekár odročil posúdenie môjho zdravotného stavu, pretože mala odporučené absolvovať viaceré vyšetrenia. Navrhovateľka poukázala na to, že
2 zákona možno predĺžiť 60-dňovú lehotu v mimoriadne zložitých prípadoch, o čo však v jej prípade nešlo, nakoľko
jej názoru bol jej zlý zdravotný stav objektívne preukázaný záznamami odborných lekárov, ktoré odporkyňa bezdôvodne nerešpektovala. Navrhovateľka dodala, že vzhľadom na koncepciu zákona nemala žiadny iný spôsob, ktorým by sa mohla domáhať nového rozhodnutia a preto žiadala, aby na základe uvedených dôvodov súd v zmysle § 250t a 250u O.s.p. bez nariadenia pojednávania uložil odporkyni vydať a doručiť jej rozhodnutie vo veci jej invalidného dôchodku a zároveň si uplatnila návrhu trov konania. III. Vyjadrenie odporkyne K návrhu navrhovateľky sa odporkyňa písomne vyjadrila a navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný. Uviedla, že navrhovateľka si žiadosťou spísanou dňa 9. januára 2013 uplatnila nárok na invalidný dôchodok od 10. júla 2012.
Lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, zo dňa 9. januára 2013 navrhovateľka nebola uznaná invalidnou
1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok rozhodnutím zo dňa
2 zákona o ďalších 60 dní z dôvodu zisťovania rozhodných skutočností na vznik nároku na dôchodkovú dávku a jej sumu. Odporkyňa ďalej uviedla, že na základe Lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, zo dňa 14. apríla 2014, doručenej dňa 5. mája 2014, bola navrhovateľka uznaná invalidnou
1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity od
2 písm. b/ O.s.p. na konanie o podanom návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy po oboznámení sa s obsahom návrhu ako i s predloženým administratívnym spisom, preskúmajúc vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.), dospel k záveru, že na ďalšie konanie odpadli dôvody (§ 250t ods. 6 O.s.p.). V predmetnej právnej veci sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporkyni konať vo veci jej invalidného dôchodku po tom, čo pôvodné rozhodnutie o zamietnutí jej nároku na invalidný dôchodok krajský súd v preskúmavacom konaní zrušil a vrátil vec odporkyni na nové konanie.
1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania, primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
6 O.s.p. predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania.
zákona organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a/ a v § 179 ods. 1 písm. a/ a b/ (ods. 1). Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania (ods. 2). Právo na konanie bez zbytočných prieťahov je považované za súčasť práva na súdnu ochranu. Toto právo sa však netýka iba konania na súde, ale aj v konaní pred inými orgánmi, ktoré rozhodujú o právach a záväzkoch fyzických a právnických osôb. Takýmito právami sú spravidla aj práva, ktorých proces podlieha súdnemu preskúmaniu v zmysle ustanovení piatej časti O.s.p. Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), hoci
zákona je povinný konať. To znamená, že v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. možno nečinnosť správneho orgánu považovať za nezákonnú a protiprávnu len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgán konať. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa teda rozumie jeho pasivita vo veciach napriek absencii zákonnej alebo faktickej prekážky v konaní a rozhodovaní správneho orgánu. Takéto nekonanie však musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. Tento záver vyplýva aj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn. III. ÚS 70/09. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že dôvody pre konanie o nečinnosti správneho orgánu už odpadli, nakoľko odporkyňa už vo veci rozhodla dňa 17. júna 2014. Nakoľko si však navrhovateľka v tomto konaní uplatnila náhradu trov, bolo potrebné posúdiť, či by inak boli splnené predpoklady pre konanie
Predpokladom pre konanie
O.s.p., okrem iného, je povinnosť správneho orgánu určitým spôsobom konať, či rozhodnúť, vyplývajúca priamo zo zákona, pričom tento orgán tak nekoná napriek neexistencii žiadnej prekážky. Navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa bezdôvodne nekonala a nerozhodla o jej nároku v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 210 zákona. V predmetnej veci treba poukázať na to, že odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľky uplatnenom žiadosťou spísanou dňa 9. januára 2013 tak, že jej žiadosť zamietla. V konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky krajský súd zamietavé rozhodnutie odporkyne zrušil, vrátil jej vec na nové konanie a uložil jej, aby „...zdravotný stav navrhovateľky bol opätovne komplexne a objektívne medicínsky zhodnotený (§ 195, § 196 a nasl. zákona), v prípade potreby vykonať aj konzultáciu s príslušnými špecialistami, ktorí navrhovateľku ošetrujú. V súvislosti s tým je potom nutné sa opätovne zaoberať MPSVZČ, prípadne vysvetliť, prečo nie je možné hodnotiť zdravotný stav navrhovateľky
inej kapitoly prílohy č. 4 k zákonu a vzhľadom na iné pridružené zdravotné problémy, zvážiť percentuálne navýšenie
8 zákona...“. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
ods. 1. Pokiaľ teda odporkyňa informovala navrhovateľku o predĺžení lehoty i s uvedením dôvodov, hoci až po uplynutí lehoty
ods. 1, splnila si tak svoju zákonnú povinnosť. Hoci bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený dňa
názoru odvolacieho súdu odporkyňa mala rozhodnúť do 14. mája 2014, kedy uplynula predĺžená 60-dňová lehota (
2 zákona) od uplynutia 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia
1 (ktorá začala plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku krajského súdu o zrušení pôvodného zamietavého rozhodnutia odporkyne). Zároveň však nemožno konštatovať, že odporkyňa vo veci nekonala, hoci konať mala, napriek neexistencii žiadneho vážneho dôvodu. Odporkyni síce zákon stanovil lehotu na rozhodnutie (60 dní + predĺženie o ďalších 60 dní), pričom v predmetnej veci rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí predĺženej lehoty, avšak nemožno dôjsť k záveru o nečinnosti odporkyne. Táto totiž nebola pasívna bezdôvodne, práve naopak - odporkyni bránili vo vydaní rozhodnutia v termíne do
6 O.s.p. tak, že navrhovateľke nepriznala právo na náhradu trov konania, pretože z vyššie uvedených dôvodov by nebolo možné jej návrh považovať za dôvodný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.