2 písm.
2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) za účelom realizácie stavby: „Rl Beladice - Tekovské Nemce“, katastrálne územie Q., T.. Za vyvlastnený pozemok bola žalobcovi priznaná náhrada
2 stavebného zákona, určená znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 463, 49 €. Krajský súd zhodnotil priebeh vyvlastňovacieho konania a poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2011 sp. zn. PL. ÚS 19/2009,
ktorého došlo k úprave zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic“). Zdôraznil, že zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic umožňoval, aby získanie vlastníckych práv a iných práv k pozemkom vyvlastnením nebolo nevyhnutné už k stavebnému konaniu, ale až ku kolaudačnému konaniu. Netýkalo sa to stavieb na týchto pozemkoch, lebo o ich asanácii sa muselo rozhodnúť v stavebnom konaní. Krajský súd považoval za preukázané, že v danom prípade vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo územné a stavebné rozhodnutie. V konaní nebolo sporné, že vo veci bolo vydané územné rozhodnutie, v rámci ktorého bolo potrebné skúmať verejnoprospešný záujem. Z dôvodu, že spis neobsahoval odôvodnenie predmetného rozhodnutia, krajskému súdu nemohol posúdiť, ako sa správny orgán vysporiadal s podmienkou existencie verejného záujmu na jeho vydaní. Územné rozhodnutie z 10. decembra 2008, číslo 118542/2008-2331/z.56559 nadobudlo právoplatnosť 30. decembra 2008. V danej veci bolo
názoru krajského súdu z obsahu spisu zrejmé, že v čase vydania stavebného povolenia stavebníkovi (Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava), nebol stavebník vlastníkom pozemku, zapísaného v kat. úz. Q. na LV č. XXX, parc. č. XXXX/XX. vo výmere 72,083 m
trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa na účely stavebného zákona považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Krajský súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. C. č. 47/2012 zistil, že cena vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom posudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon. Z posudku nie je možné zistiť, z akého dôvodu znalec použil metódu polohovej diferenciácie na určenie ceny pozemkov a či je táto porovnateľná s trhovou cenou.
názoru krajského súdu sa primeraná náhrada zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady
cien stavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec oprie ohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z. z.). Pre účely vyvlastňovacieho konania (§ 112 a nasl. stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady. Toto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný a či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. Žalobca ako dotknutý vlastník vniesol vážne výhrady proti výške navrhnutej náhrady, ale správny orgán sa s týmito námietkami náležitým spôsobom nevysporiadal. Na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal možnosť správny orgán (použijúc primerane § 36 Správneho poriadku) ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom (ani na základe zadania) viazaný na navrhovateľa.
názoru krajského súdu preto v danom prípade znalecký posudok predložený v návrhu na vyvlastňovanie nebol dôkazným prostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle zákona o správnom konaní. Krajský súd tiež vytkol žalovanému, že z obsahu spisu nevedel zistiť, či už v predmetnej veci o návrhu na vyvlastnenie za totožného skutkového stavu, bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia skôr rozhodnuté. Predchádzajúci návrh na vyvlastnenie ani následná dokumentácia neboli súčasťou predloženého administratívneho spisu, a preto súd nemohol túto námietku žalobcu preskúmať. Vo včas podanom odvolaní žalovaný žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť. Namietal, že stavebný zákon v § 108 ods. 2 taxatívne vymedzuje, na aké účely možno vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim vo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je v danom prípade už preukázaná účelom vyvlastnenia
uvedeného ustanovenia stavebného zákona v nadväznosti na osobitné zákony. V konkrétnom vyvlastňovacom konaní správne orgány skúmali existenciu verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, pričom tiež zohľadnili skutočnosť, že na predmetnú stavbu cesty pre motorové vozidlá bolo vydané územné rozhodnutie zo
stavebného zákona začatých pred 26. júlom 2011
doterajšej právnej úpravy (najmä na úseku stavebného konania, kolaudačného konania a vyvlastňovacieho konania). Z uvedeného dôvodu bol zákonom č. 70/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
3 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic získať práva k pozemkom a stavbám dohodou, a to najneskôr do
stavebného zákona. Táto lehota je len lehota na podanie návrhu na dohodu, avšak neznamená, že návrh na vyvlastnenie môže stavebník podať až po tejto lehote, t.j. že ho nemôže podať skôr (v danom prípade pred
stavebného zákona, že vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom (§ 110 ods. 1 stavebného zákona). Žalovaný tiež namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil jeho námietku,
ktorej právoplatné rozhodnutie správneho orgánu zo
jej názoru, vzhľadom na účel výstavby (okrem iného vyriešenie problematickej dopravy, prepojenia stredného Slovenska s Bratislavou, zníženie alarmujúcej nehodovosti v úseku), verejný záujem v prípade stavby Rl Beladice - Tekovské Nemce je nesporný a preukázateľný už samotným rozhodnutím o umiestnení stavby číslo 9/2007-003-RB a vyplýva i zo zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic.Už samotný odkaz na rozhodnutie o umiestnení stavby číslo 9/2007-003-RB a zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic, obsiahnutý v rozhodnutí správneho orgánu považovala za dostatočné zdôvodnenie existencie verejného záujmu.
názoru osoby, zúčastnenej na konaní Krajský súd v Bratislave nedôsledne posúdil zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic v platnom znení ako lex specialis k stavebnému zákonu. Vo vzťahu ku skúmaniu existencie účelu vyvlastnenia sa napríklad neuplatní § 108 stavebného zákona nazvaný „Predmet a účel vyvlastnenia“ a prípadné preukázanie verejného záujmu ako aj účelu vyvlastnenia sa v konaní obmedzí na odkaz na zákonné ustanovenie, lebo stavba, pre účely ktorej sa vyvlastňuje, je stavbou zaradenou do Zoznamu diaľnic, na ktoré sa vzťahujú jednorazové mimoriadne opatrenia. Ďalej uviedla, že definícia všeobecnej hodnoty majetku ustanovená v § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku“), vyhovuje § 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona, a bola aj bol toho názoru, že v zmysle uvedenej vyhlášky a s jej použitím, možno zistiť takto definovanú všeobecnú hodnotu, a to bez ohľadu na použitú metódu stanovenia všeobecnej hodnoty. Trvala na názore, že primeranosť náhrady bola v konaní preukázaná, a to pomocou nezávislého znaleckého posudku, pričom znalecký posudok je potrebné považovať za jediný nástroj objektívneho zistenia primeranej náhrady. K námietke prekážky rozhodnutej veci, ktorou sa
osoby, zúčastnenej na konaní prvostupňový súd nezaoberal, uviedla, že ak by aj v predchádzajúcom konaní, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím, bola zistená vo vzťahu k novému konaniu totožnosť účastníkov konania a predmetu vyvlastnenia (tie isté pozemky) a ak vydaniu rozhodnutia predchádza podstatne iný (nový) skutkový stav (nový avšak neúspešný pokus o dohodu, nový obsah navrhovanej dohody, navrhovaná vyššia kúpna cena a nová zákonom uložená povinnosť podať návrh na vyvlastnenie v prípade nezískania pozemku), ide o vec, o ktorej nebolo nikdy rozhodnuté. Žalovaný sa pripojil k odvolaniu osoby zúčastnenej na konaní a nepovažoval ho v rozpore so svojim odvolaním. Osoba zúčastnená na konaní sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov konania.
jeho názoru, konštatovanie o tom, že predmetná stavba je stavbou, ku ktorej sa pozemok dá vyvlastniť, znamená v rozhodnutí o umiestnení stavby iba toľko, že správny orgán predbežne prezumoval, že v súlade s § 108 ods. 2 stavebného zákona možno pozemok pod stavbou vyvlastniť, nakoľko účel vyvlastnenia by bol zákonný (výstavba diaľnice, rýchlostnej cesty). V zmysle § 108 ods. 3 stavebného zákona sa však verejný záujem na vyvlastnení musí v každom prípade dôkladne preukázať vo vyvlastňovacom konaní a aj náležite odôvodniť, aby záver o existencii verejného záujmu bol presvedčivý a preskúmateľný. Tým, že pre stavbu cesty pre motorové vozidlá bolo vydané územné rozhodnutie, ešte nie je preukázaná existencia verejného záujmu a ani súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania. Žalobca sa stotožnil s názorom krajského súdu, ktorý vytkol vady znaleckého posudku č. 47/2012 vyhotoveným znalcom Ing. C. na základe zadávateľa - pribratého účastníka, z dôvodu, že znalec v ním vyhotovenom znaleckom posudku použil nesprávne metódu polohovej diferenciácie, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty vyvlastňovaného pozemku. V zmysle § 111 stavebného zákona sa primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť určuje znaleckým posudkom
trhovej ceny. Za trhovú cenu nehnuteľnosti sa považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Povinnosťou stavebného úradu, ktorý vykonával vyvlastňovacie konanie, bolo určiť primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť v peniazoch, a to znaleckým posudkom
trhovej ceny vyvlastňovanej nehnuteľnosti.
názoru žalobcu, žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) mali tiež zo zákona vyvlastňovacie konanie zastaviť, lebo vo veci vyvlastnenia vlastníckeho práva žalobcu k vyvlastňovaným pozemkom v prospech navrhovateľa už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Prípadná zásadná zmena právnych predpisov (v čase podania nového návrhu na vyvlastnenie už bol v platnosti zákon č. 70/2012 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic) sama o sebe nespôsobuje podstatnú zmenu skutkového stavu veci. Žalobca rovnako vo vyjadrení k odvolaniu osoby zúčastnenej na konaní žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol v ňom tvrdenia obdobné ako vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Žalobca sa tiež nestotožnil s názorom osoby zúčastnenej na konaní,
ktorého, ak vydaniu rozhodnutia predchádza podstatne iný (nový) skutkový stav (nový pokus o dohodu, nový obsah navrhovanej dohody, navrhovaná vyššia kúpna cena, nová zákonom uložená povinnosť podať návrh na vyvlastnenie v prípade nezískania pozemku), ide o vec, o ktorej nebolo nikdy rozhodnuté.
názoru žalobcu nová, zákonom uložená povinnosť podať návrh na vyvlastnenie v prípade nezískania pozemku vyplýva zo zmeny právneho (legislatívneho) stavu, a preto je z hľadiska žalobcovej námietky prekážky rozhodnutej veci bezpredmetná. Žalobca k vyjadreniam k obom odvolaniam pripojil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. apríla 2008, sp. zn. 8 Sžo 16/2008, ktorým podporil svoje tvrdenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu ani odvolaniu osoby zúčastnenej na konaní nemožno vyhovieť.
1 a 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v ods. 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu ("ďalej len vyvlastniť").
2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem
osobitných predpisov.
3 veta prvá stavebného zákona sa verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.
1 stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.
1, 2 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.
1 a 2 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť
trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.
1 a 2 veta prvá stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.
stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
1, 2 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „zákon č. 129/1996 Z.z.“) ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich.
3 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic ak bolo vydané stavebné povolenie
predpisov účinných pred
predchádzajúcej vety bol bezvýsledný alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie
stavebného zákona. Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané.
4 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic na účely
odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred
stavebného zákona vo verejnom záujme vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu v prospech Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. za účelom realizácie stavby „R1 Beladice - Tekovské Nemce“ k. ú. Q., s tým, že za vyvlastnený pozemok priznal žalobcovi náhradu
2 stavebného zákona, určenú znaleckým posudkom vo výške 463,49 €. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale musí rešpektovať aj podmienky, obsiahnuté v stavebnom zákone, zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic ako aj v zákone č. 129/1996 Z. z., ktoré sú aplikovateľné v danej veci. Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon (§§108 - 116), ktorý okrem toho, že v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup,
ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Z obsahu spisov vyplýva, že na návrh účastníka konania z
3 a 4 zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic, ktorý je prechodným ustanovením (prijatým zákonom č. 70/2012 Z.z., účinným od 1.marca 2012) po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z
správneho poriadku možno konanie zastaviť, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil (§ 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku). Ak by sa teda aj za nezmenených faktických podmienok (skutkového stavu) zmenil právny stav, už správny orgán nemôže nové konanie zastaviť pre prekážku veci už raz právoplatne rozhodnutú, ale musí vo veci rozhodnúť. Žalobca však nepreukázal, že by za rovnakého právneho a faktického stavu (resp. podstatne nezmeneného) žalovaný opätovne rozhodol o rovnakom návrhu účastníka konania. Vo vzťahu k námietkam uvedených v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalovaným ako aj osobou zúčastnenou na konaní treba uviesť, že nespochybnili vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Zákonnými, resp. ústavnými podmienkami vyvlastnenia, ktoré musia byť pri každom vyvlastnení nepochybne zistené a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Vyvlastnenie musí byť v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu, ak účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak. Z ustanovení stavebného zákona ako aj zákona č. 129/1996 Z. z. (§ 108 stavebného zákona, § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z. z.) vyplýva, že verejný záujem aj na vyvlastnení diaľničného stavebného pozemku sa musí vo vyvlastňovacom konaní preukázať, spolu s ostatnými podmienkami vyvlastnenia. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu v tom, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje správnu úvahu vo vzťahu k zisteniu a preukázaniu verejného záujmu na vyvlastnení v predmetnej veci. Rozhodnutia správnych orgánov sú preto vo vzťahu ku konštatovaniu splnenia všetkých podmienok vyvlastnenia nepreskúmateľné. Správne orgány odôvodnili verejný záujem len účelom vyvlastnenia
2 písm. f) stavebného zákona, čo však nie je v súlade so stavebným zákonom ani so zákonom č. 129/1996 Z. z. Okrem toho, že musí byť nepochybne daný zákonný účel vyvlastnenia, vo vyvlastňovacom konaní sa musí preukázať aj verejný záujem. Spornou zostala aj výška náhrady za vyvlastnený pozemok, ktorá bola určená znaleckým posudkom znalca Ing. C. z
2 stavebného zákona zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Žalobca vo vyvlastňovacom konaní namietal výšku navrhnutej finančnej náhrady za vyvlastňovaný pozemok. Aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom krajského súdu bolo povinnosťou žalovaného v danej veci postupovať
správneho poriadku a vo veci nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie znalcom na zistenie trhovej ceny za vyvlastňovanú nehnuteľnosť žalobcu. Najvyšší súd sa preto stotožnil s právnym názorom krajského súdu a považuje rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za odporujúce zákonu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného a odvolaniu osoby zúčastnenej na konaní nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi, ktorý ich náhradu v rámci odvolania uplatnil, z dôvodu ich nevyčíslenia jeho právnym zástupcom v súlade s § 151 ods. 1 veta druhá OSP a nevyplývania iných trov zo spisu ako trov právneho zastúpenia, ich náhradu v súlade s § 151 ods. 2 OSP, nepriznal. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.