PO-147/2-31/2011 zo dňa 27.06.2011 v spojení s prvostupňovým Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho útvaru Liptovský Mikuláš č. 2058 zo dňa 10.03.2011. Predmetným Personálny rozkazom bol žalobca
1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu, že závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú zákonom spôsobom uvedeným v § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z.. Žalobca mal základnú povinnosť profesionálneho vojaka závažným spôsobom porušiť tým, že počas výkonu štátnej služby sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu v organizme. Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že bolo povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa námietkami žalobcu týkajúcimi sa skúmania jeho psychického stavu po návrate z 8-mesačnej misie v Afganistane, kde zodpovedal za 165 ľudí. Táto skutočnosť mohla totiž objektívne vyvolať „skratové“ konanie žalobcu a bolo úlohou správnych orgánov sa touto námietkou podrobne a odborne zaoberať. Je nepostačujúce, ak žalovaný v tomto smere poukázal len na stanovisko kpt. Mgr. F.K. zo dňa 28.04.2011,
ktorého prejavy popísané žalobcom nie sú
Medzinárodnej klasifikácie chorôb-MKCH-10 príznakmi akútnej stresovej reakcie, pričom zároveň uviedla, že možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zo skutočnosti, že neabsolvoval psychologické vyšetrenie počas observačného pobytu nie je možné usúdiť, v akom psychickom stave po návrate z misie bol. Takéto stanovisko nielenže nezodpovedá náležitému posúdeniu psychického stavu žalobcu po príchode z misie, ale vzhľadom na služobný pomer kpt. Mgr. F.K. a skutočnosť, že bola priamo zainteresovaná v predmetnej veci, možno mať dôvodné pochybnosti o jej nestrannosti. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch uviedol, že všetky tvrdenia žalobcu sú
názoru žalovaného účelové, predovšetkým tvrdenie o zlom psychickom stave žalobcu. Žalobca totiž tento svoj stav namietal až v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Ak mal žalobca dojem, že vykonávanie štátnej služby profesionálneho vojaka Ozbrojených síl SR počas misie v Afganistane malo vplyv na jeho psychický stav, mal to avizovať ihneď po návrate z misie, alebo aspoň po „skratovom“ konaní žalobcu počas observačného pobytu vo VÚCHP v Novej Polianke a nie až v odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 2058 zo dňa 10.03.2011. Taktiež je
názoru žalovaného účelové aj tvrdenie žalobcu, že nemohol absolvovať psychologické vyšetrenie dňa 10.12.2010, nakoľko mu bol nariadený pokoj na lôžku, pretože sa cítil zle. V súvislosti s týmto žalovaný poukázal na to, že žalobca sa sám svojím konaním uviedol do stavu, pre ktorý mu bol nariadený pokoj na lôžku a neabsolvoval tak psychologické vyšetrenie. Žalobca mal v prvom rade rešpektovať nariadenie náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR na vykonanie zdravotníckeho vyšetrenia po ukončení vyslania na plnenie úloh v operácii ISAF Afganistan č. ŠbO-224-318/2012, v ktorom mali profesionálni vojaci nariadený zákaz svojvoľného opúšťania VÚCHP Nová Polianka a zákaz požívania alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok počas pobytu vo VÚCHP Nová Polianka aj počas opustenia priestorov VÚCHP Nová Polianka. Toto nariadenie žalobca nerešpektoval, nakoľko sa v nočných hodinách vzdialil z VÚCHP Nová Polianka a aj keď odmietol vyšetrenie na zistenie prítomnosti alkoholu v tele, priznal požitie alkoholu a aj príznaky nasvedčovali tomu, že alkohol požil. V dobe od 09.12.2011, kedy došlo zo strany žalobcu ku konaniu, ktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo štátnej služby profesionálneho vojaka, do 10.03.2012, kedy bolo vydané rozhodnutie o prepustení žalobcu, mal žalobca dostatok priestoru a možností na to, aby upozornil na svoj zlý psychický stav a požiadal o psychologické vyšetrenie. Žalovaný sa nestotožnil s názorom krajského súdu o pochybnostiach týkajúcich sa nestrannosti kpt. Mgr. V.. Neexistuje žiadna dôvodná pochybnosť o jej zaujatosti a skutočnosť, že kpt. Mgr. V. bola v služobnom pomere profesionálneho vojaka nie je dôvodom na pochybnosť o jej nestrannom výkone štátnej služby. V danom čase žalobca nijakým spôsobom neupozornil na svoj psychický stav, preto žalovaný nemal a ani nemohol mať pochybnosť o náležitom psychickom stave žalobcu po návrate z misie, a preto žalovaný nemal dôvod predpokladať naliehavosť potreby vyšetrenia psychického stavu žalobcu iným psychológom. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nevykonateľný v časti týkajúcej sa posúdenia otázky psychického stavu žalobcu po návrate z misie, vzhľadom na už uplynutý čas. Znalecký posudok, ako výsledok odporúčaného znaleckého dokazovania, by v žiadnom prípade nemohol zaručiť objektívnosť zistenia psychického stavu žalobcu. Práve naopak, keďže od vydania žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu uplynulo takmer 12 mesiacov a od návratu žalobcu z misie v Afganistane uplynulo viac ako 17 mesiacov, v tejto otázke absolútne neprichádza do úvahy navrátenie do predošlého stavu a skúmanie psychického stavu žalobcu v čase po návrate z misie v Afganistane. Rovnako namietal názor súdu prvého stupňa, že žalovaný neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k stanovisku kpt. Mgr F.K..
názoru žalovaného súd prvého stupňa vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nedostatočne prihliadal na viazanosť žalovaného právnymi predpismi. Poukázal na ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z., § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z., v ktorých sú zakotvené obligatórne dôvody skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením, teda služobný pomer profesionálneho vojaka sa z uvedených dôvodov musí skončiť prepustením zo zákona. Vedúci služobného úradu nemohol vzhľadom na obligatórny charakter ustanovenia § 70 ods. 1 v spojení s § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. konať inak, ako prepustiť žalobcu zo služobného pomeru. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 25.07.
jeho vyjadrenia to bol dôsledok jeho psychického vypätia počas vyslania na plnenie úloh mimo územie SR z dôvodu náročnosti operácie a podmienok pôsobenia strážnej jednotky a jeho osobnej zodpovednosti za splnenie stanovených náročných úloh. Negatívny vplyv mal aj návrat jednotky z operácie, kedy spiatočný let trval cca 26 hodín. Po príchode na územie SR bol žalobca aj naďalej zodpovedný za jednotku až do príchodu veliteľa kontingentu plk. F.. Na základe vyjadrenia kpt. Mgr. F.K., vedúcej tímu psychológov, zo dňa 11.02.2011 sa žalobca nezúčastnil skríningového vyšetrenia v dňoch 09.12.-10.12.2010 po návrate z misie. Napriek tomu kpt. Mgr. F.K. osobne žalobcu navštívila a ponúkla mu psychologickú pomoc, ktorú však odmietol. Žalobca bol odoslaný na služobnú cestu v dňoch 08.-
2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“). Za tento skutok bolo žalobcovi disciplinárnym rozkazom č. 2.mb-21/2011-PP zo dňa 10.01.2011 uložené zníženie služobného platu o 15 % na tri mesiace.
1 písm. d/ zákona č. 346/2005 Z.z. služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. závažný spôsob porušenia základnej povinnosti
odseku 1 písm. d/ je odmietnutie profesionálneho vojaka podrobiť sa počas výkonu štátnej služby vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.
346/2005 Z.z. na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. V prejednávanej veci ostalo sporné, či bolo dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie a následné hodnotenie dôkazov správnymi orgánmi postačovalo na preukázanie toho, že žalobca svojím konaním porušil ustanovenia § 70 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 70 ods. 4 písm. f/ zákona č. 346/2005 Z.z. s ohľadom na jeho psychický stav bezprostredne po návrate z misie v Afganistane. Prvostupňový súd správne uviedol, že v konaní sa správne orgány dostatočne nezaoberali zisťovaním skutočného stavu veci. Aj žalovaný správne vo svojom odvolaní uviedol, že žalobca na svoj psychický stav poukázal v odvolaní proti personálnemu rozkazu zo dňa 28.03.
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku keďže úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.