l veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
l veta prvá O.s.p.), a napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil, pretože súd prvého stupňa neaplikoval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EU C-527/11 Ablessio a súčasne rozhodol bez položenia prejudiciálnej otázky napriek tomu, že táto špecifická situácia ready - made spoločností (angl. aj shelf companies) nie je v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie riešená (acte éclaire), čím nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (absentujúci relevantný rozsudok SDEU, alebo prejudiciálna otázka) a nedostatočne zistil skutkový stav. V priebehu súdneho konania došlo k zmenám obchodného mena a k zlúčeniu niektorých žalobcov, výsledkom čoho je stav žalobcov l/-8/ podľa údajov z obchodného registra tak, ako je uvedený vo výroku uznesenia. Súdy Slovenskej republiky majú povinnosť aplikovať právo Európskej únie ex offo. Z tohto dôvodu senát nie je viazaný medzami žaloby a medzami odvolania v časti vymedzenia relevantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (§ 250j ods. 2 O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p.). Rozsudky SDEU vo veciach prejudiciálnych otázok sú špecifické tým, že majú účinky ex tunc. Preto nie je právne významné, že v čase napadnutých rozhodnutí daňových orgánov ešte nebol Súdnym dvorom EU C-527/11 Ablessio vyhlásený. V čase súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného tento rozsudok bol prameňom práva EU i Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalobca sa nedovolával aplikácie relevantného rozsudku Súdneho dvora vo veci C-527/11 Ablessio, môže byť významná iba pri priznávaní trov odvolacieho konania, nie však v merite veci. Najvyšší súd preto podľa § 221 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio Články 213, 214 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z
článkom 273 smernice [2006/112] vykladať v tom zmysle, že umožňuje daňovému úradu, aby sa pred pridelením individuálneho čísla uistil o schopnosti zdaniteľnej osoby vykonávať činnosť, ktorá podlieha dani, ak cieľom tohto overenia je zabezpečiť riadny výber dane a zamedziť daňovým podvodom?“ Súdny dvor v bode 16 konštatoval, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 213, 214 a 273 smernice 2006/112 majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu v snahe zabezpečiť riadny výber DPH a zamedziť daňovým podvodom odmietol prideliť identifikačné číslo pre DPH spoločnosti len preto, že táto spoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už bolo viackrát pridelené číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe rozsudku Súdneho dvora EU vyvodil záver, že samotná dobrovoľná registrácia pre účely DPH nie je predmetom voľnej správnej úvahy daňového orgánu vykonávajúceho registráciu a môže byť odmietnutá iba v prípade, že existujú indície umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Senát však zohľadňuje, že z praktického hľadiska takýto úmysel u tzv. ready - made spoločnosti, ktorá je z hľadiska ekonomickej činnosti spiacou spoločnosťou nebude možné zistiť, pretože ekonomickú činnosť bude vykonávať až nadobúdateľ spoločnosti. Z toho dôvodu vyžadovanie zábezpeky na daň pri dobrovoľnej registrácii sa javí ako možná prevencia proti prípadným podvodom. Podnikateľské prostredie Slovenskej republiky je značne poznačené podvodmi v oblasti DPH, preto pri aplikácii rozsudku SDEU zo dňa 14.03.2013 C-527/11 Ablessio sa naskytujú zásadné otázky pri dobrovoľnej registrácií, a to: Možno samotný právny stav tzv. ready - made spoločnosti (shelf company), ktorá je z hľadiska ekonomickej činnosti až do jej nadobudnutia záujemcom v pozícii spiacej spoločnosti, považovať za prípravnú ekonomickú činnosť významnú pre registráciu pre daň z pridanej hodnoty? Je podmieňovanie dobrovoľnej registrácie tzv. ready - made spoločnosti (shelf company) zložením zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v rozpore s účelom a cieľmi smernice Rady 2006/112/ES z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.