položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí príloha zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), uložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok za vytvorenie súdneho spisu. Uznesenie navrhovateľ prevzal dňa 2.10.2013 a súdny poplatok v sume 6,50 € v určenej lehote 3 dní od doručenie výzvy nezaplatil, napriek poučeniu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania navrhovateľa, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa a namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ tvrdil, že v predmetnej veci podal návrh na začatie konania v roku 2006 a podanie urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
osobitného zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronickom podpise). Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s takto urobenými podaniami vrátil späť navrhovateľovi. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) sp. zn. II. ÚS 148/08, v ktorom ústavný súd prvostupňovému súdu prikázal konať vo veci predmetného podania navrhovateľa, lebo návrh na začatie konania bol urobený v zákonom ustanovenej forme s tým, že právne účinky tohto podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin nemôže súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. Navrhovateľ súdu prvého stupňa opätovne doručil podania, o ktorých ústavný súd rozhodol nálezom a bol presvedčený, že účinky predmetného podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 8 zákona o súdnych poplatkoch je poplatok za podanie návrhu splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá
1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu a zdôraznil, že
zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. S prihliadnutím na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) z 30. júna 1993 sp.zn. 4 Cdo 70/1993 navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, lebo neboli splnené podmienky pre zastavenie konania
1 zákona o súdnych poplatkoch, pretože
ustanovenia § 13 zákona o súdnych poplatkoch už súdny poplatok nebolo možné vyrubiť. Navrhovateľ tvrdil, že poplatok bol splatný podaním návrhu na začatie konania v roku 2006, lehota na jeho vyrubenie uplynula dňa
1 písm. a/ zák. č. 71/92 Zb. podaním žaloby na súd, t. j. 16.5.2013 a vo výške
pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného ku dňu podania žaloby. Súd bol povinný návrh na vydanie PR, aj keď datovaný 23.3.2006, došlý mu 16.5.2013, riadne vytlačiť so zreteľom na to, že bol podaný elektronicky, vytvoriť nový spis a prideliť mu sp. zn“. Proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.4.2014, sp. zn. 5 Co 524/2013 podal dovolanie navrhovateľ, ktorý namietal vady konania a tvrdil, že sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podanom dovolaní navrhovateľ poukázal na skutkové a právne dôvody, pre ktoré dovolaním napadol právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu a to najmä na doterajší skutkový stav v danej veci a uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu, podaným dňa 16.5.2013 na okresnom súde sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny a náhrady trov konania a podanie urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
zákona o elektronickom podpise. Na zdôraznenie správnosti svojho tvrdenia navrhovateľ poukázal na príslušné ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch a to na § 8 tohto zákona, ktorý upravuje splatnosť súdneho poplatku a na § 5 tohto zákona, ktorý upravuje vznik poplatkovej povinnosti a najmä zdôraznil ustanovenie § 13 tohto zákona,
ktorého poplatok alebo doplatok nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným, v zmysle ktorého ustanovenia navrhovateľ tvrdil, že nie je povinný v predmetnej veci zaplatiť súdny poplatok za vytvorenie spisu, pretože súd prvého stupňa mu vyrubil súdny poplatok po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Odporkyňa sa k podanému dovolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Keďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo treba posudzovať
ustanovenia § 239 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti vyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale ho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/ O.s.p., ods. 2. písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.). Dovolanie navrhovateľa preto
ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné. Prípustnosť dovolania navrhovateľa by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. V súvislosti s námietkou dovolateľa, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Navrhovateľ v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia takej procesnej vady nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. S prihliadnutím na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. Navrhovateľ poukázal na to, že nesprávnym posúdením podmienok poplatkovej povinnosti bolo znemožnené jeho ústavné právo na súdnu ochranu a teda možnosť konať pred súdom.
obsahu dovolania podstatná je námietka dovolateľa, že súdy nesprávne aplikovali § 10 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, keď súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, pričom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia danej veci nesprávne postupoval súd prvého stupňa a tiež odvolací súd, pretože návrh na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa dňa 16. mája 2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom a vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za vytvorenie spisu
položky 20a Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Dovolateľ teda namietal nesprávne právne posúdenie veci s dôsledkom odňatia možnosti konať pred súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce dovolací dôvod, ktorým však možno odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Samo osebe však bez ďalšieho nezakladá žiadnu z vád v zmysle § 237 O.s.p. V danom prípade bol postup odvolacieho súdu ako aj prvostupňového súdu v súlade so zákonom a nemal za následok odňatie možnosti konať pred súdom navrhovateľovi. Za odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 psím. f/ O.s.p. nemožno považovať samotné rozhodnutie súdu, ktorým bola uložená oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok, resp. ktorému bolo doručené uznesenie s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd ho bude vymáhať. Súd preto svojim postupom neporušil základné právo navrhovateľa na spravodlivú ochranu jeho práv. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok na vytvorenie spisu v sume 6,50 €,
položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu o súdnych poplatkoch, zároveň s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený, súd bude poplatok vymáhať. Vzhľadom na uvedené a argumentáciu navrhovateľa, že návrh na začatie konania, ktorý bol doručený súdu prvého stupňa dňa 16.5.2013, je pôvodný návrh na začatie konania, ktorý doručil tomuto súdu ešte v roku 2006, ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a keďže uplynula trojročná lehota uvedená v § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch mu už nemožno vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, resp. za vytvorenie spisu, najvyšší súd skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre vyrubenie súdneho poplatku za vyhotovenie spisu.
1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
1 prvá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh.
1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Pri uplatňovaní práva účastníka v občianskom súdnom konaní zákon stanovuje, kedy je účastník povinný uhradiť súdny poplatok, čo je podmienkou pri uplatnení jeho práva v konaní pred súdom. Ústavná zásada vyjadrená v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, sa premieta do § 1 zákona o súdnych poplatkoch.
1 zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších podpisov, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Ustanovenie § 1 a § 5 uvedeného zákona pri použití termínu „návrh“ vychádza z predpokladu, že podanie účastníka, ktoré je
obsahu návrhom na začatie konania, obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti návrhu, ktoré umožňujú súdu jeho prejednanie a meritórne rozhodnutie o ňom. Vznik poplatkovej povinnosti predpokladá podanie návrhu (§ 79 O.s.p.). Ak však toto podanie nemá potrebné náležitosti, resp. nemožno zistiť, čo jej jeho obsahom (ako v danom prípade navrhovateľom tvrdená existencia podania z roku 2006), za takéto podanie sa súdny poplatok nevyberá, keďže tu chýba spôsobilý návrh na vykonanie poplatkového úkonu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
l písm. a/ tohto zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu a v sadzobníku za takéto neúplné podanie nie je súdny poplatok uvedený. Súd preto môže vyzvať poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, len ak má všetky náležitosti návrhu na začatie konania. Pre doplnenie treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 104/1998
ktorého bez spôsobilého návrhu na začatie konania je každé rozhodnutie súdu o vyrubení súdneho poplatku predčasné. V predmetnej veci nie je preto možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že mu vznikla poplatková povinnosť za podanie návrhu v roku 2006 a nie za podanie návrhu v roku 2013, keď nie je možné zistiť, čo bolo obsahom návrhu z roku 2006 a či obsahoval zákonom predpísané náležitosti. V predmetnom náleze Ústavný súd SR konštatoval, že navrhovateľ v preskúmavanej veci právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD,na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Navrhovateľ, ktorý doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť sumu 34,52 €, ničím nepreukázal, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa má vzťahovať nález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia a tak navrhovateľ nepreukázal tvrdenie, že nález a príkaz ústavného súdu sa týka aj preskúmavanej veci (t.j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa v danej veci a tiež totožnosť navrhovateľom tvrdeného podania z roku 2006 s podaním z roku 2013 a preto nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať nesprávny procesný postup, pokiaľ: a/ vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené 16.5.2013 súdu prvého stupňa, a b/ nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti. K námietke, že prvostupňový aj odvolací súd popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), i keď aj v roku 2013 akceptujú plnú moc z roku 2006, dovolací súd poukazuje na to, že o existencii a obsahu tejto plnej moci (na rozdiel od totožnosti návrhov na začatie konania z roku 2006 a 2013) nie sú pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Navrhovateľ mal preukázať totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa môže každý domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a
článku 36 Listiny základných práv a slobôd, ktorý vymedzuje právo každého domáhať sa stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne a aj keď
každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené, alebo porušené, tieto ustanovenia nezaručujú žiadnemu účastníkovi súdneho konania bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie. Procesný postup súdov bol preto v súlade so zákonom a nemal za následok odňatie možnosti navrhovateľovi pred súdom konať. Samotným rozhodnutím súdy preto neporušili základné právo navrhovateľa na spravodlivú ochranu jeho práv. Pretože prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 O.s.p. a neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p., Najvyšší súd dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd jej však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v dovolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli a ani nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.