Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 13. júna 2014 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť o námietkach navrhovateľa vznesených
2 písm. g/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v konaní - užšej súťaži vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávanie č. 245/2011 zo
1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
8 OSP, na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
2 OSP, až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
1 veta prvá OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Keďže navrhovateľ vzal svoj návrh
1 OSP späť z rovnakého dôvodu, pre ktorý odporca žiadal konanie zastaviť, najvyšší súd nemohol postupovať inak, než konanie o návrhu navrhovateľa zastaviť (§ 250d ods. 3 OSP). O trovách konania rozhodol najvyšší súd
1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s prihliadnutím na neexistenciu dôvodov pre rozhodnutie
2 veta za bodkočiarkou OSP, žiadnemu z účastníkom právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.