← Slovensko

o zaplatenie 251 323,80 Sk s príslušenstvom

Najvyšší súd 3 Obo 7/2010 Slovenskej republiky 3 Obo 15/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P. Š., Z. C. O. H., zast. JUDr. M. P., F. proti ţalovanému: MVDr. R. A., súkromný podnikateľ, S., zast. advokátkou: JUDr. A. H. – R., G., o zaplatenie 251 323,80 Sk s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10 Cb 8934/1993 – 445 zo dňa

  1. septembra 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10 Cb 8934/1993 zo dňa
  2. septembra 2009 o d m i e t a . Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 10 Cb 8934/1993, 13 Cb 8942/1993- 245 zo dňa
  4. 2009 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 10 Cb 8934/1993 – 445 zo dňa
  6. 2009 rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume 4 555,08 Eur. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa návrhom na začatie konania domáhal zaviazať ţalovaného zaplatiť sumu 251 323,80 Sk a nahradiť trova konania titulom úhrady faktúry č. X. zo dňa
  8. 1993 splatnej
  10. 1993, ktorou ţalovanému fakturoval dodávku ošípaných v počte 79 kusov dodaných v celkovej hodnote 251 323,80 Sk dodaných
  13. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe ţalobca v roku 1993 dodal šesť dodávok ošípaných, ktoré fakturoval faktúrami č. X., X., X., X., X. a X. Z predloţeného zoznamu pohľadávok zistil, ţe z faktúry č. X. zostalo uhradiť 0 Sk, z faktúry č. X. zostalo uhradiť sumu 2 3 Obo 7/2010 3 Obo 15/2011 808 323,60 Sk, z faktúry č. X. zostalo uhradiť 282 240 Sk, z faktúry č. X. zostalo uhradiť a sumu 518 758,30 Sk z faktúry č. X. zostalo uhradiť sumu 251 323,80 Sk a z faktúry č. X. sumu 484 848 Sk spolu 1 360 645,70 Sk Uviedol, ţe ţalobca potvrdil, ţe v roku 1994 od
  15. 1994 do
  17. 1994 ţalovaný zaplatil sumu 855 119,30 Sk, ktoré platby ţalobca započítal najprv na úroky a potom na istinu. Keďţe úhrada čiastkových plnení činila 855 119,30 Sk a úroky činili 473 004 Sk rozdielna suma 382 115 bola ţalobcom započítaná na úhradu pohľadávky 308 324 Sk dodávky jatočných zvierat zo dňa
  18. –
  21. Po zaplatení faktúr č. X., X., X., X. zostalo ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 1 337 478 Sk. Z podania ţalobcu zo dňa
  22. marca 2009 vyplýva, ţe MVDr. R. A. bez toho, aby určil účel platby zaplatil Ing. P. Š. sumy 164 408,90 Sk, 200 000 Sk, 260 000 Sk, 100 000 Sk, 100 000 Sk, 100 000 Sk, 30 710 Sk, spolu 855 119,30 Sk. Z obsahu podania konajúci súd zistil, ţe ku dňu
  24. 2009 ţalovaný ţalobcovi dlhuje na istine sumu spolu 819 999,80 Sk. Zo samotného vyjadrenia ţalobcu zistil, ţe ţalovaný zaplatil ţalobcovi spolu 855 119,30 Sk, pričom dlh na istine ku dňu
  26. 2009 predstavoval sumu 819 999,80 Sk. Za zásadnú otázku konajúci súd označil, či ţalobca postupoval správne, keď ţalovanému zaplatenú sumu započítal na úroky z omeškania. Citoval ustanovenie § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Konštatoval, ţe postup ţalobcu, ktorým zaplatené sumy započítal na úhradu úrokov z omeškania bol nesprávny, keďţe prioritne je právom dlţníka, aby pri plnení určil, ktorý záväzok, alebo ktorú časť záväzku plní. Určiť sa môţe na konkrétnu zmluvu, alebo faktúru. Keďţe sa jedná o dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka, strany môţu v zmluve zvoliť právo voľby veriteľovi. Ak ho veriteľ nemá a dlţník nevyţaduje, bude sa postupovať podľa pravidiel v Obchodnom zákonníku. Z obsahu podania zaloţeného v spise 13 Cb 8942/1993 č. l. 174, konajúci súd zistil, ţe ţalovaný sa zaviazal s novými dodávkami ošípaných v roku 1994, postupne splácať aj svoj záväzok z roku
  27. Z uvedeného teda vyplývalo, ţe účastníci sa dohodli, ţe peňaţné plnenia poskytnuté ţalovaným sa započítavajú na zaplatenie istiny a nie na úroky z omeškania. Pokiaľ ţalobca započítal platby na roky z omeškania porušil dohodu, a preto je jeho poukaz na ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka právne bezvýznamný. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe záväzky za dodávky jatočných zvierat ošípaných roku 1993 vrátane zaplatenia faktúry č. X. je pravdivé a aj v prípade ak by ţalobca započítal zaplatenie platby na úroky z omeškania ţalovaný svoj záväzok voči ţalobcovi splnil. Medzi účastníkmi konania za nesporné označil, ţe k uvedenému termínu dlhoval ţalovaný ţalobcovi sumu 819 999,80 Sk za úhrady faktúr 3 3 Obo 7/2010 3 Obo 15/2011 X., X., X.a za nesporné označil aj to, ţe suma 985 948 Sk zaplatená ţalovaným bola ţalobcom započítaná na dlh obchodnej spoločnosti S. R., s. r. o. Za chybný postup označil postup ţalobcu, keď hore uvedené sumy započítal na plnenie ţalovaného za spoločnosť S. R., s. r. o. / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ObdoV 6/2001 /. O náhrade trov konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 10 Cb 8934/1993 – 445 zo dňa
  29. 2009 doručenom ţalobcovi neúspešne
  31. 2009 opakovaným doručením a uloţením
  33. 2009 podal odvolanie advokát JUDr. P. T., podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach
  35. 2009, ktorým navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Poukázal na spis sp.zn. 13 Cb 8942/1993 č. l. 174, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný sa zaviazal s novými dodávkami ošípaných v roku 1994 postupne splácať aj svoj záväzok z roku
  36. Z uvedeného teda podľa ţalobcu je zrejme, ţe účastníci sa dohodli, ţe peňaţné plnenia poskytnuté ţalovaným sa započítajú na zaplatenie istiny a nie na úroky z omeškania, a teda ak ţalobca započítal platby na úroky z omeškania porušil dohodu, a preto je poukaz na ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka bezvýznamný. Za pochybenie súdu označil aj tú skutočnosť, ktorá sporná nie je ţe, suma 985 848 Sk zaplatená ţalovaným bola započítaná ţalobcom na dlh obchodnej spoločnosti S. R., s. r. o. Za nesprávne vyhodnotenie konajúceho súdu označil podanie ţalobcu zaloţené v spise sp. zn. 13 Cb 8942/1993 č. l. 174 tak, ţe účastníci si dohodli, ţe peňaţné plnenie poskytnuté ţalovaným započítané na zaplatenie istiny a a nie na úroky z omeškania, nakoľko toto nie je pravda. Dohoda medzi účastníkmi nebola o splácaní istín, ale o splácaní záväzku za rok 1993, pod ktorý patria istiny aj úroky z omeškania. Ţalovaný neurčil ani v jednom prípade ktorú faktúru plní, a preto ţalobca postupoval oprávnene, keď postupoval v zmysle ustanovenia § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ţalobca je presvedčený, ţe ţalovaný dostatočne neučil účel platieb, a preto ţalobca postupoval správne, keď postupoval podľa ustanovenia § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, čiţe platby bez určenia započítal podľa časového hľadiska na záväzok splatný na úroky a potom na istiny a to v rozsahu v akom sa vzájomne kryli. Za pochybenie označil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku je odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ObdoV 6/2001, nakoľko tento rozsudok sa týka veci 10 Cb 8935/93 medzi tými istými účastníkmi o zaplatenie 484 848 Sk, ktorým v rámci dovolacieho konania zrušil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  38. 1999, č. k. 4 Obo 41/99-85 a vec vrátil na ďalšie konanie. 4 3 Obo 7/2010 3 Obo 15/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Z predloţených dokladov zistil, ţe ţalobca ţalobou zo dňa
  40. 1993 uplatnil právo na zaplatenie sumy 251 323,80 Sk ako právo na zaplatenie faktúry č. X.. Rozsudkom č. k. 10 Cb 8934/93 z
  42. 1994 Krajský súd v Košiciach návrhu vyhovel. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol ako súd odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Obo 86/19993 zo dňa
  43. júna 1995 tak, ţe napadnuté rozhodnutie zrušil. V novom konaní rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 10 Cb 8934/1993-169 zo dňa
  45. 2003 tak, ţe návrh zamietol. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č. k. 3 Obo 150/2003 – 220 zo dňa
  47. 2005 tak, ţe napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Vo veci bolo nariadené znalecké šetrenie, na základe ktorého výsledku rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 140 Cb 8934/1993-282 zo dňa
  49. 2007 tak, ţe ţalovaného zaviazal ţalobcovi zaplatiť sumu 251 323,80 Sk a úrok z omeškania 16 % odo dňa
  51. 1993 do zaplatenia. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu list č. 286 rozhodol ako súd odvolací súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Obo 39/2007 zo dňa
  53. 2008 list č. 307 tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  55. 2007, č. k. 10 Cb 8934/1993–285 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Na základe tohto rozhodnutia konal v novom konaní Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 10 Cb 8934/1993–445 zo dňa
  57. 2009 tak, ţe návrh zamietol, ktoré rozhodnutie je predmetom odvolania a skutkový stav odôvodnenia, ktoré je popísaný hore vyššie. Toto rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi JUDr. M. P. uloţením
  59. 2009, to jest posledný deň na podanie odvolania bol
  62. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu
  64. 2010 namietal, ţe odvolanie vo veci zaslal po zákonnej lehote. Z vyjadrenia ţalovaného je zrejmé, ţe ţalobca odovzdal odvolanie zo dňa
  66. 2009 na poštovú prepravu dňa
  68. 2009, teda jeden deň pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania
  71. Toto odvolanie došlo Okresnému súdu Košice jeden deň po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania na Okresný súd v Košiciach, a teda nebolo moţné aby nepríslušný Okresný súd Košice postúpil odvolanie ţalobcu na miestne príslušný súd Krajský súd v Košiciach. S odvolaním sa na ustanovenie § 204 ods. 1 O. s. p. a § 57 ods. 3 O. s. p. lehota zachovaná nebola, a preto odvolanie navrhol odmietnuť. 5 3 Obo 7/2010 3 Obo 15/2011 Na dotaz súdu zo dňa
  73. 2011 reagoval ţaloba prostredníctvom JUDr. D.S, v ktorom uviedol, ţe ţalobca v lehote na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie riadne označil, a teda adresoval Krajskému súdu v Košiciach, Avšak v zákonnej lehote omylom obálku s označením Okresný súd Košice podal na podacej pošte dňa
  75. 2009, keď posledný deň na podanie odvolania bol
  78. Odvolanie došlo na Okresný súd Košice, na nepríslušný súd
  80. 2009, teda v lehote na podanie odvolania. Po otvorení obálky na Okresnom súde bolo z podaného odvolania podľa ţalobcu zrejmé, ţe toto bolo adresované Krajskému súdu v Košiciach. Za nepochybné onačil, ţe pošta prichádza v ranných hodinách, z čoho moţno vyvodiť, ţe v uvedený deň to jest
  82. 2009 bolo moţné bez akejkoľvek prekáţky odovzdať odvolanie príslušnému súdu v Košiciach a nebolo potrebné skúmať z čísla konania a podľa účastníkov konania, či podanie patrí Okresnému súdu Košice. Citoval ustanovenie § 57 ods. 3 O. s. p., s poukazom na ktoré ustanovenie podľa neho naplnil podmienky pre uznania odvolania. Ţalobca poţiadal ţiadosťou zo dňa
  84. 2009 Okresný súd Košice I. o zaslanie písomnosti Krajskému súdu v Košiciach, ktorá ţiadosť bola doručená Okresnému súdu Košice I. dňa
  86. 2009 a Krajskému súdu v Košiciach
  89. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie uznať ako podané v zákonnej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Ako prvou otázkou sa zaoberal, či odvolanie ţalobcu bolo podané v zákonnej lehote. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje / § 204 O. s. p. /. V danom prípade je jednoznačné, ţe účastník odvolanie nepodal v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smerovalo. Účastník podal odvolanie na súde proti ktorému rozhodnutie smerovalo po zákonnej lehote, podaním doručeným Krajskému súdu
  92. Účastník konania odvolanie podal v zákonnej lehote
  94. 2009 na nepríslušný súd ako sám uvádza v jeho podaní zo dňa
  96. 2011 ale podľa jeho názoru bolo vecou Okresného súdu, ten istý deň odvolanie odovzdať príslušnému súdu. 6 3 Obo 7/2010 3 Obo 15/2011 Základnou otázkou je či, v prípade, keď účastník konania podal posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania, odvolanie na nepríslušný súd je moţné odvolanie povaţovať ako podané v zákonnej lehote, z dôvodu, ţe bolo vecou nepríslušného súdu na ktorý súd bolo odvolanie v posledný deň zákonnej lehoty podané, aby odvolanie postúpil v tento deň na súd príslušný. Je pravdou ţe v danom prípade odvolanie na hlavičkovom papieri smerovalo podľa označenia súdu príslušnému, ale posledný deň lehoty na podanie odvolania bolo adresované omylom na súd nepríslušný – Okresný súd Košice. Fakt, ţe účastník konania omylom podá posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania odvolanie na nepríslušný súd a odvolanie v zákonnej lehote na príslušný súd doručené v zákonnej lehote na podania odvolania nebolo, neznamená, ţe takéto odvolanie sa môţe povaţovať za podané v súlade s ustanovením § 204 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného odvolanie ako podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania predmetné odvolanie odmietol s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písmeno a./ O. s. p. ako podané oneskorene. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 10 Cb 8934/1993 zo dňa
  98. 2009 rozhodol tak, ţe určil súdnemu znalcovi Ing. M.O. odmenu za znalecký posudok podľa § 22 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. vo výške 491,27 Eur a odporcovi vrátil sumu 199,17 Eur zaplatený preddavok na znalecké dokazovanie. V dôvodoch uznesenia uviedol, ţe konajúci súd zistil, ţe odmena tak ako vyčíslená zodpovedá rozsahu obťiaţnosti podaného posudku, a preto ju priznal v celom rozsahu. Proti tomto uzneseniu doručenému
  100. 2009 podal ţalobca odvolanie doručené súdu
  102. 2009 s tým, ţe pečiatka pošty je
  105. Toto odvolanie s poukazom na pripojenú obálku v spise 13 Cb 8942/1993 odvolací súd označil za podané v zákonnej lehote. Z odvolania, odvolací súd zistil, ţe podľa ţalobcu odmena nezodpovedá rozsahu vykonaného znaleckého posudku, ţe namietal správnosť znaleckého posudku a podľa neho znalec sa zmýlil v posudku, vzhľadom na ktoré nepresnosti navrhol odmenu zníţiť na polovicu. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaniu nevyhovel. Tvrdenie ţalobcu, ţe odmena nezodpovedá obťiaţnosti 7 3 Obo 7/2010 3 Obo 15/2011 znaleckého posudku onačil za subjektívne. Konajúci súd pri určení znaleckej odmeny vychádzal z vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. a fakt, ţe podľa ţalobcu obtiaţnosť znaleckého posudku nezodpovedá účtovanej odmeny podľa vyhlášky nemôţe byť dôvodom pre posudzovanie znaleckej odmeny vyúčtovanej v súlade s vyhláškou MS SR č. 491/ 2007 Z. z. Posudzovanie obťiaţnosti znaleckého posudku je subjektívneho charakteru, ktoré posúdenie nemôţe byť pre určenie výšky znaleckej odmeny priznanej v súlade s vyhláškou MS SR č. 491/ 2004 Z. z. právne relevantné. Taktieţ namietaný obsah znaleckého posudku účastníkom konania nie je pre posúdenie výšky odmeny priznanej súdom v súlade s vyhláškou MS SR 491/ 2004 Z. z. dôvodom na posudzovanie správnosti výšky odmeny za znalecký posudok. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených dôvodov napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil. Ţalovanému trovy v odvolacom konaní nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  106. marca 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.