1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2 To 35/2014 zo dňa 27. mája 2014, takto rozhodol:
f/ Tr. por. dovolanie obvineného T. U. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 6. marca 2014, sp. zn. 3 T 89/2013, bol obvinený T. U. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Za to mu bol uložený
2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.). Súčasne
2 písm. d/ Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný k povinnosti na náhradu škody Zdravotnej poisťovni UNION, a.s., Bratislava vo výške 18,17 eur a poškodenej P.L. škodu vo výške 385,63 eur. Poškodení P. P. so zvyškom nároku na náhradu škody (
2 Tr. por.) a Sociálna poisťovňa Bratislava v celom objeme uplatneného nároku (
por.) boli odkázaní na občianske súdne konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. bol rozsudok okresného súdu zrušený vo výroku o náhrade škody u poškodenej P. P. a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. bol obvinený T. U.
1 Tr. por. zaviazaný k povinnosti na náhradu škody poškodenej P. P. z titulu majetkovej škody vo výške 385,63 eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur a so zvyškom jej nároku bola odkázaná na občianske súdne konanie
2 Tr. por. Obvinený T. U. dňa 9. októbra 2014 prostredníctvom obhajcu podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie
l písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V časti odôvodnenia dovolania označenej ad A/ uviedol, že spáchanie skutku nepopiera, avšak namieta jeho právnu kvalifikáciu, pretože svojim konaním vykonal zabitie poškodenej H. P. a nie jej vraždu. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku znalcov MUDr. P. P. a MUDr. L. I. z odvetvia súdne lekárstvo, z ktorých vyplýva, že poškodená v opilosti spadla do jamy bez toho, aby mal v úmysle spôsobiť jej smrť. Tak, ako to uviedol vo svojich skorších výpovediach, za poškodenou skočil, bola tam tma a pohyboval sa nekoordinovane. Nie je pravdou, že by po nej skákal v úmysle ju usmrtiť. Sám bol pod vplyvom alkoholu a omamných látok. V ďalšej časti dovolania označenej ad B/ obvinený namietal správnosť výroku rozsudku okresného súdu o jeho povinnosti na náhradu škody poškodenej P. P., pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur. V tejto časti oprel svoju námietku o dovolacie dôvody
1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený namietal predovšetkým, že poškodená P. P. neodôvodnila výšku uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 50.000 eur a súd v tomto smere nevykonal žiadne dôkazy. Vyjadril názor, že nevykonanie dôkazu napĺňa dovolací dôvod nezákonného dôkazu. V ďalšej časti dovolania obvinený vytýkal súdu nesprávnu aplikáciu hmotnoprávneho ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 To 21/2004 a dôvodil, že „adhézne konanie vedené voči nemu, neobsahuje prvok náhrady nemajetkovej ujmy titulom zásahu do práva na ochranu súkromia a rodinného života“. Namietal tiež, že súd vo výrokovej časti nediferencoval výšku náhrady škody vo vzťahu k jednotlivým poškodeným, teda P. P. a deťom jej nebohej dcéry mal. W. a mal. H. U.. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. mája 2014, sp. zn. 2 To 35/2014 bol porušený zákon v jeho neprospech a následne, aby tento rozsudok ako aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3 T 89/2013 zo dňa 6. marca 2014 zrušil a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prejednal a rozhodol. Dovolateľ súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Tr. por. rozhodol o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený vyššie uvedeným rozsudkom okresného súdu. Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného na vyjadrenie krajskému prokurátorovi a poškodenej P. P. a potom spis predložil dovolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom dovolaní. Prokurátor krajskej prokuratúry vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného z 22. októbra 2014 v podstate uviedol, že dovolanie obvineného T. U. nepovažuje za dôvodné, keďže na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Banská Bystrica dňa 7. februára 2014 urobil tento vyhlásenie
1 písm. b/ Tr. por. o svojej vine. Súd jeho vyhlásenie
7 Tr. por. prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom spáchanie skutku priznal nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Preto s poukazom na ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por.,
ktorého vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por. navrhol
f/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietnuť. Vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného voči výroku o náhrade škody prokurátor vyjadril názor, že v trestnom konaní je potrebné klásť dôraz aj na dodržiavanie práv poškodených, pokiaľ ide o ich nároky za spôsobenú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu. Krajský súd správne rozhodol na základe výsledkov dokazovania, v rámci ktorého boli zisťované okrem iného aj rodinné vzťahy medzi nebohou H. P. a jej deťmi resp. jej matkou P. P.. Navrhol preto dovolanie obvineného odmietnuť. Poškodená P. P. vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedla, že s obsahom dovolania a s dôvodmi, pre ktoré dovolanie podal, sa nestotožňuje.
jej názoru výsledkami dokazovania bol jednoznačne preukázaný úmysel obvineného jej dcéru usmrtiť. V ďalšej časti podrobnejšie uviedla aké veľké útrapy „na celý život“, spôsobila smrť jej dcéry a to najmä jej dvom maloletým deťom, ktoré stratili matku a riadne rodinné zázemie. Vyjadrila názor, že zo strany obvineného ide o snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj zodpovednosti za spôsobenú škodu. Navrhla preto, aby najvyšší súd dovolanie obvineného v celom rozsahu odmietol. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu, ktorým bol obvinený právoplatne odsúdený. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Banská Bystrica, t.j. v mieste príslušnom
por.
5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por.
f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 7. februára 2014 (č.l. 962 až 965) vyplýva, že skôr uvedené zákonné podmienky boli v posudzovanej veci v celom rozsahu splnené. Predseda senátu umožnil obvinenému, aby urobil niektoré z vyhlásení
por. a následne obvinený v celom rozsahu priznal spáchanie skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Vyhlásil že je vinný a preto mu boli
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. položené otázky, na ktoré, a to na každú z nich, odpovedal kladne. Následne na to súd
7 a ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obvineného a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Z obsahu dovolania je zrejmé, že obvinený neuplatňoval dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. V posudzovanej veci teda boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 257 ods. 5 Tr. por. a súdom prijaté vyhlásenie obvineného je neodvolateľné a v tomto rozsahu je dovolaním nenapadnuteľné. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné
f/ Tr. por., bez meritórneho preskúmania veci odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.