Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sži/35/2014 Identifikačné číslo spisu: 1012206899 Dátum vydania rozhodnutia: 19.05.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok ako podľa § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.

§ 219ods.

1, 2 O.s.p. vecne správny potvrdil. Najvyšší súd sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením Krajského súdu, že z listín obsiahnutých v administratívnom spise nevyplýva, o akú kontrolu išlo, čoho sa mala týkať, kedy a na základe čoho bola začatá, aký bol jej výsledok a najmä ako súvisí táto kontrolná činnosť s údajom o tom, či a ktorá z dotknutých osôb udelila žalovanému súhlas s uchovávaním a spracúvaním jej osobných údajov. Zo zákona č. 428/2002 Z.z. vyplýva, že pokiaľ žalovaný spracúval osobné údaje fyzických osôb uvedených v žalobcovom zozname, ktorých sa týkali žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, mal by disponovať ich súhlasom. Informácia o tom, či určitá osoba udelila žalovanému súhlas so spracúvaním a uchovávaním osobných údajov logicky nemôže byť informáciou, ktorá by mala byť vylúčená zo sprístupnenia z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm.

1. h)ZSI. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je preto neprávne právne kvalifikované podľa § 11 ods. 1 písm.
2. h)ZSI. Táto skutočnosť bola dôvodom na zrušenie rozhodnutí a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. V danom prípade však podľa zistenia najvyššieho súdu existuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 2 ZSI (ochrana osobných údajov), ktorým sa musí žalovaný v ďalšom konaní zaoberať. Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) žiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií obsahujúcich osobné údaje fyzických osôb nasledovne: Por.č. Priezvisko a meno Adresa bydliska 1. I. D. T. 2.-3998 Z uvedeného mal senát preukázané, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej určiteľnej fyzickej osoby, ktorá bola identifikovaná menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. K takto podanej žiadosti nie je možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona č. 211/2000 Z.z., pretože ich poskytnutím informácie by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmto osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že žiadaná informácia je priamo prepojená a sa týka konkrétne identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Senát dospel k záveru, že komunikácia medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe zákona č. 211/2000 Z.z. nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov, ktoré sú chránené zákonom zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Je preto vylúčené, aby bolo vyhovené žiadateľovi, ktorý obsahu žiadosti o informáciu formuluje k osobným údajom fyzických osôb, ktoré sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov. Senát poukazuje na to, že právnej veci predchádza právny názor v rozsudku vo veci sp. zn. 3 Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015 [Pohotovosť c/a Krajský súd v Bratislave], v ktorej žalobca žiadal Okresný súd Bratislava IV ako povinnú osobu o sprístupnenie informácií evidenčného charakteru - spisových značiek Er vo vzťahu ku konkrétnym fyzickým osobám, v exekučnom konaní pred exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje konkrétne určiteľná fyzická osoba: · meno priezvisko dlžníka (povinného): E. S. · dátum narodenia dlžníka (povinného): DD.MM.RRRR Ide o druhovo obdobný prípad žiadosti žalobcu o informáciu s obsahom osobných údajov fyzickej osoby, ktorý sa od predmetu konania odlišuje iba tým, že obsahuje dátum narodenia namiesto adresy trvalého bydliska. V ďalšom konaní žalovaný musí vyhodnotiť, či žiadosť žalobcu o informáciu nie je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktorý je aktuálne účinným právnym predpisom v oblasti ochrany osobných údajov. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 224ods.

2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 4 prvá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyjadrenie zo dňa 02.05.2014 k odvolaniu žalovaného 134 € + 8,04 DPH) + 20% DPH = 170,45 €. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti iba jedného rozhodnutia žalovaného

prvostupňovým. Objektívna kumulácia predmetu konania v danom prípade zistená nebola. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.