Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10So/44/2013 Identifikačné číslo spisu: 6013200104 Dátum vydania rozhodnutia: 30.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013200104.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: J. M., nar. XX. I. XXXX, bytom R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o priznanie starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 21Sd/36/2013-28 zo dňa 5. júna 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 21Sd/36/2013-28 zo dňa 5. júna 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 11. januára 2013 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a / O.s.p. a potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 31. decembra 2012 č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 15. apríla 2011 v sume 46,10 Eur mesačne, po zvýšení od 1. januára 2013 v sume 58,90 Eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu nárok na ne nevznikol. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na ich náhradu. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ podal opravný prostriedok nedôvodne. Poukázal na znenie ustanovenia § 142 ods.3 zákona, podľa ktorého poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba
- a)mala prerušené poistenie podľa § 26,
- b)bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo
- c)sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Na základe vykonaného dokazovania súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie z 31. decembra 2012 je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ ku dňu uplatnenia nároku na priznanie starobného dôchodku - 15. apríla 2011 získal dobu dôchodkového poistenia 14 rokov a 127 dní a dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 4. februára 2005 do 3. októbra 2005 (za obdobie, kedy bol vedený v evidencii úradu práce), čím splnil zákonnú podmienku dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona. Navrhovateľovi bola doba dôchodkového poistenia zhodnotená podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia nachádzajúcich sa v evidencii odporkyne aj za výkon trestu odňatia slobody, ale len v rozsahu, kedy navrhovateľ vykonával prácu. Argument navrhovateľa, že bol vo výkone trestu v dobe od 1967 do 1990, teda 21,5 roka a v socializme sa vo výkone trestu muselo pracovať je právne irelevantný, pretože toto tvrdenie nie je ničím preukázané. Od 30. septembra 1992 bol navrhovateľ vo výkone trestu do 21. apríla 1993 a súčasne bol evidovaný na úrade práce. Navrhovateľ nebol formálne príslušným úradom práce vyradený z evidencie, je však zrejmé, že po nástupe na výkon trestu odňatia slobody nemohol byť naplnený zákonom stanovený účel evidencie, pretože navrhovateľ v tej dobe nemohol plniť povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti. V čase výkonu trestu odňatia slobody navrhovateľ nemohol poskytovať úradu práce potrebnú súčinnosť ako mu ukladá § 7 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti, úrad práce mu nemohol sprostredkovať vhodné zamestnanie, čo sú dôvody na vyradenie z evidencie občanov hľadajúcich si zamestnanie. Na veci nič nemení skutočnosť, že navrhovateľ nebol formálne vyradený z evidencie. Doba od 30. septembra 1992 do 21. apríla 1993, kedy navrhovateľ bol v evidencii príslušného úradu práce evidovaný ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie nebola zhodnotená ako náhradná doba podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože v skutočnosti bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave. Doba výkonu trestu odňatia slobody, doba zamestnania a vymeriavacie základy boli navrhovateľovi zhodnotené podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia nachádzajúcich sa v evidencii odporkyne v administratívnom spise. Po 31. decembri 2003 zákon už dobu evidencie občanov hľadajúcich zamestnanie nepovažuje za dobu dôchodkového poistenia (§ 15). Tvrdenie navrhovateľa, že pracoval v rôznych organizáciách bolo nekonkrétne. V rozsahu preukázania evidenčnými listinami zamestnávateľa bola doba dôchodkového poistenia odporkyňou zohľadnená. Právne irelevantné je aj tvrdenie navrhovateľa, že bol nútený pod násilím a nátlakom zaplatiť dodatočne dôchodkové poistenie, pretože už zo samotného inštitútu možnosti dodatočne doplatiť poistné je zrejmý dobrovoľný krok navrhovateľa. Ako ďalej uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku suma priznaného starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktoré sú uvedené v rozhodnutí a sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. Navrhovateľovi patrí v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona starobný dôchodok od 15. apríla 2011 v sume 46,10 EUR mesačne. Konkrétne námietky navrhovateľa k výpočtu neboli podané. Priznaná suma starobného dôchodku bola ďalej podľa § 82 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. a č. 329/2012 Z.z. zvýšená od 1. januára 2012 na sumu 47,70 EUR a od 1. januára 2013 na sumu 58,90 EUR mesačne. Rozhodnutie z 11. januára 2013, ktorým odporkyňa bezprecedentne, nezmyselne a v rozpore s právnou úpravou zrušila rozhodnutie č. XXXXXX XXXX zo dňa 24. júna 2011 o zamietnutí žiadosti o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa (ktoré bolo potvrdené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici po preskúmaní NS SR) súd zrušil podľa § 250j ods. 2 písm.
- a)O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie. Takýto postup odporkyne nemá oporu v žiadnom ustanovení žiadneho zákona a nebol žiadny dôvod na to, aby odporkyňa o nároku navrhovateľa rozhodovala až po takomto zrušení rozhodnutia. Odporkyňa mala po dodatočnom zaplatení dôchodkového poistenia o nároku navrhovateľa opätovne rozhodnúť novým rozhodnutím (čo aj urobila rozhodnutím z 31. decembra 2012). Žiadne iné úkony nebolo potrebné vo vzťahu k predchádzajúcemu rozhodnutiu (navyše potvrdenému krajským súdom) urobiť. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie krajského súdu svedčí a je dôkazom ako funguje komunistická zločinnosť proti občanom SR a EÚ. Považoval za nesprávne, že mal doplatiť 623,13 Eur za obdobie od 4. februára 2005 do 3. októbra 2005, nakoľko toto obdobie nemá nič spoločné s jeho starobným dôchodkom. Uviedol, že má odpracované roky od 1967 do 1990 a má odpracované roky do starobného dôchodku. Poukázal na to, že neboli robené odvody pre odporkyňu od roku 1993 až do roku 2004 zo strany ÚZNV - SR Ilava. Taktiež je toho názoru, že zákony SR pre starobný dôchodok za roky 1967-1990 sa vzťahujú len na vyvolencov a prívržencov Štb. - komunistických fašistov. Opakovane uviedol, že bol donútený zaplatiť 652 Eur pod zámienkou, že mu chýba do zápočtu 15 rokov 127 dní. Žiadal upraviť dôchodok do výšky 400 Eur a doplatiť sumu od vzniku starobného dôchodku od 15. apríla 2011. Odporkyňa zotrvala na vecnej správnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. decembra 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Ako bolo zistené z pripojeného spisu krajského súdu ako i dávkového spisu odporkyne navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok podľa § 65 a § 82 zákona právoplatným rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. decembra 2012 od 15. apríla 2011 v sume 46,10 Eur mesačne. Žiadosťou zo dňa 15. apríla 2011 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 15. apríla 2011. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 9. mája 2011 v spojení s rozhodnutím zo dňa 24. júna 2011 č. XXX XXX XXXX X bola žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietnutá. Navrhovateľ získal 14 rokov a 127 dní obdobia dôchodkového poistenia, čiže nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok uvedenú v ustanovení § 65 ods. 1 zákona. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene zo dňa 15. apríla 2011 bol navrhovateľ vedený ako uchádzač o zamestnanie od 9. októbra 1991 do 21. apríla 1993. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v období od 30. septembra 1992 do 31. decembra 2003 a v dobe výkonu trestu odňatia slobody nebol zaradený na pravidelný výkon prác, nepripravoval sa na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, preto uvedená doba v súlade s § 255 ods. 1, prvá veta zákona a vyhlášky FMPaSV č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení na dôchodkové účely hodnotená nebola. Doba, kedy bol navrhovateľ vedený v evidencii občanov hľadajúcich zamestnanie bola zhodnotená od 9. októbra 1991 do 29. septembra 1992, pretože navrhovateľ dňa 30. septembra 1992 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a nebolo preukázané, že bol dôchodkovo poistený. Doba od 30. septembra 1992 do 21. apríla 1993, kedy navrhovateľ bol v evidencii príslušného úradu práce evidovaný ako nezamestnaný občan hľadajúci zamestnanie nebola zhodnotená ako náhradná doba podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože v skutočnosti bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave a nemohol úradu práce poskytovať potrebnú súčinnosť na to, aby mohol byť v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.