1 Tr. por. uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2014, sp. zn. 3To 56/2013, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por., a to v neprospech obvineného J. O..
2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2014, sp. zn. 3To 56/2013, sa z r u š u j e . Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. Krajskému súdu v Bratislave sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z
1 písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Za to bol obvinenému J. O. uložený
2, § 38 ods. 2, § 37 písm. m/ a § 36 písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, na výkon ktorého bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil aj ochranný dohľad na jeden rok. Na základe podnetu predsedníčky senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Zuzany Molnárovej podal minister spravodlivosti Slovenskej republiky
1 Tr. por. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
1 zák. č. 549/2011 Z.z. tak, že rozsudok Krajinského súdu pre trestné veci Viedeň z
1 Trestného zákonníka Rakúskej republiky, § 28a, ods. 4 Zákona o návykových látkach Rakúskej republiky k trestu odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Následne bol J. O. dňa
ktorého osoba odovzdaná z iného členského štátu na výkon trestnej sankcie
tohto zákona, nesmie byť stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred odovzdaním, na ktoré sa odovzdané rozhodnutie nevzťahovalo (zásada špeciality). Táto zásady špeciality by bola „prelomená“ v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení § 21 ods. 2 už uvedeného zákona č. 549/2011 Z.z. V tomto prípade, ako konštatuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky v podanom dovolaní, neboli dané dôvody neuplatnenia zásady špeciality zakotvené v § 21 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z.z. Najmä nedošlo k súhlasu odsúdeného J. O. s odovzdaním výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky (§ 21 ods. 2 písm. e/ zák. č. 549/2011 Z.z., k vyhláseniu odsúdeného po odovzdaní do Slovenskej republiky, že sa výslovne vzdáva uplatnenia tejto zásady vo vzťahu k trestným činom spáchaným pred jeho odovzdaním (§ 21 ods. 2 písm. f/ zák. č. 549/2011 Z.z.), či k získaniu súhlasu justičného orgánu štátu pôvodu so stíhaním odsúdeného O. pre trestné činy ním spáchané pred jeho odovzdaním (§ 21 ods. 2 písm. g/ zák. č. 549/2011 Z.z.). Dodatočný súhlas vydávajúceho štátu už nie je možné získať, keďže tento, v zmysle príslušných právnych predpisov, môže byť požiadaný iba o vydanie súhlasu na výkon trestu uložený pred dňom vydania alebo na trestné stíhanie, ktoré aktuálne prebieha za trestný čin spáchaný pred dňom vydania. V prípade, že nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obvinený uznaný za vinného z trestného činu spáchaného pred vydaním do Slovenskej republiky, vydanie ani jedného súhlasu nie je možné. Z uvedeného vyplýva, že J. O. nemal byť stíhaný a odsúdený, ani obmedzená jeho osobná sloboda za trestný čin, ktorý spáchal pred odovzdaním, na ktorý sa odovzdané rozhodnutie nevzťahovalo. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky v závere podaného dovolania poukázal na to, že v predmetnom prípade bola porušená zásada špeciality uvedená v § 21 ods. 1 zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, čo zakladá dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., pretože proti J. O. sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. Navrhol, aby Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z týchto dôvodov
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2014, sp. zn. 3To 56/2013, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v neprospech obvineného J. O.. Súčasne, aby
2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, vrátane ďalších rozhodnutí na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Tr. por. Krajskému súdu v Bratislave prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súhlasné stanoviská s podaným dovolaním vyjadrili okresný i krajský prokurátor ako aj obhajca obvineného J. O.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) konštatoval, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v lehote do troch rokov od doručenia rozhodnutia plynúcej ministrovi spravodlivosti od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 374 Tr. por. Dovolací súd zistil, že dôvod dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného J. O. je zjavne preukázaný a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por., a preto v súlade s ustanovením § 382a Tr. por. dovolaniu vyhovel na neverejnom zasadnutí a svoje rozhodnutie dovolací súd následne verejne vyhlásil. V zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, takže najvyšší súd zameral svoj postup na zistenie, či proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné tak, ako to predpokladá dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatuje nasledovné: Predložený spisový materiál potvrdil dôvodnosť ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky podaného dovolania s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por. Právoplatné odsúdenie obvineného J. O. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 19. februára 2013, sp. zn. 1T 113/2009, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2014, sp. zn. 3To 56/2013, sa vzťahuje na trestný čin, ktorý obvinený spáchal dňa 29. februára 2008, t.j. pred odovzdaním z Rakúskej republiky na výkon trestu
zák. č. 549/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí. K odovzdaniu obvineného na územie Slovenskej republiky došlo
ktorého táto osoba odovzdaná z iného členského štátu na výkon trestnej sankcie
uvedeného zákona, nesmela byť stíhaná, odsúdená ani obmedzená na osobnej slobode za trestný čin, ktorý spáchala pred odovzdaním, na ktoré sa odovzdané rozhodnutie nevzťahovalo (zásada špeciality). Pritom neboli dané dôvody neuplatnenia tejto zásady, ktoré by príslušným slovenským orgánom umožňovali trestné stíhanie obvineného O. za posudzovaný trestný čin tak, ako to predpokladá ustanovenie § 21 ods. 2 písm. e/, písm. f/, písm. g/ zák. č. 549/2011 Z.z. Keďže rozhodnutie, ktorým bol obvinený O. odsúdený za trestný čin spáchaný pred vydaním do Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť, dodatočný súhlas vydávajúceho štátu (Rakúskej republiky) už nie je možné získať. Za týchto okolností je zrejmé, že trestné stíhanie obvineného O. za uvedený trestný čin bolo neprípustné a malo byť zastavené z dôvodu obsiahnutom v ustanovení § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (v osobe obvineného O. išlo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas a taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný). Preto Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol, že z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29. apríla 2014, sp. zn. 3To 56/2013, a konaním, ktoré mu predchádzalo, porušený zákon v ustanovení § 9 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v neprospech obvineného J. O.. Napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil tak, ako aj rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Bratislave prikázal, aby vec so zreteľom na konkrétne konštatované porušenie zákona znovu v odvolacom konaní prerokoval a rozhodol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.