1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon" ) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa
ktorého má navrhovateľ mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 250l a nasl. O.s.p., vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov, lekárskou dokumentáciou navrhovateľa a administratívnym spisom a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť. Krajský súd v rozsudku konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa v administratívnom konaní o žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku rozhodla v súlade so zákonom. Zdravotný stav navrhovateľa
zákonných kritérií určených pre invaliditu posúdili posudkoví lekári na pobočke i v ústredí SP a v súlade s prílohou č. 4 k zákonu stanovili rozhodujúce ochorenie i mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Z predloženej lekárskej dokumentácie hodnotili rozhodujúce ochorenie navrhovateľa, ktoré má riadne diagnostikované a v odborných nálezoch potvrdené odbornými lekármi, na základe stupňa ochorenia a liečby v súlade s poznatkami lekárskej vedy. U navrhovateľa je nepochybne rozhodujúcim ochorením sekundárna epilepsia pri chronickom etylizme typu grand mal, ktorá skutočnosť vyplýva zo všetkých odborných nálezov predložených navrhovateľom v konaní. Ide o ochorenie v dôsledku nadužívania alkoholu navrhovateľom pri nezvládnutí protialkoholickej liečby. Z odborných lekárskych nálezov vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ nemá pravidelné epi záchvaty typu grand mal. Tieto sa vyskytujú v počte 5-6 záchvatov v roku. V nálezoch má uvádzané zistenie kompresívne zlomeniny hornej krytej platničky bez známok paraparézy, hepatopatiu toxickometabolickej etyológie, polyneuropatiu začínajúcu, zvýšený cholesterol, poruchu mineralogramu, tachykardiu bez ischémie myokardu. Posudkoví lekári vzhľadom na odborné lekárske nálezy zaradili rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa do kapitoly VI, oddiel A, položka 4, písm. b/ - stredne ťažká forma: generalizované záchvaty minimálne 1 - krát mesačne, parciálne záchvaty 1 - krát týždenne s rozmedzím od 30 % do 40 %. Z odborných nálezov vyplýva odôvodnenosť takýchto posudkových záverov, pretože navrhovateľ
predloženej lekárskej dokumentácie v žiadnom prípade nespĺňa kritériá pre zaradenie
písm. c/ - ťažká forma: generalizované záchvaty častejšie ako 1 - krát mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1 - krát týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami, kde je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % - 60 %.
názoru súdu je odôvodnené aj priznanie miery poklesu zárobkovej činnosti 30 %, t.z. na dolnej hranici
kapitoly VI, oddiel A, položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 pretože navrhovateľ nespĺňa v celom rozsahu požadované zákonné kritérium výskytu záchvatov minimálne 1 - krát mesačne. Skutočnosť, že navrhovateľ máva takéto záchvaty len 5 - 6 - krát ročne je riadne listinnými dôkazmi preukázaná a potvrdzuje nesplnenie zákonnej podmienky pre priznanie miery poklesu zárobkovej činnosti na najvyššej hranici percentuálneho rozmedzia. Ako ďalej uviedol krajský súd navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutočnosť, že navrhovateľovi vychádza celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po sčítaní za rozhodujúce ochorenie a navýšenie za iné ochorenia vo výške 40 % nemôže byť dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania bez iných relevantných dôvodov. Zákon pri určovaní miery poklesu zárobkovej činnosti (hlavne v prípadoch rozmedzia od ... do 40 %) počíta aj s takou možnosťou, že výsledná miera poklesu zárobkovej činnosti u poistenca môže byť stanovená na úrovni 40 %. V konaní o preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov sa má vykonávať dokazovanie v miere nevyhnutnej na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Týka sa to i vecí dôchodkového poistenia (zabezpečenia). Keď ide o nárok odvodený zo zistenia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu zárobkovej schopnosti občana je predpísané vykonanie dôkazu posudkom posudkového lekára. Súd tak isto rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov treba vykonať. Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia možno považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodnutia správneho orgánu bol pre rozhodnutie vo veci postačujúci. Vzhľadom na výsledky administratívneho konania, zistenie zdravotného stavu navrhovateľa v súlade s príslušnými kritériami zákona, s ktorým sa súd stotožnil, neexistenciu navrhovateľom predložených nových dôkazov, ktoré by bolo potrebné vykonať v záujme zistenia a objasnenia skutočného stavu veci, súd nemal dôvod na ustanovenie znalca a zároveň nemal žiadne prekážky na to, aby o návrhu rozhodol. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko súd prvého nezistil úplne skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že epileptický záchvat navrhovateľ utrpel už i po vyhlásení rozsudku a to dňa 7. októbra 2013 - predložil prepúšťaciu správu a neurologické vyšetrenie. Poukázal na to, že navrhovateľ hneď od počiatku žiadal prizvať do konania znalca -lekára, ktorý by posúdil jeho zdravotný stav s poukazom na skutočnosť, že lekárske posudky vyhotovili posudkoví lekári, ktorých určila v administratívnom konaní odporkyňa a dožadoval sa posúdenia jeho zdravotného stavu nezávislým znalcom. Uviedol opakovane, že boli obdobia, v ktorých podmienku výskytu epi záchvatov jedenkrát mesačne spĺňal. Nemožno epi záchvaty zredukovať len na počet, ale bolo by potrebné skúmať aj ich intenzitu. V danom prípade, keďže k priznaniu invalidného dôchodku postačovalo len jedno percento a rozpätie sadzby je 30-40%, bolo možné pri rozpätí 10% a záchvatoch 5-6- krát ročne pripustiť priznanie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici percentuálneho rozmedzia, minimálne na hranici 31%. Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že dôvody odvolania nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľ žiadal v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukazuje na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané navrhovateľom v odvolaní o neúplnom zistení jeho zdravotného stavu preto odporkyňa považuje za nedôvodné. Pochybnosti navrhovateľa, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, považuje odporkyňa za neodôvodnené, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Navrhovateľ poukazuje na to, že keďže k priznaniu invalidného dôchodku postačovalo len jedno percento pri rozpätí sadzby 30 % až 40 % a nevýšenia 10%, bolo možné pri záchvatoch 5-6 krát ročne stanoviť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť minimálne na 31 %. Posudkový lekár za rozhodujúce postihnutie stanovil sekundárnu epilepsiu pri chronickom etylizme typu grand mal -Kap. VI, odd. A, po/ 4b) mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30%, čo je dolná hranica nakoľko epileptické záchvaty sa vyskytujú menej ako 1 krát mesačne a navýšenie o 10% za ostatné zdravotné postihnutia.
8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár teda zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa o maximálnu mieru. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jeho nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 - 8 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Predmetom súdneho konania prvostupňového ako i odvolacieho bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 14. marca 2013, č. XXX XXX XXXX 0, ktorým
1 zákona bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 1. marca 2013 požiadal sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok.
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Revúca zo dňa 1. marca 2013 navrhovateľ nie je invalidný
1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 1. marca 2013, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia odporkyne a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný
1 zákona. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - sekundárna epilepsia pri chronickom etylizme typu grand mal a
kapitoly VI, oddiel A, položka 4b prílohy č. 4 k zákonu z rozmedzia 30 % - 40 % určil 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za iné zdravotné postihnutia navýšil posudkový lekár mieru poklesu zárobkovej činnosti o 10 % na celkových 40 %. Posudkový lekár 30 % mieru poklesu zárobkovej činnosti - dolnú hranicu rozpätia - odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ nespĺňa jednoznačne podmienku záchvatov 1 - krát mesačne v dlhých (ročných) obdobiach. V niektorých obdobiach túto podmienku spĺňa. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko Prešov dňa 11. júna 2013 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 20. mája 2013.
výroku posudku navrhovateľ nie je invalidný
1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. MPSVZČ je stanovená na 40 %. I z doplnenej lekárskej dokumentácie navrhovateľa posudkový lekár potvrdil rozhodujúce zdravotné postihnutie sekundárnu epilepsiu pri chronickom etylizme typu grand mal
kapitoly VI, oddiel A, položka 4 b, určil 30 % mieru poklesu zárobkovej činnosti a za iné (všetky ostatné) zdravotné postihnutia zvýšil o 10 %. Z posudku vyplýva, že u navrhovateľa sa epi záchvaty typu grand mal vyskytujú 5 až 6 - krát ročne, posledný záchvat mal
prílohy č. 4 k zákonu a odôvodnene určili mieru poklesu zárobkovej činnosti na spodnej hranici percentuálneho rozpätia a za iné zdravotné postihnutia priznali navýšenie v maximálnej miere 10 %. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Žiadne nové lekárske správy osvedčujúce zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu už navrhovateľ nepredložil. Odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že
5 zákona lekársku posudkovú činnosť môže vykonávať len posudkový lekár Sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálneho poistenia ústredia. Táto skutočnosť preto nemôže byť dôvodom na nariadenie znaleckého dokazovania v súdnom konaní. V konaní súdu taktiež odvolací súd nezistil žiadne nesprávnosti, na ktoré navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné, a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1, 2 O.s.p. potvrdil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa a k jeho zhoršeniu, môže navrhovateľ opätovne požiadať o invalidný dôchodok a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.