1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To 7/2014, zo dňa 23. apríla 2014 takto rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. G. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2013, sp. zn. 8T 60/2011, bol obvinený O. G. uznaný vinným zo spáchania zločinu kupliarstva
1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zák. a ustanovenia § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol
3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. s prihliadnutím k § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere osem rokov, so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (
2 písm. b/ Tr. zák.). Súčasne bol obvinenému týmto rozsudkom
1 písm. a/ Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci - počítačovej techniky a
1 písm. c/ Tr. zák. i trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 15 311,93 eur, 15 000 Kč, 220 Libier a 50 Švajčiarskych frankov. Napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. bol na základe odvolania obvineného O. G. zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2013, sp. zn. 8T 60/2011, vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.,
3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 4 a ods. 8 Tr. zák. mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov so zaradením na jeho výkon
2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obvinený O. G. podal prostredníctvom obhajcu proti uzneseniu krajského súdu dovolanie
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. (doplnené písomným podaním zo dňa
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Skutočnosti namietané v dovolaní, obvinený uvádzal už aj ako odvolacie námietky, s ktorými sa krajský súd vo svojom rozhodnutí náležite zaoberal. Skutkový stav tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa zodpovedá záverom vo veci vykonaného dokazovania a z jeho rozsudku je dostatočne zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Dovolaciu námietku obvineného vo vzťahu k spôsobu vykonania domových prehliadok považuje prokurátor za nedôvodnú. Z obsahu zápisníc o vykonaní týchto úkonov vyplýva, že všetky príslušné procesné ustanovenia Trestného poriadku boli plne rešpektované. Prokurátor dôvodil, že okresný súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu z obsahu výpovedí svedkov v rámci konania pred súdom a za účasti obvineného pri zachovaní zásad kontradiktórneho konania. Preto,
názoru prokurátora, neobstojí ani námietka obvineného, spočívajúca v tvrdení, že súd nemal považovať výpovede svedkov z prípravného konania za zákonné, keďže pri ich výsluchu nebol prítomný jeho obhajca. V súvislosti s námietkou obvineného, že vo vzťahu k predchádzajúcim odsúdeniam mu mal byť uložený súhrnný trest prokurátor uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na uloženie takéhoto trestu, keďže posudzovaný skutok spáchal až po tom, ako bol za iný trestný čin vyhlásený odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zmiernení trestu odňatia slobody na základe odvolania obvineného podaného proti rozsudku okresného súdu, ktorým bol právoplatne uznaný vinným. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Trenčín, t.j. v mieste
por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ďalej dôvody
1 písm. g/ Tr. por. a tiež
1 písm. i/ Tr. por., teda na to, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a tiež na to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Najvyšší súd sa musel teda vysporiadať s dovolacími námietkami obvineného, v rámci ktorých obvinený spochybňuje zákonný priebeh vykonania niektorých dôkazov, postup pri vykonaní domovej prehliadky, postup pri vykonávaní dokazovania výsluchom svedkov, resp. nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov a to z hľadiska porušenia jeho obhajobného práva. Dovolací dôvod
ustanovenia § 371 písm. c/ Tr. por. predpokladá, že v konaní, ktoré odsudzujúcemu rozhodnutiu predchádzalo, bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu. Dovolateľ konkrétne namietal skutočnosť, že „domová prehliadka bola vykonaná bez prítomnosti majiteľa nehnuteľnosti“.
1 Tr. por. domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (obydlie) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.
1 Tr. por. nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
2 Tr. por. domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.
1 Tr. por. orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.
2 Tr. por. k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
1 Tr. por. ak nie je dôvod na postup
1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
1 Tr. por. ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania. Z obsahu relevantných častí trestného spisu sú zrejmé skutočnosti, na základe ktorých dovolací súd v konečnom dôsledku, (teda, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu
1 písm. c/ Tr. por.), neuznal ako opodstatnený. Trestné stíhanie v posudzovanej veci bolo
1 Tr. por. začaté uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín zo dňa
1 Tr. por. vznesené obvinenie O. G. pre zločin kupliarstva
1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Uznesenie bolo doručené obvinenému O. G. dňa
10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. V priebehu trestného konania bol v procesnom postavení svedka vypočutý celý rad svedkov, súdni znalci a boli oboznámené listinné dôkazy zadokumentované v trestnom spise. Stanovisko obvineného prezentované v odôvodnení dovolania, že súdy v rámci dokazovania nepostupovali zákonným spôsobom, pretože nevykonali dôkazy tak, aby boli odstránené rozpory a pochybnosti o skutkových zisteniach, nie je pravdivé a vyznieva značne subjektívne. Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť presné pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por.,
ktorej orgány postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán, v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré už boli vo veci vykonané. Z uvedených dôvodov dovolaciu námietku obvineného, spočívajúcu v tvrdení, že súd nevykonal niektorý z navrhovaných dôkazov, je preto treba považovať z hľadiska naplnenia dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. za irelevantnú. V danej súvislosti najvyšší súd konštatuje, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného konania a okresný, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho konania postupovali v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami ako aj, že by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom. Ďalšími dovolacími námietkami obvinený poukazuje na nesprávne ustálenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku sa domáha oslobodenia spod obžaloby s poukazom na to, že predmetnej trestnej činnosti sa nedopustil, keďže svojím konaním nenaplnil pojmové znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. V naznačenom rozsahu teda obvinený namieta pochybenia v skutkových zisteniach ustálených, vo veci skôr činnými, súdmi a v nimi vykonanom hodnotení dôkazov. Pritom sa obvinený domáha tak podstatnej zmeny skutkových záverov, ktoré by viedli ku konštatovaniu, že stíhaných skutkov sa nedopustil, napriek tomu, že súdy oboch stupňov dospeli k opačnému záveru. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., je že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností, prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní, môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného O. G. to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutkov potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov zločinu kupliarstva
1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. za požitia ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zák. a ustanovenia § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným. K naplneniu pojmových znakov trestného činu kupliarstva „iného zjedná, pohne, zvedie, využije, získa alebo ponúkne na vykonávanie prostitúcie“, predpokladá aj dobrovoľné konanie inej osoby a naplnenie znaku „koristí z prostitúcie vykonávanej iným“ v ustanovení § 367 Tr. por. o kupliarstve sa nevyžaduje, aby páchateľ výslovne vyžadoval alebo vynucoval hmotný prospech z prostitúcie iného, ale postačí opakované prijímanie úplaty z prostitúcie iného alebo za to, že umožní jej vykonávanie. Dovolateľ namietal tiež neuloženie súhrnného trestu odňatia slobody. Ani táto jeho dovolacia námietka nie je vecne opodstatnená. Ak bol obvinenému uložený súhrnný trest
1 Tr. zák. a neskôr bol ďalším rozsudkom uznaný vinným trestným činom spáchaným po vyhlásení prvého rozsudku a pred vyhlásením rozsudku, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde v prípade posledného odsúdenia o súbeh trestných činov, ktorý je nutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale o recidívu, takže je nutné uložiť samostatný trest. O súbeh by išlo len v prípade, keby už prvým odsudzujúcim rozsudkom bolo možné páchateľovi uložiť trest aj za trestný čin, ktorý vyšiel najavo neskôr. Napokon je treba zdôrazniť, že pokiaľ dovolateľ opakovane namietal písomné odôvodnenie rozhodnutia okresného i krajského súdu, najvyšší súd sa s týmito dovolacími námietkami obvineného nezaoberal, pretože dovolanie proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (
7 Tr. por.). Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por. a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. G. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.