Obsah (4)

§ 10§ 250j§ 15§ 221

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžp/1/2013 Identifikačné číslo spisu: 8012200696 Dátum vydania rozhodnutia: 23.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 10ods.

2 O. s. p.), napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal bez nariadenia pojednávania (§250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Z obsahu spisového materiálu vrátane administratívneho spisu správneho orgánu vyplýva, že žalobca podal prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o udelenie súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia: Kotolňa so zabudovaným ekologickým kotlom - spaľovňa nebezpečných odpadov na zhodnocovanie odpadov činnosťou s kódom Rl - využitie najmä ako palivo alebo na získanie energie iným spôsobom pre prevádzku Jilemnického 2 v Prešove. Súčasťou žiadosti bol aj prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov, vypracovaný podľa § 30 ods. 7 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z., ako aj technologický reglement spaľovacieho zariadenia na zhodnocovanie odpadov vypracovaný podľa § 30 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. Správny orgán prvého stupňa neudelenie súhlasu žalobcovi na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 - využitie najmä ako palivo alebo získanie energie iným spôsobom odôvodnil tým, že žalobca má pre spaľovňu odpadov na Jilemnického 2 v Prešove udelený súhlas na vydanie prevádzkového poriadku zariadenia na zneškodňovanie odpadov činnosťou D10, ktorého platnosť je do

1. júla
2. Na odvolanie žalobcu správny orgán druhého stupňa zmenil výrok napadnutého rozhodnutia, pretože neobsahoval právny predpis, podľa ktorého v danej veci rozhodol, citoval zákonné ustanovenia (§ 7 ods. 9 zákona o odpadoch, § 2 písm. h/ zákona č. 137/2000 Z. z. o ovzduší, čl. 3 bod 15 a 19 Smernice). Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu vyjadrenom v napadnutom rozsudku, že v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní právne posúdenie veci správnym orgánom musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal a z ktorého aj vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného zákonného ustanovenia, ale je potrebné, aby vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkovi zrejmý a pochopiteľný vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa správne orgány prvého i druhého stupňa v danej veci neriadili vyššie citovaným zákonným ustanovením. Povinnosť správneho orgánu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tejto povinnosti sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu, voči ktorému chce využiť možnosť jeho preskúmania súdom podaním žaloby. Z toho dôvodu súd prvého stupňa, ani odvolací súd nemohli prihliadať na „dovysvetľovanie“ rozhodnutia vo vyjadrení správneho orgánu k žalobe, resp. v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie je náležitosťou správneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného i prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p.

§ 250ja ods.

3 O.s.p. potvrdil. Námietku žalovaného voči výške trov za jeden úkon právnej služby advokátky a DPH odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, lebo právna zástupkyňa žalobcu predložila doklad o jej registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Čo sa týka výšky odmeny za jeden úkon právnej služby, táto bola vyčíslená v súlade s § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Krajský súd však opomenul, že právne služby neposkytol advokát vykonávajúci advokáciu samostatne, ale ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vykonáva advokáciu v mene a na účet spoločnosti (§ 12 ods. 1 písm. e/

§ 15ods.

2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Opomenul tiež okolnosť, že účet tejto spoločnosti vo svojom rozhodnutí neuviedol a taktiež opomenul, že časť trov vo výške 66 € (zaplatený súdny poplatok) žiadal právny zástupca žalobcu priznať priamo žalobcovi. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3

§ 221ods.

1 písm. h) a ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd vyzve právneho zástupcu žalobcu na oznámenie jeho bankového spojenia a znovu rozhodne o náhrade trov prvostupňového konania v súlade s § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.