Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/6/2015 Identifikačné číslo spisu: 8312010637 Dátum vydania rozhodnutia: 18.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8312010637.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa
- marca 2015 v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvineného H. Y. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného H. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To 40/2013, z
- marca 2014 takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. Y. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 4T 169/2012, z
- mája 2013 bol obvinený H. Y. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 25.12.2011 v čase okolo 04.00 hod. po predchádzajúcej slovnej roztržke so B. E., na ul. J. v P. pri cukrárni Katka fyzicky napadol B. E. a to tak, že ju chytil za kabát a začal ňou nahadzovať, následne ju udrel dvakrát päsťou do oblasti pravého líca a do oblasti pravého oka, pričom v dôsledku úderu spadla na zem, čím takýmto konaním spôsobil B. E. zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia 10 dní, počas ktorej doby bola obmedzená v obvyklom spôsobe života. Okresný súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, lebo pokladal za dostatočný trest uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1 T 146/2010, z
- januára 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 To 9/2012, z
- augusta 2012 v trvaní 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 5To 40/2013, z
- marca 2014 podľa § 319 Tr. por. odvolania obvineného H. Y. a okresného prokurátora zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený H. Y., prostredníctvom obhajcu, dovolanie a doplnenie dovolania, uplatniac dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený namietol, že poškodená E. nebola pred výsluchom poučená o práve odoprieť výpoveď, bol na ňu vyvíjaný nátlak, pričom zopakovala, čo uviedla v oznámení z
- decembra
- Výpoveď bola získaná nezákonným spôsobom a nemala byť použitá ako relevantný dôkaz. Výpovedi poškodenej predchádzal úradný záznam o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie, vznesené obvinenie a podaná obžaloba. Pretože išlo o úradný záznam spísaný príslušníkom Policajného zboru, nemohol byť čítaný ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní. Zranenia poškodenej E. nedosahovali intenzitu ublíženia na zdraví. Podľa lekárskej správy bola tržná rana na ľavom obočí zahojená po vybratí stehov na piaty deň liečby. Nejednalo sa preto o úraz, ktorý by si vyžadoval práceneschopnosť dlhšiu ako 7 dní. Poškodená nevynechala žiadny deň v práci, nebola telesne obmedzená a mohla vykonávať všetky nevyhnutné životné potreby. MUDr. Segiňák stanovil v znaleckom posudku dobu liečenia na 6 dní. Z týchto dôvodov, skutok nemal byť posúdený ako trestný čin, ale len ako priestupok. Dovolaciemu súdu navrhol, aby vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a aby okresnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. K dovolaniu sa vyjadrila poškodená Y., a.s., krajská pobočka Prešov s tým, že dôvody dovolania sa netýkajú uplatnenej pohľadávky. Prokurátor sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd, ako súd dovolací zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Dovolací súd dospel k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por., ktoré dôvody boli uvedené v dovolaní. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. uplatnený dovolateľom, najvyšší súd poukazuje na podrobné, plne vyčerpávajúce dôvody odvolacieho Krajského súdu v Prešove, kde predsedníčka senátu v písomnom odôvodnení rozsudku jasne vysvetlila /konkrétne na stranách 4 a 5 rozsudku/, ako sa súdy vysporiadali s námietkou obvineného, a síce, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ najvyšší súd dodáva, že ani tento dovolací dôvod nie je daný. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 22 až 30 Tr.zák), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Tr.zák.), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Tr.zák.), súhrnného trestu (§ 42 Tr.zák.) a pod. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka a pod.). Až ukážkovým spôsobom odôvodnila predsedníčka senátu odvolacieho súdu záver a tým vlastne výrok o vine obvineného zo žalovaných skutkov, konkrétne prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. na stranách 6 a 7 napadnutého uznesenia. Nad rámec odvolacích dôvodov vytkla formálne pochybenie pri ustálení právnej vety pri prečine výtržníctva. Dovolací súd sa so závermi odvolacieho - krajského súdu, plne stotožňuje. Dodáva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu (napr. neúplnosť skutkových zistení, nesprávne hodnotenie dôkazov pod.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v dovolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku, pokiaľ sú tieto riadne vyrozborované v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby v danom prípade dovolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého i druhého stupňa. Ako uvádza obhajoba v písomných dôvodoch dovolania, obvinený dovolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého i druhého stupňa. S jeho právnymi námietkami sa ale súdy v rozhodnutí riadne vysporiadali a nenechali otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na dovolacom súde. Neunikol pozornosti dovolacieho súdu prejav obhajcu obvineného prezentovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa
- marca 2014, kde obhajca v konečnom návrhu poukázal na to, že celý konflikt začal tým, že obžalovaný a poškodená sa nedohodli na tom, či pôjdu alebo nepôjdu domov. Tento konflikt zaťažuje súdy už 2,5 roka a podľa jeho názoru nevykazuje znaky trestného činu. Súd prvého stupňa vyslovil správne rozhodnutie, keď uznal obžalovaného vinným a upustil od uloženia súhrnného trestu. Obhajca preto navrhol buď obidve odvolania zamietnuť alebo zrušiť napadnutý rozsudok a objasňovať charakter poranenia u poškodenej. V intenciách uvedeného potom dovolanie obvineného vyznieva prinajmenšom tendenčne. I napriek tejto skutočnosti, obvinený mal právo podať dovolanie. Najvyšší súd sa ním zaoberal a zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. uplatnené obvineným, a preto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. Y. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.