2, § 250 ods. 1, ods. 4 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2T 113/1994, o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Lucie Halvoňovej, advokátky v Bratislave, proti uzneseniu Krajského súdu Bratislava, zo dňa 13. januára 2014, sp. zn. 2Tos 151/2013, takto rozhodol:
f/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. H. M. (H. H. M.) sa o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Bratislava I uznesením z 28. novembra 2013, sp. zn. 2T 113/1994,
2 Tr. por. s použitím § 413 ods. 2 Tr. por. (per analogiam), § 90 ods. 2 písm. c/, ods. 3 Trestného zákona zamietol žiadosť obvineného Ing. H. M. (H. H. M.) o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T 113/1994, zo dňa
1 písm. a/ Tr. por. zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2013, sp. zn. 2T 113/1994.
2 Tr. por., § 90 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) zamietol žiadosť obvineného Ing. H. M. (H. H. M.) o prepustenie na slobodu z dôvodu premlčania výkonu trestu odňatia slobody v spojení so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o premlčaní výkonu trestu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený v dovolaní namietal, že rozhodnutie krajského súdu je založené na nesprávnej aplikácii hmotnoprávneho ustanovenia, konkrétne § 90 Tr. zák. a nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
názoru obvineného sa pri posudzovaní premlčania výkonu trestu mali aplikovať ustanovenia zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon), nakoľko tento zákon je pre neho priaznivejší. Vo vzťahu k samotnému premlčaniu výkonu trestu poukazoval na to, že Okresný súd Bratislava I vydal na neho príkaz na dodanie do výkonu trestu dňa
3 písm. a/ Trestného zákona sa premlčanie výkonu trestu prerušuje, ak súd urobil opatrenia smerujúce k výkonu trestu, o ktorého premlčanie ide. V danom prípade rozsudok nadobudol právoplatnosť
ktorého sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestu.
názoru obvineného v konaní nebol vôbec preukázaný jeho úmysel vyhnúť sa trestu. Proti jeho osobe bolo vedené konanie proti ušlému a až do jeho zadržania v máji 2013 nevedel, že bol odsúdený a bol mu ihneď nariadený výkon trestu. Tento úmysel vyhnúť sa trestnému stíhaniu mal byť,
záveru krajského súdu, daný už samotným oznámením obvinenia v rámci prípravného konania. Obvinený tiež nesúhlasil so záverom krajského súdu,
ktorého mal mať vedomosť o svojom odsúdení aj zo zápisnice o informatívnom výsluchu zo
Občianskeho súdneho poriadku a údaje uvedené na doručenke nahradil vlastným výkladom o doručení spornej zásielky napriek tomu, že doručenka neobsahovala predpísané náležitosti a bez toho, aby vykonal ďalšie dôkazy. Týmto konaním krajského súdu došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, ako to sám uviedol. S poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2014, sp. zn. 2Tos 151/2013, aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2013, sp. zn. 2T 113/1994, a sám rozhodol tak, že
1 písm. c/ Trestného zákona je trest odňatia slobody uložený H. M. (H. H. M.) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z
čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dovolací súd obvineného H. M. (H. H. M.), t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, prepustil z výkonu trestu na slobodu ihneď. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, ktorý považuje dovolanie obvineného za nedôvodné, nakoľko sa plne stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I z 28. novembra 2013, sp. zn. 2T 113/1994, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2014, sp. zn. 2Tos 151/2013. Predseda senátu dovolacieho súdu
por. dovolanie predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por.).
1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
por. V zmysle novely Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z., účinnej od 1. septembra 2011, sa rozhodnutím
1 Tr. por. rozumie: a./ rozsudok alebo trestný rozkaz, b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok. Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním - bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Určitú výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky
f/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. H. M. (H. H. M.) na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.