Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 1/2010 – 1232 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. P., a. s., so sídlom v B., zastúpeného JUDr. V. H., advokátkou, so sídlom v B., proti ţalovanému B., a. s., B., zastúpenému advokátskou kanceláriou S. – L., a. s., B., ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 25 Cb 97/2002, o zaplatenie 28 851 289,35 Sk s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. novembra 2009, č. k. 3 Cob 71/2009 – 1182, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a uznesenie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania z 18. novembra 2009, č. k. 3 Cob 71/2009 – 1195 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom z 21. novembra 2007, č. k. 25 Cb 97/2002 – 766 vyhovel ţalobe a ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 28 753 377,35 Sk s úrokmi z omeškania a 3 362 278,81 Sk náhrady trov konania. Priznaná istina predstavuje nedoplatok ceny dodaného tepla za obdobie január – apríl 2002. Rozhodol tak na základe skutkového zistenia, podľa ktorého, predmetom dlhodobých obchodných vzťahov právnych predchodcov i terajšieho ţalobcu a ţalovaného ( ďalej len ţalobca a ţalovaný ) je dodávka tepla, ktorého výrobcom je ţalobca, ţalovanému. Podkladom pre dodávku tepla bola zmluva z 10. novembra 1999. Súd prvého stupňa uvedenú zmluvu povaţoval za kúpnu zmluvu podľa § 409 Obch. zák. Nesúhlasil s názorom ţalovaného, ţe ide o osobitný zmluvný typ o dodávke tepla podľa § 32 zákona č. 70/1998 Z. z., pretoţe ţalovaný nie je v záväzkovom vzťahu priamym odberateľom podľa definície v § 31 citovaného zákona, pretoţe nespĺňa podmienku odberu prostredníctvom zriadenej tepelnej prípojky, odberného miesta a odberného tepelného zariadenia, ktoré sa nachádza na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávacou stanicou. Zmluva má všetky znaky kúpnej zmluvy podľa 2 3 Obdo 1/2010 § 409 Obch. zákonníka a ţalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú cenu stanovenú spôsobom určeným v zmluve. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní ţalovaného, rozsudkom z 18. novembra 2009, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa. Aj definícia predmetu jeho činnosti ( výroba tepla, výroba elektriny, výkup tepla a rozvod tepla ) skôr nasvedčuje tomu, ţe ţalovaný teplo priamym odberateľom dodáva. Výsledky dokazovania jednoznačne nevyvrátili, ţe pripojovacie potrubie ţalobcu smeruje jedine do rozvodnej siete ţalovaného a nie je na neho pripojený ţiadny ďalší odberateľ. Keďţe rozvodné potrubie ţalobcu nespĺňa podmienku verejného rozvodu nemôţe ani napojenie ţalovaného spĺňať kritéria zákonnej definície tepelnej prípojky podľa § 31 písm.
- f)zák. č. 70/1998 Z. z. Ţalovaný nespĺňa ani ďalší znak priameho odberateľa, ktorým je rozpočítanie tepla konečným spotrebiteľom, pretoţe predloţené zmluvy uzatvorené ţalovaným so spoločnosťou B. a Ministerstvom hospodárstva SR nepreukazujú rozpočítanie tepla, ale len jeho účtovanie pre jednotlivých odberateľov. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 11. novembra 2009. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Ţiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dovolanie povaţoval za prípustné z dôvodu uvedeného v § 237 písm.
- f)O. s. p. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje nasledujúce skutočnosti : 1) Hoci Najvyšší súd Slovenskej republiky viackrát judikoval, ţe rešpektovanie práva na spravodlivý proces zakotvený v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predpokladá, ţe účastníkom konania musí byť daná moţnosť nielen vyjadriť sa k vykonaných dôkazom ale aj moţnosť označiť a navrhnúť dôkazy, ktoré povaţuje pre preukázanie svojich tvrdení za potrebné. Súd je povinný o takýchto návrhoch rozhodnúť a pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí vysvetliť prečo ich neakceptoval. Ţalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa uviedol 10 odvolacích dôvodov, na základe ktorých ţiadal rozsudok zmeniť alebo zrušiť. Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal len jedným z dôvodov ( otázkou právneho 3 3 Obdo 1/2010 nástupníctva ) a čiastočne otázkou priameho odberateľa tepla. V otázke priameho odberateľa tepla sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa pričom vôbec nebral na zreteľ aktualizované stanoviská Ministerstva hospodárstva SR a S., ktoré preukazovali postavenie ţalovaného ako priameho odberateľa tepla. Nebral do úvahy ani znalecké posudky predloţené účastníkmi a nevyhovel ani návrhu, aby bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie. Zo skutočnosti, ţe závery znaleckých posudkov a predloţených stanovísk sú rozporné vyvodil, ţe ţalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, ţe je priamym odberateľom. 2) Ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z konania súdu prvého stupňa, ktorý však nevykonal ţalovaným navrhnuté dôkazy a odvolací súd neurobil nápravu porušenia práv ţalovaného súdom prvého stupňa. 3) Súd prvého stupňa zástupcovi ţalovaného neumoţnil oboznámiť sa s podaním ţalobcu, ktorý mu bol doručený krátkou cestou na pojednávaní pred vyhlásením rozsudku a tým zmaril moţnosť vyjadriť sa k predloţeným listinám a dôkazom. Následne ţalobcom predloţené dôkazy listinami nevykonal procesne predpísaným spôsobom. Dve z predloţených listín boli podstatné pre rozhodnutie súdu a bolo neskôr negované opačným stanoviskom inštitúcií, ktoré ich podali. Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je opodstatnené. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238 ods. 2 O. s. p. ), alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( § 238 ods. 3 O. s. p. ). 4 3 Obdo 1/2010 Ţalobcom napadnutý rozsudok nie je rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je však prípustné dovolanie ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Dovolateľ tvrdí, ţe v konaní mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Ak k takémuto nesprávnemu postupu odvolacieho súdu v konaní skutočne došlo, zakladá to prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. l písm. f). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( § 237 písm.
- f)O. s. p. ) treba rozumieť taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Povinnosťou súdu v konaní je postupovať tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a záujmov účastníkov ( § 1 O. s. p. ). Medzi jedno zo základných procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania patrí právo navrhovať dôkazy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k dôkazom, ktoré sa vykonali. Podmienky, aby účastník mal efektívnu moţnosť uvedené práva vyuţiť musí vytvoriť súd. Spôsob akým sa to má stať závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu a procesnej situácii. Postup súdu prvého stupňa uvedeným poţiadavkám nezodpovedal. Ţalobca doručil súdu prvého stupňa 14. novembra 2008 podanie, ktorým okrem vyjadrenia k predchádzajúcemu podaniu ţalovaného a „k niektorým meritórnym otázkam sporu“ navrhuje aj vykonanie ďalších dôkazov. Navrhuje vykonanie dokazovania listinami, ktoré k podaniu pripojil. Okrem nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS 311/07 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obdo 32/2008, ktoré mal k dispozícii aj ţalovaný, takţe mu museli byť známe, predloţil ďalších sedem listín. Podanie vrátane pripojených listín súd doručil ţalovanému krátkou cestou na pojednávaní 21. novembra 2008, na ktorom rozhodol rozsudkom. Navrhovateľ ţiadal pojednávanie odročiť, aby sa mohol oboznámiť s podaním ţalobcu a so šiestimi novými dôkazmi ( listinami ) a po technickej stránke ich posúdiť. Zároveň navrhol vykonať dokazovanie okrem iných fotodokumentáciou a nákresmi tepelnej prípojky, tepelných odberných zariadení, meračov na preukázanie, ţe má postavenie priameho odberateľa. Uvedené dôkazy sa nachádzajú v archíve ţalovaného a archíve jeho právneho predchodcu preto potrebuje 5 3 Obdo 1/2010 čas na ich zadováţenie. Súd návrhu nevyhovel, pojednávanie neodročil a na pojednávaní vyhlásil rozsudok. Prejednávanú vec, vzhľadom na jej predmet, moţno hodnotiť ako skutkovo zloţitú a právne náročnú. Z priebehu konania a jeho doterajšieho výsledku ako kľúčová pre spôsob stanovenia ceny ţalovaným odobratého ( prípadne i neodobratého ) tepla, sa javí otázka postavenia ţalovaného ako odberateľa, teda či má postavenie priameho odberateľa podľa § 31 písm.
- b)zák. č. 70/1998 Z. z. K objasneniu uvedenej otázky zrejme slúţili predovšetkým dve zo ţalovaným predloţených listinných dôkazov. Ide list – stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 15. februára 2007 k niektorým ustanoveniam zákona o energetike adresovaný zástupkyni ţalobcu a obdobné stanovisko Slovenského zväzu výrobcov tepla z 11. mája 2007. V oboch prípadoch ide o pomerne rozsiahle ( necelé štyri strany ) listiny s odborným technicko – právnym obsahom. Význam uvedených dôkazov pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je zrejmý z jeho odôvodnenia rozsudku, v ktorom uviedol, ţe si ich súd osvojil a povaţoval z nich za preukázané, ţe ţalovaný vo vzťahu k ţalobcovi nevystupoval ( zrejme nemal postavenie ) ako priamy odberateľa. Obe listiny boli pre ţalovaného nové, pretoţe predtým, ako mu boli na pojednávaní predloţené ich zrejme nemal k dispozícii a ich obsah mu bol preto neznámy. Bez ohľadu nato, či boli tieto listinné dôkazy vykonané predpísaným spôsobom prečítaním na pojednávaní ( ţalovaný tvrdí ţe nie ), bez dôkladného oboznámenia sa s ich obsahom a posúdenia jeho významu, ţalovaný k nim nemohol zaujať kvalifikované stanovisko, vyjadriť sa k nim a zvoliť ďalší postup v konaní. O potrebe umoţniť ţalovanému podrobnejšie oboznámenie sa s uvedeným stanoviskami pre kvalifikovanú reakciu na ne, svedčia aj nové stanoviská uvedených inštitúcií z 30. apríla 2009 ( MH SR ) a z 1. apríla 2009 ( SZVT ). Vzhľadom na uvedené bolo namieste pojednávanie odročiť a ţalovanému tak umoţniť, aby sa s obsahom listín bliţšie oboznámil a mohol posúdiť ich zmysel a význam pre konanie. Tým ţe tak súd prvého stupňa neurobil, ţalovaný nemohol efektívne vyuţiť svoje právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom dovolateľa, ţe postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil a sám sa dopustil ďalšieho obdobného procesného pochybenia. Ţalovaný po podaní odvolania podaním 6 3 Obdo 1/2010 doručeným odvolaciemu súdu 1. júna 2009 ( č. l. 908 spisu ) doloţil do spisu uţ uvedené nové stanoviská MH SR a SZVT, v ktorých zaujímajú k otázke postavenia ţalovaného ako priameho odberateľa odlišné stanovisko ako v pôvodných stanoviskách, s vysvetlením, ţe pôvodné stanoviská zaujímali len k všeobecne podaným otázkam bez toho aby mali k dispozícii podklady a bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Odvolací súd na pojednávaní 21. októbra 2009 oboznámil obsah spisu a prechádzajúceho konania na súde prvého stupňa. Podľa obsahu zápisnice vykonal na návrh ţalovaného dokazovanie znaleckým posudkom znalca Ing. J.K. vypracovaným na objednávku ţalovaného a na návrh ţalobcu znaleckým posudkom Ing. M.Š. objednaným ţalobcom. Pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku na 11. novembra 2009 bez toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie. Po odročení pojednávania ţalovaný podaním doručeným 29. októbra 2009 upozornil odvolací súd, ţe podaním z 1. júna 2009 doplnil do spisu uţ spomenuté nové stanoviska MHSR a SZVT. Odvolací súd bez toho, aby vo veci nariadil ďalšie pojednávanie 11. novembra 2009 vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zaloţil na skutkovom a z toho vyplývajúcom právnom závere, ţe ţalovaný nemá v pomere k ţalobcovi v dodávateľsko – odberateľskom vzťahu postavenie priameho odberateľa ( priamy odberateľ ako právny pojem definovaný v zákone o energetike ). Jediným podkladom pre jeho skutkové zistenie a právny záver v tomto smere, boli podľa odôvodnenia rozhodnutia odborné vyjadrenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 15. decembra 2007 a Slovenského zväzu výrobcov tepla z 11. mája 2007. Rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na rovnakom skutkovom zistení a právnom závere, keď v odôvodnení uvádza, ţe sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný nemá postavenie priameho odberateľa. Z odôvodnenia však zároveň vyplýva, ţe podkladom pre jeho záver nie sú odborné vyjadrenia, ktoré boli podkladom pre záver súdu prvého stupňa, keďţe ich závery povaţuje za rozporné. Bliţšie však neuvádza v čom vidí ich rozpornosť. Nie je tak zrejmé či povaţuje za vnútorne rozporné jednotlivé stanoviská, ktoré boli podkladom pre záver súdu prvého stupňa alebo ich povaţuje za vzájomne si odporujúce. Vychádzajúc z obsahu spisu sa dá predpokladať, ţe za odporujúce odvolací súd povaţoval stanoviská z ktorých vychádzal súd prvého stupňa voči novým stanoviskám, ktoré predloţil ţalovaný. Stanoviská, ktoré predloţil ţalovaný však v odvolacom konaní neboli vykonané, hoci na ne ţalovaný osobitne poukázal. Boli to dôkazy nové, ktoré v čase 7 3 Obdo 1/2010 rozhodovania súdu prvého stupňa ešte neexistovali a sú reakciou na dôkazy predloţené a vykonané na súde prvého stupňa, ktoré boli rozhodujúce pre záver súdu o postavení ţalovaného, ku ktorým sa ţalovaný z uţ uvedených dôvodov nemohol kvalifikovane vyjadriť. Jedinými dôkazmi, ktoré vykonal odvolací súd boli účastníkmi predloţené znalecké posudky, ktoré však povaţoval tieţ za rozporné preto ich tieţ nepovaţoval za podklad pre svoje skutkové zistenie a preto z nich nevychádzal. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel k skutkovým zisteniam týkajúcich sa rozvodnej siete, účelu a charakteru je jednotlivých častí. Obe procesné strany síce v priebehu odvolacieho konania do spisu zaloţili fotodokumentáciu, technické výkresy, náčrty a schémy, fotodokumentáciu a náčrty obsahujú aj oba posudky. Odvolací súd však ţiaden z uvedených dôkazných prostriedkov ako dôkaz nevykonal. Z rozhodnutia sa nedá zistiť, z ktorých z nich urobil skutkové zistenie. Rovnako nevykonal ani dôkaz ţalobcom predloţenými zmluvami, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia pri argumentácii názoru o postavení ţalovaného poukazuje. Účastníci tak nemali moţnosť bliţšie vysvetliť dôkazný význam uvedených dôkazných prostriedkov ani sa k nim vyjadriť. Odvolací súd, hoci to § 157 ods. 2 O. s. p. ukladá, v odôvodnení rozhodnutia neuviedol prečo účastníkmi navrhnuté dôkazy nevykonal. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa na základe rovnakého skutkového zistenia a s ním spojeného právneho záveru. K záveru o správnosti rozhodnutia dospel napriek tomu, ţe dôkaz, z ktorého súd dospel k rozhodujúcemu skutkovému zisteniu ( navyše jediný dôkaz ) nepovaţoval za dostatočne preukazný pre uvedené skutkové zistenie a bez toho, aby pre svoj skutkový záver mal podklad v nim vykonanom dokazovaní urobenom procesne predpísaným spôsobom ( jediné dôkazy, ktoré odvolací súd sám vykonal nepovaţoval za preukazné ). Ţalovaný nemal moţnosť uplatniť svoje procesné práva, ktoré mu umoţňujú procesným predpisom dovoleným spôsobom ovplyvňovať priebeh konania a jeho výsledok. Medzi základné zásady práva na spravodlivý súdny proces patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súdy sú povinné svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému 8 3 Obdo 1/2010 uplatneniu ( napr. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v náleze III. ÚS 119/03 alebo IV. ÚS 115/03 ). Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu uvedené poţiadavky nespĺňa. Odôvodnenie rozhodnutia nereaguje na značnú časť dôvodov uvedených ţalovaným v odvolaní, jasne a zrozumiteľné nezdôvodňuje prečo nevykonal ţalovaným navrhnuté dôkazy. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku ho robia nepreskúmateľným a sú vadou, ktorou sa odníma účastníkovi moţnosť riadne konať pred súdom. Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd tým, ţe neodstránil pochybenia, ktorých sa dopustil súd prvého stupňa a v popísanej procesnej situácii potvrdil jeho rozsudok bez toho aby v odvolacom konaní vykonal dokazovanie a rozhodnutím, ktorého odôvodnenie nespĺňa poţiadavky spravodlivého súdneho procesu odňal, dovolateľovi moţnosť konať pred súdom, čím zaťaţil konanie vadou, ktorá podľa § 237 písm.
- f)O. s. p. zakladá prípustnosť dovolania. Keďţe táto vada je podľa § 241 ods. 2 písm.
- a)samostatným dovolacím dôvodom, dovolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 243 ods. 1 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň zrušil aj uznesenie odvolacieho súdu z 18. novembra 2009, č. k. 3 Cob 71/2009 – 1198 o trovách odvolacieho konania, ktorý obsahuje závislý výrok ( § 212 ods. 2 písm.
- b)v spojení s §243c O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2011 JUDr. Peter Dukes, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková