2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného - oznámenie o zamietnutí odvolania č. 9817301/5/1747847/2012 zo dňa 13.07.2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný oznámil žalobcovi, že
4 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu č. 729/230/11959/08/Fere zo dňa 03.11.2008 zamieta, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné
8 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z., pretože je podané po určenej lehote. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) sa uplatňuje pri doručovaní písomností, ktoré majú byť doručené do vlastných rúk a doručenie písomnosti do vlastných rúk sa nepodarí vykonať z dôvodu, že doručovateľ adresáta písomnosti nezastihne. Rozhodujúcou zákonnou podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia upravujúceho doručovanie písomností je, že adresát písomnosti sa v mieste doručenia zdržuje. Žalobca v odvolaní zo dňa 14.06.2012 namietal, že zásielka s dodatočným platobným výmerom podaná správcom dane na poštovú prepravu dňa 14.11.2008 nemohla byť účinne doručená
3 zákona č. 511/1992 Zb., pretože sa v čase doručovania tejto zásielky v mieste doručovania na adrese E., nezdržiaval. Za situácie, keď žalobca bližšie nekonkretizoval, kde sa v čase doručovania tejto zásielky (t.j. 18.11.2008 - prvý pokus o doručenie; 19.11.2008 - opakovaný pokus o doručenie zásielky) a ničím nepreukazoval, že v uvedených dňoch sa v mieste doručenia nezdržiaval, bolo povinnosťou správcu dane s poukázaním na ustanovenie § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. vyzvať žalobcu, aby toto svoje tvrdenie konkretizoval a preukázal ho. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vyzvať žalobcu na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, t.j. že sa v dňoch 18.11.2008 a 19.11.2008 v mieste doručenia nezdržiaval a umožniť mu preukázanie tejto skutočnosti. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že predmetom preskúmania v danej veci bolo Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 9817301/5/1747847/2012 zo dňa 13.07.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie podané proti dodatočnému platobnému výmeru č. 729/230/11959/08/Fere zo dňa 03.11.2008, ktorým Daňový úrad Gelnica určil žalobcovi dodatočnú daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2007 v sume 18.023,- Sk. Odvolanie žalobcu Daňový úrad Košice zamietol z dôvodu, že bolo podané po zákonom stanovenej lehote. Žalovaný poukázal na to, že oznámenie o začatí daňovej kontroly si daňový subjekt v odbernej lehote neprevzal, preto bola zásielka v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. doručená uložením.
uvedeného ustanovenia, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15 dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, v danom prípade sa za deň doručenia považoval deň 29.07.2008. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň
6 zákona č. 51/1992 Zb., t.j.
pomôcok. Daňový subjekt bol opätovne vyzvaný na predloženie dokladov výzvou č. 729/320/9262/2008/Doba zo dňa 19.08.2008, ktorú si žalobca v odbernej lehote neprevzal, a preto bola doručená uložením dňa 08.09.2008. Správca dane tak vykonal daňovú kontrolu a o výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol o určení dane
pomôcok č. 729/320/10191/2008/Doba zo dňa 19.09.
vyjadrenia žalobcu uvedené, že tento pracoval v Holandsku v období od 05.06.2008 do 16.04.2010 a od 11.10.2010 do 06.05.2011, pričom v období od 01.03.2011 do 26.04.2011 a od 06.05.2011 do 29.05.2011 bol práceneschopný pre chorobu.
prvostupňového súdu mal žalobca týmto formulárom preukazovať, že v čase kedy mu malo byť doručované napadnuté rozhodnutie žalovaného, bol dlhodobo mimo územia Slovenska.
názoru žalovaného predmetný formulár preukazuje len to, že žalobca bol v uvedených obdobiach v Holandsku sociálne poistený z dôvodu jeho pobytu v zahraničí, nepreukazuje to však skutočnosť, kedy sa reálne v zahraničí zdržiaval. Sám žalobca prehlásil, že sa na Slovensko vracal v nepravidelných intervaloch. Žalovaný má teda za to, že predmetným dôkazom nebolo preukázané, že v čase doručovania platobných výmerov a iných podaní sa žalobca nenachádzal na území SR. Skutočnosť, že žalobca sa vracal na územie Slovenskej republiky potvrdzuje aj to, že žalobca dňa 09.05.2009 prevzal rozhodnutia o uložení pokuty č. 729/230/3026/09/Fere zo dňa 27.04.2009, č. 729/230/3027/09/Fere zo dňa 27.04.2009 a č. 729/230/3028/09/Fere zo dňa 27.04.
názoru žalovaného predloženým „Formulárom E301“ nepreukázal, že sa v čase doručovania dodatočných platobných výmerov na území SR nezdržiaval aj s ohľadom na jeho vyjadrenie, že sa na Slovensko vracal v nepravidelných intervaloch. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. Odvolanie mu bolo doručené dňa 21.02.2014. III. Voči rozsudku krajského súdu, výroku II., v časti o trovách konania podala odvolanie aj pôvodná právna zástupkyňa žalobcu a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, a to v časti výroku o náhrade trov konania - odmeny pre JUDr. P. R. tak, že uloží žalovanému zaplatiť JUDr. P. R. trovy konania - odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie žaloby vo výške 269,58 €, tak ako sú vyčíslené v bode III podanej žaloby. V dôvodoch uviedla, že by jej mala patriť aj náhrada trov konania za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia a poukázala na to, že výška odmeny za jeden úkon v roku 2012 predstavovala sumu 127,16 € a nie 64,41 €, tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Nakoľko bol žalobca v súdnom konaní úspešný, mali byť trovy právneho zastúpenia pre JUDr. P. R. v celkovej výške 269,58 € (dva úkony právnej služby v hodnote 127,16 € a dve paušálne náhrady vo výške 7,63 €). Súd prvého stupňa však JUDr. P. R. priznal náhradu trov konania len vo výške 72,04 €. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk , rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyplýva, že zákonná podmienka zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia musí byť splnená v prípade pokusu doručovateľa o doručenie písomnosti adresátovi a súčasne musí byť splnená v prípade nového pokusu o doručenie adresátovi písomnosti. Následne môže doručovateľ písomnosť uložiť na pošte alebo obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumieť. Ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov je kumulatívnou právnou normou, a preto podmienky musia byť splnené súčasne. Náhradné doručenie je výnimkou z riadneho doručenia písomnosti, a preto zákon ustanovuje prísne formálne podmienky na to, aby mohol byť tento inštitút uplatnený. Vzhľadom na to, že ide o náhradné doručenie, splnenie podmienok musí byť vykladané striktne, a to s prihliadnutím na článok 152 ods. 4 ústavy SR v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR. Aby mohlo dôjsť k uloženiu zásielky s následkami doručenia, musí byť splnená podmienka zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia, v prípade nezastihnutia adresáta písomnosti v mieste doručenia doručovateľom. Ak sa adresát písomnosti v mieste doručenia zdržiava a ak nebol zastihnutý, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak aj druhý pokus o doručenie zostane bezvýsledný, potom doručovateľ uloží písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom náhradného doručenia
3 zákona č. 511/1992 Zb. je skutočnosť, že adresát sa v mieste doručenia zdržiaval. Tento predpoklad nie je daný ani pri dlhodobej neprítomnosti adresáta na tomto mieste, ani pri krátkodobom (prechodnom) pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, ktoré však účastník konania musí preukázať. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že poštový doručovateľ sa žalobcovi pokúsil doručiť predmetné zásielky, taktiež sa pokúsil vykonať aj opakované doručenie a keďže nebolo úspešné, predmetné zásielky boli uložené na pošte. Žalobca si predmetné zásielky počas ich uloženia na pošte nevyzdvihol, preto boli ako neprevzaté v odbernej lehote vrátené správcovi dane. Z námietok žalobcu krajský súd zistil, že v čase doručovania predmetných zásielok sa nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska, ale v tom čase bol zamestnaný u holandského zamestnávateľa a býval na adrese U. v meste X. v Q.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiaval, úložná lehota na vyzdvihnutie zásielky nezačala plynúť, a preto nemožno konštatovať, že došlo k fikcii doručenia. Tieto skutočnosti prešetrí žalovaný. Je povinnosťou žalobcu preukázať, že sa v čase doručovania predmetných zásielok nezdržiaval na adrese svojho trvalého bydliska, kam mu boli zásielky doručované, najmä s ohľadom na svoje vyjadrenia, že domov sa vracal v nepravidelných intervaloch. Predložený „Formulár E301“ potvrdzuje, že žalobca bol v daných obdobiach v Holandsku sociálne poistený, avšak pre posúdenie zdržiavania sa v mieste bydliska je potrebné preukázať, či sa v čase doručovania nachádzal v mieste v mieste bydliska, alebo mimo územia Slovenskej republiky, ako to uvádza v podanej žalobe. Rovnako aj v prípade, ak žalobca informoval zamestnancov správcu dane o svojom vycestovaní a dlhodobom pobyte mimo územia SR, je potrebné túto skutočnosť preukázať. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyplývajú z administratívneho spisu, konkrétne, že žalobca ešte dňa 02.06.2008 písomne komunikoval so správcom dane, ako aj že rozhodnutie č. 729/230/12069/08/Fere zo dňa 06.11.2008 o vyrubení sankčného úroku si žalobca prevzal dňa 13.11.2008, žalovaný nemohol predpokladať, kedy sa žalobca v mieste bydliska zdržuje a kedy nie. Krajský súd v Košiciach postupoval v súlade so zákonom, keď zrušil rozhodnutie žalovaného - Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 9817301/5/1747847/2012 zo dňa 13.07.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
2 O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
1 a 2; ak boli dodržané podmienky
1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že JUDr. P. R. bol s účinnosťou odo dňa 01.08.2013 pozastavený výkon advokácie z dôvodu vzniku pracovného pomeru, a teda už nie je právnou zástupkyňou žalobcu. Dňa 10.09.2013 bola krajskému súdu predložená plná moc pre novú právnu zástupkyňu žalobcu JUDr. Katarínu Habiňákovú. Náhrada trov konania sa priznáva účastníkovi a nie jeho právnemu zástupcovi, preto aj voči výroku o trovách konania má právo odvolať sa len účastník konania, prípadne jeho právny zástupca v mene účastníka konania. JUDr. P. R. nie je účastníčkou tohto súdneho konania a vzhľadom na to, že má pozastavený výkon advokácie, nie je už ani právnou zástupkyňou žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal iný subjekt než účastník konania - žalobca, odvolanie JUDr. P. R. odmietol
1 písm. b/ O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., lebo odvolanie podala osoba, ktorá na podanie odvolania nebola oprávnená. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli a žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech a ani zo zákona mu náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.