1, 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. BB-3T 12/2012, prerokoval dovolania, ktoré podali obvinení B. E. a A. G., prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2013, sp. zn. 1 To 7/2012, a takto rozhodol:
c/ Tr. por. sa dovolania obvinených B. E. a A. G. odmietajú. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 29. júna 2012, sp. zn. BB-3T 12/2012, bol uznaný za vinného obvinený B. E. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy formou účastníctva ako organizátor
1 písm. a/, § 144 ods. 1, 2 písm. a/, c/, § 138 písm. i/, e/, § 140 písm. a/ Tr. zák., (bod 1) a zo zločinu krivej výpovede a krivej prísahy
1, 3 písm. b/, 140 písm. c/ Tr. zák. (bod 3) a obvinený A. G. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy
1, 2 písm. c/, § 138 písm. i/, e/, § 140 písm. a/ Tr. zák. (bod 1) a z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. a/, b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. (bod 2) na tom skutkovom základe, že 1/ v priebehu mesiacov máj až do
vyžiadaných a zaslaných inštrukcií v SMS správach od osoby obsluhujúcej vyššie uvedený telefónny prístroj za prítomnosti Mgr. D. D. ako obhajcu obvineného A. G. na tomto procesnom úkone, pričom B. E. tak konal za účelom vyviniť obvineného A. G. zo skutku, za ktorý je stíhaný v uvedenom trestnom konaní. Za tieto trestné činy špecializovaný trestný súd uložil obvinenému B. E.
2, § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, 8 posledná veta, § 37 písm. f/, h/, § 41 ods. 1, § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody na doživotie so zaradením na jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní tri roky, obvinenému A. G.
2, § 38 ods. 2, ods. 8 posledná veta, § 37 písm. f/, h/, m/, § 41 ods. 1, § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťpäť rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní tri roky. V zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obvineným G. D., B. E., A. F. a A. G. povinnosť spoločne a nerozdielne poškodeným uhradiť škodu vo výške: L. 31.245,86 Eur a Q. 375,59 Eur.
1 Tr. por. odkázal poškodených E. D. a H. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok špecializovaného trestného súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. januára 2013, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 1 To 7/2012,
por. odvolania obvinených a prokurátora zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené obvineným E.
1 písm. c/, g/ Tr. por. a G. aj
písm. i/. Za zásadné porušenie práva na obhajobu označili nevypočutie I. a uskutočnenie rekognície bez účasti obhajoby, skresľovanie dôkaznej situácie prostredníctvom utajovaného svedka, neoznamovanie totožnosti svedkov obhajobe. Pri dovolacom dôvode v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. namietali nezákonnosť výpovede svedka N. a záznamu telekomunikačnej prevádzky a G. u písm. i/ nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku v bode 2 rozsudku. Prokurátor
por. sa vyjadril, že neboli splnené dôvody dovolania. OČTK vyvíjali snahu o zabezpečenie osoby označenej ako I.. Za týmto účelom bol vydaný medzinárodný aj európsky zatýkací rozkaz. Utajený svedok vystupoval v súlade s Trestným poriadkom. Jeho výpoveď nebola rozhodujúca na uznanie viny, lebo len sprostredkúval informácie z počutia. Obe strany vopred s predpokladaným dátumom vypočutia dostali mená svedkov, ktorí po predvolaní na hlavné pojednávanie boli vypočutí kontradiktórnym spôsobom. Vyšetrovateľ postupoval v zmysle § 213 ods. 3 Tr. por. Nezodpovedá dokázanému priebehu skutku označenie svedka N. za návodcu a takýto úsudok sa vymyká logike. Na tvrdenia obhajcu o nezákonnosti dôkazu vykonaného záznamom telekomunikačnej prevádzky sú dva odlišné právne názory a je na slobodnom rozhodnutí zákonného sudcu, ktorý aplikuje. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolania sú prípustné, boli podané oprávnenými osobami, v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Obvinení pred podaním dovolania využili svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.). Dovolania spĺňajú obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd dospel k záveru, že je treba ich odmietnuť na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.), lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
por. (§ 567j ods. 7 Tr. por.). Dovolanie predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty, pretože smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Výnimočnosť tohto inštitútu je vyjadrená obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Jednotlivé dôvody sú taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a je úlohou dovolacieho súdu posúdiť, či námietky dovolateľov obsahovo napĺňajú niektorý z uplatnených dovolacích dôvodov.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu predpokladá vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Zaručuje sa vo všetkých fázach trestného konania a tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Zmyslom tohto práva je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu. Právny rámec obhajoby dotvára celý rad úkonov upravených v Trestnom poriadku. Interpretácia dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. však musí byť oveľa užšia. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom.
ustálenej súdnej praxe dovolací dôvod v tomto smere bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne. Dôležité sú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne i vo vzájomných súvislostiach. Námietkami, ktorými obvinení odôvodňujú existenciu dôvodu
písm. c/ ods. 1§ 371 Tr. por. (nevypočutie „I.“, námietky k utajenému svedkovi, neoznamovanie totožnosti svedkov obhajobe vopred), sa zaoberali už vo veci konajúce súdy. Dovolací súd považuje ich úvahy a závery za správne a zákonu zodpovedajúce. Obhajcovia boli vyrozumení o mieste, čase a druhu pripravovaných procesných úkonov a mali možnosť sa ich zúčastniť. Svedkovia boli na hlavnom pojednávaní kontradiktórne vypočutí a obhajoba mala možnosť im klásť otázky. Čítanie výpovedí svedkov z prípravného konania v zmysle § 264 Tr. por. obhajoba na pojednávaní nenamietala. Za týchto podmienok nejde o naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Nie je možné akceptovať námietku obvinených o skresľovaní dôkaznej situácie prostredníctvom utajeného svedka. V tejto spojitosti dovolací súd považuje za kľúčové, že vina obvinených nebola založená v zásade len na výpovediach tohto utajeného svedka a nebola vo veci rozhodujúcou výpoveďou, čo vyplýva aj z odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku. Opačná situácia, t. j. uznanie za vinného odsudzujúcim rozsudkom založené v zásade len na výpovediach utajených svedkov nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim zo základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nepripúšťa námietky o nevykonaní dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným (nevypočutie I.) ani ohľadom hodnotenia dôkazov. Konajúce súdy sčasti akceptovali návrhy strán na doplnenie dokazovania, zároveň zdôvodnili, ktoré návrhy a prečo neakceptovali. K zásadnému porušeniu práva na obhajobu nedošlo. Dovolací súd vyhodnotil argumentáciu obvinených vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu ako nedôvodnú. Dôvod
1 písm. g/ Tr. por. predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob získavania dôkazu v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. sa považuje splnenie formálnych (procesných) podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu, ako aj splnenie materiálnych (obsahových) podmienok, t. j. aby úkon - použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. V tomto smere sa dovolací súd stotožňuje so závermi odvolacieho súdu. Právoplatné odsúdenie obvinených je výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym zásadným procesným chybám. Dôkazy boli získané zákonným spôsobom a vyhodnotené jednotlivo i v súhrne,
vnútorného presvedčenia súdu, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Dovolací súd preskúmal námietky obvinených. Nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. Výsluch svedka N. (pôvodne obvinený) na hlavnom pojednávaní bol zákonný. Označenie tejto osoby za návodcu v zmysle § 21 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nezodpovedá priebehu skutku. Neobstojí tvrdenie dovolateľov o nezákonnosti záznamov telekomunikačnej prevádzky. Legalita a legitimita nasadenia informačno-technických prostriedkov vyplýva zo spisového materiálu, pričom súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s touto otázkou. Zásah do súkromia v podobe nariadenia odposluchu a zaznamenávania telefonických hovorov bol založený na dostatku dôkazov schopných ospravedlniť zásah do práva na súkromie. Nasadenie technických prostriedkov bolo lege artis. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku v intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Ide o situáciu, keď skutok v napadnutom rozhodnutí je kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nejde o žiadny trestný čin alebo ide o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Dovolací súd však nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, pretože nie je legitimovaný posudzovať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Obvinený G. namietal, že súdy nesprávne právne kvalifikovali jeho konanie v bode 2 rozsudku v zmysle § 172 Tr. zák., hoci správne mal byť posúdený
zák. Tento skutok mal byť nesprávne právne posúdený aj z pohľadu ustanovení §125, § 126 Tr. zák. V intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Súd prvého stupňa uznal obvineného za vinného v bode 2/ rozsudku z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, b/, 3 písm. c/ Tr. zák. V tomto smere je potrebné poukázať na pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý síce obvineného G. uznal za vinného, že neoprávnene vyrobil a prechovával omamnú látku a psychotropnú látku a čin spáchal v značnom rozsahu, nesprávne však uviedol príslušné ustanovenie Tr. zák. Skutku zodpovedajúca právna kvalifikácia je § 172 ods. 1 písm. a/, d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Zistené pochybenie súdu však zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, tak ako to vyžaduje § 371 ods. 5 Tr. por. Skutok v bode 2/ rozsudku nie je možné subsumovať pod skutkovú podstatu trestného činu
zák., ktorý postihuje výrobu, zadováženie alebo prechovávanie predmetu určeného na nedovolenú výrobu omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora. Takýmito predmetmi sú nielen zariadenia, prístroje a pod., ale aj suroviny, ktoré sú
povahy spôsobilé a súčasne určené na takúto výrobu. V prejednávanej veci ide o nájdené elektrické a elektrotechnické zariadenia používané pri tzv. hydroponickom pestovaní rastlín. Okolnosť, že zaistené rastliny rodu Cannabis (konopa) neboli upravené do podoby sušiny, nespochybňuje charakter zaisteného materiálu ako omamnej látky zaradenej
zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, ktorých pestovanie je na území Slovenskej republiky zakázané. Samotné neoprávnené pestovanie je možné kvalifikovať ako trestný čin
zák., ak ide o pestovanie pre vlastnú potrebu, resp. ako trestný čin
1 písm. d/ Tr. zák., ak ide o pestovanie pre potreby iného alebo v množstve väčšom než 10-násobok obvykle jednorazovej dávky. K námietke nesprávnej právnej kvalifikácie z pohľadu ustanovení §§ 125, 126 Tr. zák. je potrebné uviesť, že značný rozsah činu (§ 172 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.) odvodený od hodnoty drogy, je v rozsudku súdu prvého stupňa konštatovaný (49.969,80 Eur) a kvalifikačne zodpovedá ustanoveniu § 125 Tr. zák. V tomto smere dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie č. 120 (uznesenie Najvyššieho súdu z
1 písm. a/, d/, 3 písm. c/ Tr. zák. Dovolacie dôvody obvinených B. E. a A. G. splnené neboli, preto dovolania na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. musel dovolací súd odmietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.