2 písm. c) O.s.p. zrušil. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. februára 2013
2 písm. a) O.s.p. zrušil. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala navrhovateľovi od 30. mája 2012 invalidný dôchodok v sume 270,60 Eur mesačne. Invalidný dôchodok priznala
čl. 52 ods. 1 písm. a) ods.4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009. Rozhodnutie odôvodnila určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%
lekárskej správy zo dňa
1 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ podal dôvodne návrh na preskúmanie rozhodnutí zo dňa
2 písm. c) O.s.p. zrušil tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedené. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. februára 2013 súd zrušil
2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie. Odporkyňa nesprávne rozhodla keď zrušila toto rozhodnutie
461/2003 Z. z., ktorý upravuje zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky. Takýto postup odporkyne nemá oporu v ustanovení ňou citovanom v rozhodnutí. Súd dospel k záveru, že odporkyňa rozhodnutím zo dňa
2 zákona č. 461/2003 Z. z.. Rozhodujúce obdobie sú kalendárne roky 1984 až 2011, v rozhodujúcom období navrhovateľ získal úhrnom 8 081 dní dôchodkového poistenia, t. z. 22,1398 rokov dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod je 1,5434, hodnota priemerného osobného mzdového dobu po započítaní 84 % aj nad hodnotu 1,25 do hodnoty 3 (nad ktorú sa neprihliada), je 1,
461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, preto suma dôchodku nemôže byť nižšia ako suma dôchodku určená
právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, z tohto dôvodu bol navrhovateľovi vypočítaný dôchodok aj
týchto právnych predpisov. Suma
právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003 je určená z priemerného mesačného zárobku 135,00 Eur za roky 2010, 2011, 2002, 2009, 2008, pri započítaní doby zamestnania 37 rokov je invalidný dôchodok 63,50 % priemerného mesačného zárobku, t. z. 85,80 Eur mesačne. K tejto sume patrí úprava
zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. o 138,40 Eur mesačne na 224,20 Eur mesačne a zvýšenie
zákona č. 222/2003 Z. z. o 13,50 Eur mesačne na 237,70 Eur mesačne. Vypočítaná suma
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je 325,20 Eur mesačne a keďže suma invalidného dôchodku
právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení) je 237,70 Eur mesačne, patrí navrhovateľovi vyššia suma invalidného dôchodku. Táto sa
zákona zvyšuje odo dňa priznania 03,3 % (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z. - o 10,80 Eur mesačne) na 336,00 EUR mesačne a od 1. januára 2013 (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z.) na 341,90 Eur mesačne. Takýto postup pri výpočte sumy priznaného invalidného dôchodku považuje súd za vecne správny a súladný so zákonom.
názoru súdu všetky námietky navrhovateľa vznesené v súdnom konaní sú právne irelevantné.
vyhlášky FMPaSV č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č. 164/1979 Zb., je za hrubý zárobok experta na účely dôchodkového zabezpečenia možné považovať len jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu v priemere patril za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Z tohto dôvodu príjmy navrhovateľa, ktoré mal z expertíznej činnosti nemohli byť vymeriavacím základom pre určenie sumy invalidného dôchodku. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov a z administratívneho spisu na účely vymeriavacieho základu bol u navrhovateľa zistený hrubý zárobok za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do Líbye u zamestnávateľa Fakultná nemocnica LP Košice vo výške 46277,- Sk. Takto zistený vymeriavací základ bol použitý v kalendárnych rokoch 1984, 1985 a v roku 1986 alikvotná časť do
zákona 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a pretože
zákona č. 461/2003 Z. z. mu musia byť zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia do zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, suma invalidného dôchodku mu bola vypočítaná za príslušné roky z priemerného mesačného zárobku l35,00 EUR (vzhľadom na zákonné obmedzenie najviac vo výške 4067,- Sk) - (§ 12 ods. 1, 6 zákona č. 100/1988 Zb.). Navrhovateľovi ale patrí vyšší invalidný dôchodok vypočítaný
zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pre výpočet sumy invalidného dôchodku
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov však najvyššia prípustná hranica priemerného mesačného zárobku musela byť dodržaná. Navrhovateľom namietané krátenie zárobkov koeficientu 0,3 za roky 2003, 2008, 2009, kedy pracoval v zahraničí, vyplýva z právnej úpravy,
ktorej za náhradné doby patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,3 ak trvajú celý kalendárny rok. V prípade, že trvajú len časť kalendárneho roka, patrí samozrejme pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3 (§ 62 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Odporkyňa aj v tomto prípade postupovala správne. Z navrhovateľom predloženej zmluvy medzi Polytechnou PZO a navrhovateľom nevyplývajú navrhovateľom uvádzané námietky, vyplýva z nej len, že expert súhlasí, aby z jeho príjmu bol zrážaný zálohový príspevok
československých smerníc vo výške 61 200 LD netto. Zo všeobecných podmienok Polytechny PZO pre sprostredkovanie technickej spolupráce (bod 5) vyplýva len, že doba, počas ktorej expert vykonáva funkciu
tejto zmluvy sa započítava
príslušných predpisov. Ani z potvrdenia Živnostenskej banky n. p. Praha o tom, že navrhovateľovi je jeho plat partnerom pravidelne mesačne transferovaný vo voľno zmeniteľnej mene US $ nevyplýva jeho nárok na dôchodkové zabezpečenie v inom ako v priznanom rozsahu. Navrhovateľovi nemohlo byť určené ani iné obdobie rozhodujúceho obdobia, pretože v zmysle § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, berú do úvahy len roky 1984 až 2011 a do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradnej doby. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd po preskúmaní a právnom posúdení veci rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedené. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že konanie ohľadom invalidného dôchodku považuje od prvopočiatku za nekorektné, nemajúce oporu v zákone, diskriminujúce a finančne poškodzujúce. Žiadal, aby najvyšší súd spravodlivo rozhodol. Poukázal na skutočnosť, že krajský súd v troch verdiktoch musel zrušiť rozhodnutie odporkyne. Uviedol, že v rokoch 1982 až 1986 mu nebola odporkyňou započítaná alikvotná odpracovaná doba v danej kategórii, t. j. 1 rok a 145 dní, z čoho plynie, že celkový súčet rozhodujúcich dní je 8590 dní a nie 8081 dní, t. z. 23,5348 roka. Odporkyňa navrhovateľa poškodila teda o 509 dní odvedenej práce v extrémnych podmienkach, čo predstavuje 1 rok a 145 dní oddialenia riadneho dôchodkového veku. Taktiež mu nie je jasné z výroku rozhodnutia odporkyne, kde a ako sú mu zohľadnené jeho nároky vyplývajúce zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Navrhovateľ ďalej v odvolaní žiadal, aby pri krátení zárobkov koeficientom 0,3 boli opravené roky 2003 a 2008 len o alikvotnú časť kalendárneho roka, ktorú odpracoval v zahraničí. Opakovane uviedol, že v rokoch 1982 až 1986, kedy pracoval v zahraničí jeho mesačné odvody boli v sume 61,200 LD (cca 6 000,-Kčs mesačne), ktoré slúžili na dôchodkové a nemocenské poistenie v ČSSR, na ktoré má navrhovateľ nárok, pretože nedostával v ČSSR žiadny plat. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. Dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní považuje odporkyňa za neopodstatnené. Odporkyňa má za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľ neuviedol v odvolaní žiadne nové námietky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva, zhodne s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne, ktorým bol navrhovateľovi
461/2003 Z. z. od 30. mája 2012 priznaný invalidný dôchodok v sume 336 Eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný
čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009.
461/2003 Z. z. a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, bol navrhovateľovi od
461/2003 Z. z. zrušila rozhodnutie zo dňa
1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1, 5 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
2 zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
6 rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do
odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená
predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich
osobitného predpisu. 110)
SV č. 149/88 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. májom 1990 sa hodnotí pred týmto dňom doba činnosti expertov v zahraničí.
SV č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov po 30. septembri 1948 činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky). Za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí.
čl. 52 ods. 1 písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:
právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne
vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). Predmetom prvostupňového ako i odvolacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne , ktorým bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia sa najvyšší súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 21Sd/147/2012-51 zo dňa
128/1975 Zb. v znení vyhlášky č. 164/1979 Zb. za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu v priemere patril za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Vzhľadom na uvedené príjmy navrhovateľa dosahované v zahraničí v zahraničnej mene neboli mzdou a nepodliehali dani zo mzdy
právnych predpisov Slovenskej republiky (ani bývalej Československej republiky) a preto nie sú príjmom na určenie vymeriavacieho základu. Navrhovateľ vykonával expertíznu činnosť v Líbyi od 6. septembra 1982 do 7. apríla 1986. Nakoľko navrhovateľovi bola suma invalidného dôchodku vypočítaná aj
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, pretože sa mu
461/2003 Z. z. zachovávajú nároky vyplývajúce z zaradenia zamestnania do zvýhodnenej kategórie, suma invalidného dôchodku
predpisov účinných do
6 zákona č. 100/1988 Zb. môže byť najviac vo výške 4067,- Sk, t. j. 135 Eur. Navrhovateľovi bola suma invalidného dôchodku vypočítaná z najvyššieho možného priemerného mesačného zárobku. Navrhovateľ tiež namietal krátenie zárobkov koeficientom 0,3 za roky 2003, 2008 kedy pracoval v zahraničí. V roku 2003 navrhovateľ získal náhradnú dobu v počte 32 dní. Za náhradné doby patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,3, ak trvajú celý kalendárny rok. V prípade, že trvajú len časť kalendárneho roka, patrí navrhovateľovi pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Odporkyňa postupovala v súlade s § 62 ods. 2 zákona č. 461/20003 Z. z. a správne ho aplikovala, uvedené neaplikovala v roku 2008, kedy navrhovateľ náhradné doby nezískal. Z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1, 2 O.s.p. potvrdil, pričom sa stotožnil s právnym posúdením veci, ktoré krajský súd náležite odôvodnil. Námietky navrhovateľa neboli tak spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.