← Slovensko

§ 221/1, 4a Tr.zák. a iné

Obsah (21)§ 20§ 382a§ 221§ 65§ 76§ 60§ 321§ 322§ 48§ 392§ 371§ 374§ 385§ 382§ 386§ 2§ 34§ 28§ 29§ 15§ 5

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Tdo/30/2014 Identifikačné číslo spisu: 1212010551 Dátum vydania rozhodnutia: 22.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 20k § 221 ods.

1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z

  1. mája 2013, sp. zn. 5T 80/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z
  2. septembra 2013, sp. zn. 4To 85/2013,

§ 382a, § 386, § 388 ods.

1 Tr. por. po zistení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. takto rozhodol: rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z

  1. septembra 2013, sp. zn. 4To 85/2013, a v konaní, ktoré mu predchádzalo bol p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 2 ods. 7, ods. 9, ods. 20 Tr. por., § 28 Tr. por., § 29 ods. 1 Tr. por., § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por., § 2 ods. 1 a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v n e p r o s p e c h obvineného Q. A. A.. Tento rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu. Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II z
  2. mája 2013, sp. zn. 5T 80/2012 a z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Bratislava II sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z
  3. mája 2013, sp. zn. 5T 80/2012, bol obvinený Q. A. A. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom

§ 20k § 221 ods.

1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (bod 1/) ako i obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom

§ 20k § 270 ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. (bod 2/), a to na tom skutkovom základe, že 1/ spoločne s odsúdeným - osobou, vydávajúcou sa za E. P. a spolu s doposiaľ neustálenou osobou po predchádzajúcej vzájomnej dohode vylákali od poškodených U. V., nar. X. U. XXXX a X. O., nar. XX. U. XXXX finančnú hotovosť 500 000 eur tým spôsobom, že presne nezisteného dňa sa obvinený a odsúdený stretli s X. O. v priestoroch hotela Holiday Inn v Žiline, kde mu predviedli ukážku vyčistenia začiernenej bankovky nominálnej hodnoty 100 USD, ktoré mu ponechali, pričom mu navrhli tzv. vyčistenie svojich pravých začiernených bankoviek, pochádzajúcich z dotácie vlády USA, ktorá tieto bankovky takto ochránila pred neoprávnenou manipuláciou špeciálnym farbivom, pričom deklarovali, že za pomoci pravých bankoviek sú schopní, a tiež disponujú vedomosťami o technickom postupe ako tieto bankovky vyčistiť. Dňa

  1. októbra 2011 v hoteli Inn v Bratislave, na Bajkalskej ul. č. 25/A, na izbe č. 309 obidvaja - obžalovaný i odsúdený predviedli U. V. a X. O. ukážku vyčistenia začiernených 2 ks bankoviek v nominálnej hodnote 100 eur, ktoré im odovzdali, pričom následným preverením bolo zistené, že sa jedná o pravé bankovky. Dňa
  2. novembra 2011 sa obidvaja - obvinený i odsúdený v čase o 11.20 h dostavili do hotela Holiday Inn na izbu č. 302, spolu s X. O. a agentom PZ, ktorý priniesol hotovosť 500 000 eur a následne obidvaja - obvinený i odsúdený začali vykonávať proces tzv. čistenia začiernených bankoviek, ktoré si priniesli so sebou s doposiaľ nezistenými chemikáliami tým spôsobom, že za prítomnosti X. O. a agenta PZ balili začiernené bankovky spolu s pravými bankovkami do balíčkov, pričom v čase ich nepozornosti postupne schovávali pravé bankovky, ktoré sa mali nachádzať vo vytvorených balíčkoch, ktorými v tom čase disponoval na hotelovej izbe č. 302 agent PZ. V čase 17.05 h opustil obžalovaný Q. A. A. izbu č. 302 pod zámienkou vynesenia spotrebovaného odpadu, vytvoreného počas čistenia začiernených bankoviek a na hotelovej chodbe bol následne zadržaný príslušníkmi útvaru osobitného určenia PPZ, pričom v spotrebovanom odpade boli okrem iného nájdené aj pravé bankovky v sume 498 400 eur, počas osobnej prehliadky u osoby vydávajúcej sa za E. P. v sume 600 eur, počas osobnej prehliadky u obžalovaného Q. A. A. v sume 300 eur, počas obhliadky miesta činu - izby č. 302 v sume 700 eur, t.j. v celkovej sume vo výške 500 000 eur; 2/ obžalovaný spoločne s odsúdeným - osobou, vydávajúcou sa za E. P. si doposiaľ v presne nezistenom čase a doposiaľ nezisteným spôsobom zadovážili 949 ks falzifikátov bankoviek nominálnej hodnoty 100 eur, ktoré dňa
  3. novembra 2011 na izbe č. 302 v hoteli Holiday Inn na Bajkalskej ul. č. 25/A v Bratislave vložili do balíčkov, ktoré vytvorili za účelom čistenia začiernených bankoviek, pričom odborným posudkom Národnej banky Slovenska bolo zistené, že sa jedná o falzifikáty so stupňom nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát. Za to bol obvinený Q. A. A. odsúdený

§ 221ods.

4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12 rokov, pre výkon ktorého ho súd zaradil do ústavy na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

§ 65ods.

1, ods. 3 Tr. zák. bol obvinenému uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov.

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad na dobu 1 roka. A napokon

§ 60ods.

1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený tiež trest prepadnutia veci, a to finančnej čiastky vo výške 1 100 eur, nachádzajúcej sa na depozitnom účte Okresného súdu Bratislava II, D 206 3, pod položkou 5/12, ktorej vlastníkom sa v súlade s § 60 ods. 6 Tr. zák. stal štát. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2013 rozsudkom, sp. zn. 4To 85/2013, takým spôsobom, že

§ 321ods.

1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a

§ 322ods.

3 Tr. por. obvinenému Q. A. A. sám uložil

§ 221ods.

4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho

§ 48ods.

4 Tr. zák. zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

§ 65ods.

1, ods. 3 Tr. zák. súd obvinenému zároveň uložil i trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 15 rokov a

§ 60ods.

1 písm. a/ Tr. zák. tiež trest prepadnutia veci, a to finančnej čiastky vo výške 1 100 eur, nachádzajúcej sa na depozitnom účte Okresného súdu Bratislava II, D 206 3, pod položkou 5/12, vlastníkom ktorej sa v zmysle § 60 ods. 6 Tr. zák. stal štát. Dňa

  1. februára 2014 bolo na Okresný súd Bratislava II doručené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu ako i konaniu tomuto predchádzajúcemu, kde tento ako dovolací dôvod označil dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. („zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu“). V bližšom písomnom odôvodnení podaného dovolania obvinený najskôr uviedol podrobný chronologický popis procesných úkonov, vykonaných v prípravnom konaní, s tým, že zdôraznil, že ani raz mu súvisiace dokumenty neboli preložené do anglického jazyka. Pokiaľ ide o rekapituláciu súdneho konania, tu bolo opäť poukázané na to, že mu nebol poskytnutý preklad ani jedného z najvýznamnejších dokladov, na podklade ktorého prebieha konanie pred súdom. Z dôvodu, že mu podstatné dokumenty trestného konania neboli preložené do jazyka, ktorému rozumie, nemohol si potom účinne uplatňovať svoje práva, najmä právo na obhajobu a právo na spravodlivý súdny proces, nakoľko sa nevedel dostatočne vyjadriť ku skutkom, kladeným mu za vinu. Už v konaní pred prvostupňovým súdom pritom žiadal preklad dokumentov do anglického jazyka, keď zároveň uvádzal, že ani obžaloba mu nebola preložená do jeho jazyka (viď zápisnica z hlavného pojednávania z
  2. novembra 2012). Neskôr na krajskom súde namietal tiež odbornosť tlmočníka O. W., ktorý mal zjavné problémy pri tlmočení už v prípravnom konaní. Potom, čo sa dozvedel, že tento nie je ani len zapísaný v zozname tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, žiadal bezodkladne o jeho výmenu. Čo sa týka právnych aktov upravujúcich potrebu úradného prekladateľa a tlmočníka v trestnom konaní, tak tu poukázal na zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (§ 2 ods. 1, § 15), Trestný poriadok (§ 1, § 2 ods. 2, 7, 9, 14 a 20), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z
  3. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (čl. 2 ods. 1, 2, 5 a 8, čl. 3 ods. 1 až 3 a 5, čl. 5 ods. 1 a 2), Ústavu Slovenskej republiky (čl. 47 ods. 2 až 4, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3) ako i Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 5 ods. 2, čl. 6 ods. 3). Z vyššie uvedených ustanovení o.i. vyplýva, že v danom prípade bolo potrebné zabezpečiť preklad relevantných právnych dokumentov aspoň v nasledujúcich prípadoch: pri každom vznesení obvinenia, pri každom rozhodnutí o pozbavení osobnej slobody, pri obžalobe ako aj pri rozsudkoch vo veci samej. Rovnako tak je z nich zrejmé, že mu malo byť zabezpečené i tlmočenie úradným tlmočníkom, t.j. tlmočníkom zapísaným v zozname tlmočníkov. Na to, aby mohla byť ustanovená za tlmočníka osoba nezapísaná v zozname tlmočníkov by museli byť splnené podmienky uvedené v § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Z dôvodov vyššie uvedených pochybení preto obvinený navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s prvostupňovým rozsudkom zrušil a aby vec vrátil na Okresný súd Bratislava II na ďalšie konanie. K predmetnému dovolaniu bolo dňa
  4. marca 2014 na súd prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie prokurátora (č. l. 719 spisu). V tomto bolo upozornené v prvom rade na to, že okolnosťou tlmočenia sa zaoberal už Okresný súd Bratislava II, ktorému bol
  5. novembra 2012 zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave predložený úradný záznam vyšetrovateľa, vykonávajúceho vyšetrovanie v predmetnej veci, z ktorého vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia zo
  6. novembra 2011 bolo z časových dôvodov vydané najskôr len v slovenskom jazyku a obvinenému bolo pretlmočené do anglického jazyka, pričom neskôr mu toto bolo zaslané aj v anglickej verzii. Čo sa týka potom uznesenia o vznesení obvinenia z
  7. januára 2012, tak toto bolo obvinenému doručené tak v slovenskom ako i anglickom jazyku (u uvedenom svedčia obvineným podpísané doručenky). Prokurátor okrem toho poukázal i na svoje písomné stanovisko k odvolaniu obvineného, príslušnú časť odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako i odôvodnenie odvolania obvineného, spísanému jeho obhajcom JUDr. Jozefom Holičom, v ktorom sa uvádza, že „tlmočník, ako mladý muž sa svojej funkcie zhostil suverénne a nejavil žiadne ťažkosti pri priamom preklade textu z jazyka slovenského do jazyka anglického a naopak žiadnu námietku, že si do prekladu vsúval vlastné úvahy ja zhodnotiť neviem ale nemám znalosť, že by sa tak stalo.“ S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preto prokurátor toho názoru, že žiadne práva obvineného Q. A. A. v posudzovanom trestnom konaní porušené neboli. Tento bol o svojich právach v konaní riadne poučený, pričom všetky pojednávania boli vykonané tak v prítomnosti jeho obhajcu ako i tlmočníka. Obvinený tiež minimálne dvakrát za účasti súdneho úradníka a tlmočníka študoval spis, kedy boli mu pretlmočené všetky listiny, ako to napokon vyplýva i z jeho vyjadrení prednesených v rámci hlavného pojednávania. Z týchto dôvodov navrhol dovolanie obvineného

§ 392ods.

1 Tr. por. zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa tiež obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania uvedená v prvej vete § 372 ods. 1 Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté. Zároveň však ale dospel k záveru, že obvineným tvrdené dôvody dovolania sú zjavne preukázané, a preto v zmysle § 382a Tr. por. nariadil neverejné zasadnutie, v rámci ktorého bolo zistené, že dovolanie bolo podané dôvodne.

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

§ 371ods.

4, veta prvá Tr. por. dôvody

odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

§ 374ods.

3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

§ 385ods.

1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ ide o v ustanovení § 385 ods. 1 Tr. por. konštatovanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania v ňom uvedenými, tak k tomu je nevyhnutné podotknúť, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia

§ 371Tr.

por. Preto ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne

§ 382písm.

c/ Tr. por. alebo zamietne

§ 392ods.

1 Tr. por., a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom

§ 374ods.

1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

§ 386a nasledujúcich ustanovení Tr.

por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Pokiaľ ide o posudzovaný prípad, tu treba uviesť, že námietky obvineného Q. A. A. možno nepochybne subsumovať pod ním uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. A keďže potom bola splnená aj podmienka ich uplatnenia už predchádzajúcom konaní, bolo potrebné sa v danom dovolacom konaní ich opodstatnenosťou dôsledne zaoberať (§ 371 ods. 4, veta prvá Tr. por.).

§ 2ods.

7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2ods.

9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.

§ 2ods.

20 Tr. por. ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.

§ 34ods.

1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.

§ 34ods.

4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Čo sa týka najskôr konkrétne toho dovolacieho tvrdenia, že obvinenému nebola v rámci konania preložená (do anglického jazyka) žiadna písomnosť, tak tu uvádza najvyšší súd nasledovné:

§ 28ods.

3 Tr. por. (v znení účinnom do 31. januára 2014) ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.

§ 28ods.

2 Tr. por. (v znení účinnom do 31. januára 2014) ak si osoba

§ 2ods.

20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie. Po novele č. 1/2014 Z.z. (s účinnosťou k

  1. februáru 2014), ktorou došlo o.i. k transponovaniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z
  2. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky, znie ust. § 28 ods. 2 až 5 Tr. por. nasledovne: - Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť (ods. 2). - Ak si osoba

§ 2ods.

20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému táto osoba rozumie (ods. 3). - Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide (ods. 4). - Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu

prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje (ods. 5). Čo je ale dôležité na tomto mieste zdôrazniť je to, že už predtým než vstúpilo do účinnosti samotné vyššie citované ust. § 28 Tr. por., vyvodil najvyšší súd z aktuálnej právnej úpravy nasledovné : Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie

§ 28ods.

3 Tr. por. prekladateľa, ak je to potrebné na preloženie písomnosti. Vo vzťahu k prekladu zo slovenského jazyka do jazyka, ktorému obvinený rozumie, posudzuje príslušný orgán potrebu prekladu najmä vzhľadom na rozsah a obsah písomností, ktorých znenie bolo obvinenému pretlmočené tak, aby bola zachovaná dostatočná možnosť uplatnenia jeho obhajobných práv (§ 28 ods. 1, 2, § 34 Tr. por.). Dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv (§ 34 Tr. por.) predpokladá ich uplatnenie v primeranej miere a zahŕňa aj preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva. Právom obvineného na predkladateľa v zmysle § 2 ods. 20 Tr. por. sa rozumie možnosť obvineného zabezpečiť si osobne alebo prostredníctvom obhajcu preklad akejkoľvek písomnosti, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho alebo súdneho spisu, okrem písomností, ku ktorým obvinený nemá prístup po dobu odopretia nazretia do vyšetrovacieho spisu (§ 69 ods. 2 Tr. por.). (viď k tomu bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. augusta 2013, sp. zn. 2 Tdo 38/2013, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 91/2014) S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že na zabezpečenie spravodlivého procesu ako i dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv obvineného bol v posudzovanej veci nevyhnutný aspoň písomný preklad základných dokumentov trestného konania do jazyka, ktorému tento rozumie. Z obsahu spisu však vyplýva, že obvinenému Q. A. A. boli preložené do anglického jazyka len uznesenia o vznesení obvinenia, a to konkrétne uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II, Odbor kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality zo
  2. novembra 2011, ČVS:ORP-1695/OEK-B2-2011, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom

§ 20k § 221 ods.

1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., a uznesenie vyšetrovateľa tej istej policajnej súčasti z 26. januára 2012, ČVS:ORP-1695/OEK-B2-2011, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom

§ 20k § 270 ods.

1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. Nebola mu však preložená cestou úradného prekladateľa obžaloba, a rovnako tak ani prvostupňový či druhostupňový rozsudok, čo treba považovať jednoznačne za závažné pochybenie, majúce v konečnom dôsledku vplyv na možnosť plného uplatnenia práv obvineného. Ak by aj boli niektoré z uvedených základných písomností obvinenému pretlmočené, uvedená skutočnosť by nemohla znamenať zhojenie takéhoto nedostatku konania. Tu je totiž treba dôrazne rozlišovať medzi právom obvineného na tlmočenie a právom na preklad, keď len pretlmočenie obsahu uvedených dokumentov je zjavne nepostačujúce na náležitý výkon obhajobných práv obvineného (na jeho účinnú obhajobu v trestnom konaní). Napriek tomu, čo na uvedenú skutočnosť viackrát v priebehu konania obhajoba upozorňovala, ani jeden z konajúcich súdov na uvedené opodstatnené výhrady obhajoby nereagoval. Pokiaľ ide potom o námietku obvineného týkajúcu sa neodbornosti tlmočníka O. W., ktorý bol do daného trestného konania pribratý na tlmočenie z a do anglického jazyka napriek tomu, že nie je zapísaný v zozname tlmočníkov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, tak v tejto súvislosti najvyšší súd po preštudovaní predloženého spisového materiálu zistil, že O. W., ktorý skutočne nie je zapísaný v spomínanom zozname tlmočníkov, bol ako tlmočník prítomný pri zadržaní a obmedzení osobnej slobody dovolateľa, pri jeho osobnej prehliadke, obhliadke miesta činu a tiež prehliadke osobného motorového vozidla. Ako tlmočník vystupoval tiež pri viacerých výsluchoch obvineného, v rámci toho i výsluchoch realizovaných v kontexte jeho väzobného stíhania (okrem prvotného výsluchu konaného dňa 7. novembra 2011 pred sudcom pre prípravné konanie - pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby, kde bol ako tlmočník prítomný JUDr. Q. P.). Napokon O. W. tlmočil i v priebehu celého súdneho konania. Ing. Q. G. ako jediný zapísaný tlmočník z tých, ktorí boli činní v danom trestnom konaní, bol potom prítomný pri dvoch výsluchoch obvineného konaných v dňoch 29. februára 2012 a 31. mája 2012 na polícii a pri záverečnom preštudovaní spisu obvineným spolu so svojím obhajcom, ktoré sa uskutočnilo 31. mája 2012.

§ 29ods.

1 Tr. por. o ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu, o sľube a pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky alebo prekladateľský úkon platia osobitné predpisy.

§ 2ods.

1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti

tohto zákona, ktorá je a/ zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b/ nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka

§ 15

.

§ 15ods.

1 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a a/ v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo b/ osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.

§ 15ods.

2 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ ustanovený

odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub

§ 5ods.

7 pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca. Z vyššie citovaného je zrejmé, že tlmočníkom môže byť aj osoba, ktorá nie je zapísaná v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (uverejnený na jeho internetovej stránke), avšak len výnimočne, ak sú na to splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Tieto však v predmetnom prípade splnené neboli. Nie je na voľnom uvážení orgánu činného v trestnom konaní alebo sudcu, akú osobu priberie v konkrétnom prípade za tlmočníka, keďže dôležitá je i kvalita tlmočenia. Práve za účelom zaistenia tejto kvality a presnosti tlmočenia a prekladu bol zriadený zoznam - register kvalifikovaných osôb, ktoré na to, aby boli zapísané do tohto zoznamu musia spĺňať určité predpoklady (v zmysle § 5 ods. 1 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa vyžadujú najmä odborné predpoklady, prax v trvaní v najmenej 5 rokov a zloženie odbornej skúšky). Podmienkou výkonu činnosti tlmočníka zapísaného do zoznamu tlmočníkov je tiež uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri výkone jeho činnosti. Tlmočník pribratý ad hoc túto povinnosť nemá a ani nemusí spĺňať skôr spomínané zákonné podmienky. Čo sa týka predmetnej veci, obvinený mal po celý čas advokáta i tlmočníka. Odbornosť tlmočníka O. W. namietal a žiadal o jeho výmenu až potom, ako sa dozvedel o tom, že tento nie je úradným tlmočníkom zapísaným v zozname tlmočníkov. Navyše (ako bolo upozornené už zo strany prokurátora) samotný obhajca obvineného považoval menovaného za dostatočne erudovaného a nemal v priebehu konania žiadnu pochybnosť o jeho schopnostiach. Skutočnosť, že tlmočnícky úkon vykonal tlmočník nezapísaný v zozname tlmočníkov bez toho, aby na to boli splnené zákonné predpoklady je nepochybne chybou predchádzajúceho konania, no toto porušenie zákona samo osebe nemožno považovať za závažné porušenie práva na obhajobu a teda ani za skutočnosť opodstatňujúcu naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Iná by však bola situácia, ak by bolo zjavné, že ad hoc pribratý tlmočník nemal na vykonanie tlmočníckeho úkonu vôbec potrebné znalosti a kvalita jeho tlmočenia by bola absolútne nepostačujúca z pohľadu účinného uplatnenia práv obhajobu a zaručenia spravodlivého procesu. Záverom však treba skonštatovať, že obvineným uplatnený dovolací dôvod bol naplnený (a teda právo obvineného na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom), a to práve v dôsledku vyššie popísaného postupu konajúcich súdov, ktoré absolútne odignorovali právo obvineného na prekladateľa, garantované mu tak na vnútroštátnej ako i medzinárodnej úrovni, v čom treba vidieť podstatnú chybu konania predchádzajúcu vydaniu napadnutého rozsudku. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia s tým, že po vrátení veci na nové konanie bude potrebné sa dôsledne riadiť skôr citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež bude nevyhnutné v rámci opätovného prejednania veci mať na mysli i ust. § 391 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého v tomto novom konaní nemôže dôjsť ku zmene rozhodnutia v neprospech obvineného. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.