Najvyšší súd 2 Sža 13/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci navrhovateľky: M. N. H., t.č. bytom na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou R. M., proti odporcovi: MV SR, MÚ, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- októbra 2006, č.k. 2 Saz 14/2006-30, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- októbra 2006, č.k. 2 Saz 14/2006-30 p o t v r d z u j e . Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa
- októbra 2006, č.k. 2 Saz 14/2006-30 potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa
- novembra 2005, č. MU-2378/PO- Ž/2004, účastníkom nepriznal náhradu trov konania (§ 250q ods. 2, § 250k v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Odporca rozhodnutím zo dňa
- novembra 2005, č. MU-2378/PO-Ž/2004 podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú a podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle vyslovil, že sa na navrhovateľku nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47 zákona o azyle do Vietnamu. Krajský súd sa stotožnil so závermi odporcu tak v otázke zamietnutia žiadosti navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenej ako aj v otázke neaplikovania ustanovenia § 47 zákona o azyle na navrhovateľkin prípad. Poukázal na to, že navrhovateľka za dôvod svojej žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky označila nepriaznivú ekonomickú situáciu a ťažké životné podmienky v jej domovskej krajine; pri pohovore uviedla, že je vydatá, s dvoma malými deťmi, jej manžel je alkoholik, bíjaval ju, hral hazardné hry. Pracovala iba príležitostne, preto sa rozhodla hľadať šťastie mimo územia Vietnamu a chcela odísť do takej krajiny, v ktorej by si našla prácu a zo zarobených peňazí by finančne pomohla 2 Sža 13/2007 2 svojej rodine. Tieto dôvody však nie sú dôvodmi na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle. Na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle nie je právny nárok. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Uviedla v ňom, že opätovne žiada o azyl na území Slovenskej republiky. Zopakovala už vyššie uvedené dôvody (ťažký, neznesiteľný život, nadrogovaný manžel, ktorý ju bil, požiadala o rozvod, ale súd ich nerozviedol; jediným východiskom pre ňu bol odchod do inej krajiny). Ďalším podaním zo dňa 17.februára 2007 požiadala o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.februára 2008 (§ 250ia Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu č. MU-2378/PO-Ž/2005, zistil, že navrhovateľka konštantne za dôvody svojho odchodu z Vietnamu a zároveň aj dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky uvádza ťažký a neznesiteľný život, jej manžel je alkoholik, príp. nadrogovaný, sústavne ju bil, hral hazardné hry, neboli rozvedení napriek jej žiadosti o rozvod. O azyl na území Slovenskej republiky požiadala po prvýkrát, a to dňa 23.októbra
- Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle a subsidiárne v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, a prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Ak navrhovateľka v priebehu správneho konania ani konania súdneho neuviedla, že by bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, a naopak konštantne tvrdila, že sa obáva o svoj život pre zlú ekonomickú a rodinnú situáciu, nie je možné v jej prípade aplikovať ustanovenie § 8 a udeliť jej azyl na území Slovenskej republiky. Udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8; nejde teda o povinnosť. Právo azylu nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. 2 Sža 13/2007 3 Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil, že tvrdenia navrhovateľky o zlej ekonomickej a rodinnej situácii v krajine jej pôvodu môžu byť pravdivé a pre navrhovateľku ťaživé, na druhej strane však tieto dôvody nezakladajú dôvod na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že u navrhovateľky neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle a ani podmienky na aplikáciu ustanovenia § 47 citovaného zákona, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.októbra 2006 č.k. 2 Saz 14/2006- 30 podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporcovi trovy konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- februára 2008 JUDr. Jana H e n č e k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová