1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného W. R. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 10. decembra 2013 sp. zn. 2 T 148/2013 bol obvinený W. R. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojho syna D. R., nar. XX.XX.XXXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15 P 40/2011 zo dňa
3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, pričom na výkon uloženého trestu bol
4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 31/2013 z
prísnejšej trestnej sadzby, než skutok posudzovala obžaloba. Súd ho neupozornil na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácie a nevyhovel návrhu jeho obhajcu na odročenie hlavného pojednávania. Ďalej namietal skutkové zistenia, poukazoval na judikatúru a záverom svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prerokoval a rozhodol. V dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu (č.l. 229) uviedol, že veľmi ľutuje, že neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, v tej dobe bol však vo veľmi nepriaznivej životnej situácii. Po nástupe do výkonu trestu ihneď zahlásil svoju vyživovaciu povinnosť kompetentným orgánom. Namietal výšku trestu, ako aj skutočnosť, že mu bol ukladaný súhrnný trest s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. V jeho prípade nebol dôvod na uloženie súhrnného trestu, nakoľko zastáva názor, že ide o neplatenie výživného v zbiehajúcom sa období na dve deti, a preto ide o jeden prečin. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a uložiť mu miernejší trest odňatia slobody. K odvolaniu obvinený doložil prehlásenie jeho družky H. O. o tom, že za obvineného uhradila dlh na výživnom vo výške 500,- Eur, ako aj kópiu poštovej zloženky o úhrade z 21. januára 2014. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 6. marca 2014, na ktorom prítomná matka maloletého H. J. potvrdila, že zo strany priateľky obvineného H. O. jej bola zaslaná úhrada na výživnom vo výške 500,- Eur. Po doplnení dokazovania krajský súd uznesením
por. odvolanie obvineného zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom
prísnejšieho ustanovenia zákona ako ho posudzovala obžaloba, pričom na túto možnosť nebol on ani jeho obhajca súdom upozornený a nebola im poskytnutá zákonná lehota na prípravu obhajoby, čím odvolací súd porušil zásadným spôsobom jeho právo na obhajobu. Navrhol preto rozsudkom vysloviť, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanovení § 207 ods. 3 Tr. zák., v ustanovení § 284 ods. 2 Tr. por. v jeho neprospech. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, zrušiť aj rozsudok okresného súdu a tomuto prikázať, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určila, k dovolaniu obvineného vyjadriť. V určenej lehote využil túto možnosť okresný prokurátor, ktorý podaním z 2. júla 2014 (č.l. 388) navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko nie sú splnené podmienky dovolania. Obhajca obvineného podaním došlým na najvyšší súd 17. septembra 2014 na podnet obvineného doplnil dovolanie o dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por., pretože rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu namietal, že v čase hlavného pojednávania
c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Dovolateľ W. R., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu, ku ktorému malo dôjsť zo strany okresného súdu nedodržaním postupu
2 Tr. por. V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre prečin, pričom v čase vznesenia obvinenia sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, a preto bol obvinenému opatrením súdu z 3. júna 2013 ustanovený
1 Tr. por. z dôvodov § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. obhajca Mgr. Pavol Hos, ktorý obvineného obhajoval až do 26. novembra 2013, kedy bolo rozhodnutím príslušného súdu s poukazom na § 40 ods. 5 Tr. por. ustanovenie obhajcu zrušené. Obvinený si totiž sám zvolil obhajcu na základe plnej moci JUDr. Miroslava Bogdalíka, ktorý obvineného obhajoval až do právoplatného ukončenia veci. Obvinenému bola počas celého trestného konania poskytovaná kvalifikovaná obhajoba. Námietky obvineného sú založené na nesprávnom výklade ustanovenia § 284 ods. 2 Tr. por.
2 Tr. por. uznať obžalovaného za vinného z trestného činu
prísnejšieho ustanovenia zákona, ako
ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť pracovných dní. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 10. decembra 2013 (č.l. 206 - 219) vyplýva, že hlavné pojednávanie sa vykonalo na žiadosť obvineného v jeho neprítomnosti. Obhajca obvineného však na hlavnom pojednávaní prítomný bol. Na tomto hlavnom pojednávaní bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, pričom obvinený bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy
1 Tr. zák., teda z rovnakého prečinu, ako skutok posudzovala obžaloba. K žiadnemu prísnejšiemu posúdeniu skutku nedošlo, preto zo strany okresného súdu nebol dôvod na postup
2 Tr. por. Keďže obvinený sa posudzovanej trestnej činnosti dopustil skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, musel súd obvinenému ukladať súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák.
zásad na uloženie úhrnného trestu. Z ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Nakoľko trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I z
trestnej sadzby za najprísnejší trestný čin. Z uvedeného vyplýva, že v konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu práva obvineného na obhajobu. Ako ďalší dovolací dôvod obvinený dodatočne uplatnil dôvod
1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Podstata námietok obvineného spočívala na jeho tvrdení, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 31/2013 nebol v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku právoplatný, a preto nebolo možné ukladať súhrnný trest. Uvedenú skutočnosť obvinený v konaní pred odvolacím súdom nenamietal, čo je v rozpore s ustanovením § 371 ods. 4 Tr. por., napriek tomu považoval najvyšší súd k jeho námietke uviesť, že sú v rozpore so skutočnosťou. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5 T 31/2013 vyplýva, že trestný rozkaz samosudca tohto súdu vydal dňa 20. mája 2013, pričom obvinený prevzal trestný rozkaz
pripojenej návratky dňa
6 Tr. por. trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Z ustanovenia § 355 ods. 3 Tr. por. vyplýva, že ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Tak bolo aj v prípade obvineného, pričom hlavné pojednávanie samosudca určil na
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, g/ Tr. por. v posudzovanej veci neboli splnené, preto dovolanie obvineného W. R.
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.