1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a
2 písm. c/ zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške 150 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov. Priestupku sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa
1 písm. e) zákona o priestupkoch. To sa týka aj pre prípad zistenia prítomnosti alkoholu v dychu vodiča v hodnote 0,15 mg/l, čo je hodnota, ktorú mal
tvrdenia žalobcu namerať službukonajúci policajt žalobcovi po prvej dychovej skúške iným meracím prístrojom. Napriek tomu, že sa záznam o druhej dychovej skúške v priestupkovom spise nenachádza, krajský súd konštatoval, že ani tvrdené druhé meranie alkoholu v dychu žalobcu pri kontrole by nič nezmenilo na právnej kvalifikácii jeho konania. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej pri kontrole mal krajský súd za preukázané, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s predtlačeným textom na tlačive správy, kde sa uvádza, či vodič žiada alebo nežiada absolvovať vyšetrenie odberom krvi. Žalobca správu vlastnoručne podpísal aj s údajom, že nežiada odber krvi, pričom v riadku určenom pre vysvetlenie zo strany vodiča uviedol, že si nie je vedomý požitia alkoholu pred jazdou. Naviac bol žalobca pri kontrole členom hliadky riadne poučený o možnosti lekárskeho vyšetrenia odberom krvi, pričom odber krvi odmietol. Súd nemal dôvod spochybňovať vyhlásenie policajta, najmä ak sám žalobca uviedol, že na odber krvi sa žiadal po porade so svojím právnym zástupcom. Krajský súd nepovažoval za potrebné preverovať výsluchom policajta okolnosti poučovania žalobcu o možnosti žiadať sa na lekárske vyšetrenie odberom krvi bezprostredne po zadokumentovaní priestupku, ani následné telefonické žiadosti žalobcu o odvoz na vyšetrenie odberom krvi policajnou hliadkou, ktorých sa mal domáhať cestou linky 158 po porade so svojim právnym zástupcom.
názoru krajského súdu pokiaľ žalobca bol poučený o možnosti požadovať lekárske vyšetrenie odberom krvi po zistení prítomnosti alkoholu v jeho dychu meracím prístrojom, čo vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku, a toto vyšetrenie na mieste nežiadal, potom nebolo povinnosťou policajných orgánov vracať sa na miesto prešetrovania priestupku žalobcu a zabezpečiť mu odvoz na odber krvi. Správnosť záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia potvrdzuje
názoru krajského súdu aj výsledok toxikologicko-chemickej analýzy vzorky krvi odobratej žalobcovi o 11:53 hod. v ten istý deň (teda cca 2,5 hod. po zdokumentovaní priestupku policajnými orgánmi), ktorý predložil žalobca, a ktorý preukázal prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu v hodnote 0,19 mg/l. Uvedená hodnota je tesne pod hranicou 0,20 mg/l, ktorá sa považuje za pozitívny výsledok testovania prítomnosti alkoholu v krvi. Tento výsledok testovania prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu v značnom časovom odstupe od zdokumentovania priestupku teda potvrdzuje správnosť výsledku zisteného meraním prítomnosti alkoholu v jeho dychu o cca 8:50 hod. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, tento po právnej stránke správne posúdili, pričom svoje závery aj náležité odôvodnili a preto žalobu žalobcu zamietol. Žalobca vo včas podanom odvolaní nesúhlasil so závermi súdu. Namietal, že súd vôbec neskúmal navrhované dôkazy zo strany žalobcu a nezaoberal sa jeho tvrdeniami. Žalobca už v deň kontroly dopravnou hliadkou uviedol, že si nie je vedomý požitia alkoholu v ten deň, ani deň predtým. Nameraná hodnota alkoholu v dychu vodiča, pri prvej dychovej skúške bola 0,17 mg/l a pri druhej dychovej skúške, ktorá bola spochybnená tým, že sa záznam o jej vykonaní v spise nenachádza, aj keď žalobca tvrdí, že táto skúška bola vykonaná príslušníkom PZ, bola nameraná hodnota 0,15 mg/l, pričom táto hodnota sa považuje za hraničnú
interného predpisu prezidenta Policajného zboru. Poukázal na zásadu prezumpcie neviny a povinnosť správneho orgánu dokázať vinu obvineného z priestupku a pri pochybnostiach rozhodnúť v jeho prospech. Za porušenie tejto zásady považoval okolnosť, že správny orgán nevyhovel jeho žiadosti o výsluch príslušníkov PZ, ktorí vykonávali dopravnú hliadku. Trval na tom, že nebol príslušníkmi PZ riadne poučený o možnosti ísť na odber krvi. Namietal, že skutkový stav v danej veci nebol zistený ani úplne ani presne, keďže sa neprihliadalo na jeho tvrdenia. Ani krajský súd nebral do úvahy návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a z toho dôvodu nemohol objektívne posúdiť skutkový stav.
jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného dokazovania a na základe dôkazov ktoré súd vykonal, resp. ani nevykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo
1 písm. e) zákona o priestupkoch na tom skutkovom základe, že dňa 12.marca 2011 o 8.51 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra ev. č. RK 399 AT po Devínskej ceste v smere jazdy na Karloveskú ulicu, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, pričom bol počas kontroly podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom ALCOTEST 7410 ev.č. ARXL-0268, ktorý mu nameral 0,17 mg/l alkoholu v dychu. Lekárske vyšetrenie a odber krvi v zdravotníckom zariadení na zistenie množstva alkoholu v krvi nežiadal. Vodičský preukaz mu bol zadržaný a ďalšia jazda vozidlom mu bola zakázaná. Za to mu
2 písm. c) zákona o priestupkoch bola uložená pokuta 150 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 €.
zákona o cestnej premávke tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
1 zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
2 písm. c) zákona o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
1 zákona o cestnej premávke porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
2 písm. a) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.
1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 písm. e) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia
osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že aj orgány objasňujúce priestupok, aj Krajský súd v Bratislave sa uvedenými ustanoveniami riadili. Skutkový stav veci bol dostatočne zistený, a vyplynulo z neho (i bez výsluchu príslušníkov PZ), že žalobca riadil osobné motorové vozidlo v takom čase, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Skutočnosť, že v čase kontroly hliadkou PZ bol zistený alkohol v dychu žalobcu 0,17 mg/l je preukázaná zápisom o dychovej skúške vykonanej dňa
tvrdenia žalobcu mal v dychu 0,15 mg/l alkoholu, sa v spisovom materiáli nenachádza; vykonanie takej skúšky nie je zaznamenané ani vo vyššie uvedenej správe o výsledku objasňovania priestupku, ktorú žalobca podpísal. Výsledok neskoršej toxikologicko-chemickej analýzy vzorky krvi (0,19 mg/l, teda tesne pod hranicou pozitívneho výsledku testovania, za ktorú je považovaná hodnota 0,20mg/l), odobratej žalobcovi až po jeho porade s advokátom v ten istý deň o 11.53 hod., teda s časovým odstupom cca 2,5 hod. po kontrole vykonanej policajnou hliadkou, nemohol spochybniť správnosť dychovej skúšky vykonanej o 08.51 hod. Z uvedeného, i bez potreby výsluchu príslušníkov policajnej hliadky, ktorá vykonala kontrolu žalobcu, je zrejmý skutkový stav i priebeh kontroly (žalobca bol riadne poučený, odber krvi nežiadal). Dôkazy v danej veci boli vykonané v súlade so zákonom a odôvodňujú právnu kvalifikáciu priestupku uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave č. KRP-P-DI-BCP-78/2011 zo 6. septembra 2011. Odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia zo strany správneho orgánu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a preto napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil
2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo
1 O.s.p. žalobca má právo na náhradu trov len v prípade úspechu v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.