2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu odporcu, ktorým Obvodný pozemkový úrad Stropkov (ďalej len „správny orgán“) ako príslušný orgán
2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“, príp. „reštitučný zákon“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) po preskúmaní návrhu oprávnených osôb Z. E.a, Ing. W. A., JUDr. B. E., M. C. a W. E. (ďalej len „oprávnené osoby“), proti povinnej osobe - Poľnohospodárskemu družstvu Breznica v konkurze (ďalej aj „úpadca“), so sídlom Hviezdoslavova 17/24, Stropkov, zastúpenému správcom konkurznej podstaty JUDr. Ivanom Jurčišinom, rozhodol, že oprávnené osoby
2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. spĺňajú podmienky
1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z., ktoré prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva Breznica odňatím bez náhrady postupom
zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len „zákon č. 81/1949 Zb.“). Ďalej právny predchodca odporcu rozhodol, že oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v k.ú. K., ktoré odporca vo výroku v bode 2. špecifikoval
stavu v čase vyvlastnenia. V
názoru krajského súdu priamo ustanovením § 4 ods. 2 reštitučného zákona uložený zákaz previesť nehnuteľnosti do vlastníctva iného, pod sankciou neplatnosti takejto zmluvy o prevode vlastníctva k predmetným pozemkom. Uzavretie kúpnej zmluvy navrhovateľom, krajský súd vyhodnotil ako zásah do práv oprávnených osôb.
krajského súdu mal správca konkurznej podstaty v zmysle § 5 ods. 1 reštitučného zákona vyčkať až do 31.12.2004 a požiadať správny orgán o vyjadrenie, či na pozemky, ktoré boli zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, nie je uplatnený reštitučný nárok. Krajský súd má za to, že ak navrhovateľ uzatvoril zmluvu o predaji predmetných pozemkov napriek tomuto zákazu, je táto kúpna zmluva absolútne neplatná
2 reštitučného zákona. Táto absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku voči každému. Aj keď bola kúpna zmluva uzavretá so súhlasom konkurzného súdu, ide o absolútne neplatný právny úkon. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku prisvedčil právnemu názoru odporcu, uvedenému v odôvodnení preskúmavaného správneho rozhodnutia, ohľadne posúdenia vzájomného vzťahu reštitučného zákona a zákona o konkurze a vyrovnaní,
ktorého reštitučný zákon je špeciálnym predpisom, ktorého ustanoveniami je viazaný aj správca konkurznej podstaty.
krajského súdu o navrátení vlastníctva môže rozhodnúť jedine správny orgán, ktorý je vecne príslušným orgánom a až následne môže rozhodovať súd
zákona o konkurze a vyrovnaní o vylúčení majetku z podstaty. Opačný postup, teda že by najprv rozhodol súd o vylučovacej žalobe, nie je možný, pretože súd nie je oprávnený rozhodovať o tom, či sú splnené podmienky na vrátenie vlastníctva
reštitučného zákona. Krajský súd vyhodnotil námietky navrhovateľa, uplatnené po prvýkrát na pojednávaní vedenom dňa 13.11.2013, ako nedôvodné a účelové. Tieto námietky sa týkali nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správnym orgánom v časti o vzťahu reštitučného zákona ako lex specialis k zákonu o konkurze a vyrovnaní, nemožnosti navrhovateľa vydať parcely, ktoré po uskutočnenom predaji nevlastní ako i nepreskúmateľnosti a nezákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia z dôvodu nerešpektovania zákazu drobenia pozemkov
tretej časti zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) . Keďže navrhovateľ tieto námietky neuplatnil v podanom v opravnom prostriedku, krajský súd s poukazom na § 250b v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., tieto zároveň vyhodnotil ako podané po zákonom stanovenej lehote a preto sa nimi nezaoberal. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. II. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu
2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sp/5/2013-33 zo dňa
navrhovateľa sa mal krajský súd zaoberať touto námietkou aj nad medze podaného odvolania, keďže nebola obsahom opravného prostriedku, pretože týmto postupom, v rozpore s § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. preskúmavané rozhodnutie trpí takou vadou, na ktorú musí súd prihliadať bez ohľadu na skutočnosť, že táto nebola namietaná v podanom opravnom prostriedku. Preto krajský súd,
názoru navrhovateľa, pochybil, keď sa nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa nerešpektovania zákazu drobenia pozemkov správnym orgánom pri vydávaní napadnutého rozhodnutia o navrátení predmetných pozemkov. Krajský súd neodôvodnil ním tvrdenú prednosť použitia zákona č. 503/2003 Z.z. pred zákonom o konkurze a vyrovnaní, napriek tomu, že § 66e ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní zakladá prednosť použitia zákona o konkurze a vyrovnaní na právne vzťahy upravené v iných zákonoch odlišne. Navrhovateľ naďalej zastáva názor, že zúčastnené, oprávnené osoby, mali vedomosť o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a teda mali podať návrh na vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Navrhovateľ napáda aj priebeh správneho konania z dôvodu, že správny orgán si pred vydaním rozhodnutia nesplnil povinnosť informovať účastníkov konania o novo zadovážených dôkazoch s možnosťou vyjadriť sa k nim.
navrhovateľa, správny orgán nezistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, hoci to mal urobiť z úradnej povinnosti, nerešpektoval nesprávnosť a neúplnosť podkladov, na základe ktorých rozhodoval, čím došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy, vyplývajúcej z § 3 ods. 4 Správneho poriadku. III. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že trvá na správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Stropkov č. 562/2004/2012-KR zo dňa
zákona SNR č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Tento zákon, rovnako ako zákon NR SR č. 503/2003 Z.z., upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom. K porušeniu § 30, § 31, § 36 a § 37 zákona č. 180/1995 Z.z., ktoré odvolateľ namietal, sa odporca nemohol vyjadriť, keďže tieto v uvedenom zákone neexistujú. V súvislosti s námietkami navrhovateľa o nedodržaní jeho procesných práv a zásady materiálnej pravdy v správnom konaní, predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, odporca poukázal na skutočnosť, že správny orgán pred vydaním rozhodnutia vo veci dal listom zo dňa 26.9.2012 oprávneným osobám a správcovi konkurznej podstaty (navrhovateľovi) možnosť na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia vo veci navrátenia vlastníctva, k spôsobu jeho zistenia, s možnosťou navrhnúť jeho prípadné doplnenie. V citovanom liste súčasne správny orgán oprávneným osobám a navrhovateľovi dal možnosť aj na osobné vyjadrenie sa k podkladom. Týmto postupom správny orgán poskytol oprávneným osobám a navrhovateľovi súčinnosť v zmysle odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/7/2006-24 zo dňa
zúčastnených osôb mal navrhovateľ počkať s odpredajom pozemkov do uplynutia lehoty na uplatnenie reštitučného nároku a po tomto termíne mal zistiť, či bol takýto nárok uplatnený. Ak by nárok uplatnený nebol, až v takom prípade by mohol pozemky platne odpredať, pretože uplynutím lehoty právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom zaniklo, a teda by neexistovala prekážka prevodu. Navrhovateľ však takto nepostupoval, teda práve on
zúčastnených osôb konal v rozpore so zákonom a to aj napriek v zákone jasne formulovanej sankcii neplatnosti právneho úkonu. Zúčastnené osoby majú za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, obsahuje všetky náležitosti, je riadne a presvedčivo odôvodnený a ako taký ho navrhli potvrdiť. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania vo výške 142,04 € za podanie vyjadrenia k podanému odvolaniu. V. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.).
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
1 zákona o konkurze a vyrovnaní veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám
zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd,7) sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté. Poznámka pod čiarou: 7) Napríklad zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení zákonov č. 458/1990 Zb. a č. 137/1991 Zb., zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú
doterajších právnych predpisov.
1 veta prvá zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané
osobitného predpisu
1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
1 zákona č. 503/2003 Z.z. povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
2 zákona č. 503/2003 Z.z. povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.
1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na Obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastníka pozemok a zároveň preukáže skutočnosti
. Neuplatnením práva v lehote, právo zanikne.
2 zákona č. 503/2003 Z.z. rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
3 zákona č. 503/2003 Z.z. na konanie
odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 zákona č. 503/2003 Z.z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak
schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme, 18) h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. 18a)
24 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z.
a 23 sa nepostupuje, ak ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov
osobitného predpisu. 57) Poznámka pod čiarou: 57) Zákon č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. (zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku - poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu konštatuje, že vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti odvolaním napadnutého správneho rozhodnutia, postupu predchádzajúceho jeho vydaniu a vo vzťahu k rozsahu súdneho prieskumu vykonaného súdom prvého stupňa, sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.): Predmetom sporu v tejto veci je aplikácia zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, keď predmetom navrátenia vlastníctva oprávneným osobám sú pozemky vo vlastníctve povinnej osoby v konkurze, teda zdanlivo tu nastáva kolízia dvoch právnych úprav, v tomto prípade zákona o konkurze a vyrovnaní a zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004, pričom stanovil oprávneným osobám prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemku do 31. decembra 2004 (§ 5 ods. 1 citovaného zákona). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zúčastnené osoby, v postavení oprávnených osôb
zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, uplatnili svoje právo na navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom dňa 07. decembra 2004, t.j. v lehote stanovenej zákonom. Na majetok úpadcu, Poľnohospodárske družstvo Breznica, bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. K238/96-9 zo dňa 27.11.1997 vyhlásený konkurz, ktorý sa v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. dokončí
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v čase nadobudnutia účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom bol vlastníkom predmetných pozemkov úpadca. Taktiež z obsahu administratívneho spisu ako i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva identifikácia predmetných pozemkov ako i pridelenie nového čísla listu vlastníctva, na ktorom v čase vydania napadnutého správneho rozhodnutia boli reštituované pozemky zapísané. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných podmienok, t.j. včasnosti uplatnenia nároku na prinavrátenie predmetných pozemkov oprávnenými osobami a právny stav predmetných pozemkov v čase nadobudnutia účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, t.j. nachádzali sa vo vlastníctve úpadcu, ktorý bol v zmysle § 4 ods. 1 uvedeného zákona povinnou osobou, vyhodnotil postup napadnutého právneho predchodcu odporcu, Obvodného pozemkového úradu Stropkov, ako zákonný. Vzhľadom na účel zákona č. 503/2003 Z.z., ktorým okrem účelu uvedeného v § 1 ods. 1 citovaného zákona je,
preambuly obsahovo totožného zákona č. 229/1991 Zb., zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období rokov 1948 až 1989 (od
reštitučného zákona, keďže tieto by v tom štádiu a za daného právneho stavu, nemali aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby. Ich právny vzťah k predmetným pozemkom by bol v čase podania žaloby neistý, o ktorom mohol rozhodnúť len príslušný Obvodný pozemkový úrad. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že po úspešnom uplatnení reštitučných nárokov oprávnenými osobami, tieto nebudú musieť podávať žalobu o vyňatie predmetných pozemkov z konkurznej podstaty, keďže ich vyňatie z majetku úpadcu stanovuje priamo zákon o konkurze a vyrovnaní (§ 68 ods. 1 citovaného zákona). Vo vzťahu k prvostupňovým súdom neriešenej námietke, ohľadne nerešpektovania zákazu drobenia pozemkov, odvolací súd konštatuje, že postup krajského súdu bol v súlade s koncentračnou zásadou ovládajúcou výkon súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, keďže navrhovateľ o túto námietku rozšíril odvolacie dôvody až po uplynutí zákonnej lehoty
ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Na margo uvedenej námietky odvolací súd dodáva, že vzhľadom na vyňatie bezplatných prevodov alebo prechodov vlastníctva k pozemkom
reštitučných zákonov zo zákazu drobenia pozemkov,
24 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/1995 Z.z., ani nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že napadnutým správnym rozhodnutím správny orgán porušil zákaz drobenia pozemkov vyplývajúci z § 22 a § 23 zákona č. 180/1995 Z.z., a teda nie je možné hovoriť o takej vade správneho konania, ktorú je súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti správneho rozhodnutia povinný preskúmať nad medze podaného opravného prostriedku. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade postupoval právny predchodca odporcu v súlade so zákonom, keď rozhodol o navrátení vlastníctva k predmetným pozemkom zúčastneným osobám, ktoré boli odňaté bez náhrady v rozhodnom období. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia odporcu obsahujú všetky formálne aj obsahové náležitosti vyžadované správnym poriadkom, je z nich zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre ich vydanie, akými úvahami sa správny orgán riadil pri hodnotení dôkazov a výklade relevantných právnych predpisov. Rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého správny orgán vyvodil aj správny právny záver a ich obsah zodpovedá právu účastníkov na spravodlivý proces v medziach podaného odvolania. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v rozsudku krajského súdu stotožnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a rozsudok v napadnutej časti
1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Taktiež odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, uplatnený právnym zástupcom zúčastnených osôb v 1. až 5. rade, ktorý sám v konaní vystupuje v postavení zúčastnenej osoby v 3. rade, pretože
ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, v konaní
druhej a tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku náhrada trov konania, s poukazom na § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., patrí len úspešnému žalobcovi resp. navrhovateľovi. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.