2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 25.03.2013, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku za čas od 20.03.1996 do 31.12.2003, keďže v uvedenom období
1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) poberal starobný dôchodok. V odôvodnení krajský súd uviedol, že sociálnym poistením sa realizuje ústavné právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu aj pri strate živiteľa (č. 36 Ústavy SR). Realizácia týchto ústavných práv je ponechaná na zákon. Je všeobecne spoločensky akceptovateľné, že v oblasti hmotného zabezpečenia v starobe zákon stanovuje kritériá, za ktorých toto zabezpečenie prináleží (vek, trvanie poistného vzťahu atď.). Za obdobne akceptovateľné kritérium treba považovať
názoru súdu i zásadu, na ktorej bol postavený zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení,
ktorej osoba buď poberala starobný dôchodok alebo dosahovala príjem z pracovnej aktivity, a preto na zabezpečenie v starobe ešte nebola odkázaná (§ 23 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.). Navrhovateľovi bol priznaný dôchodok
tejto skoršej právnej úpravy, jeho prípadné nároky na zvýšenie už priznaného starobného dôchodku možno posudzovať až do účinnosti novej právnej úpravy (§ 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.) len
zákona č. 100/1988 Zb. Mylne sa navrhovateľ domnieva, že uvedené ustanovenie sa na jeho prípad nevzťahuje, pretože o jeho starobnom dôchodku už bolo právoplatne rozhodnuté. Prechodné ustanovenie § 259 sa týka i rozhodovania o zmene už právoplatne priznaných dávok, o čo v prípade navrhovateľa nepochybne ide. Skoršia právna norma vylučovala popri poberaní starobného dôchodku aj dosahovanie príjmu zo zárobkovej činnosti. Zvýšenie dôchodku preto upravovala len za situácie, ak ten, komu nárok na dávku vznikol, dávku nepoberal (§ 23 ods. 1). V rozhodujúcom období navrhovateľ starobný dôchodok poberal, preto nebolo možné zvýšiť starobný dôchodok
1 zákona č. 100/1988 Zb. Nová právna úprava s účinnosťou od 1. januára 2004 od tejto zásady síce upustila (§ 66 ods. 3), avšak z prechodných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že dôsledne rešpektuje zásadu dôchodok alebo príjem až do zrušenia zákona č. 100/1988 Zb., teda do 31.12.2003 (napr. § 259 ods. 1, § 261 ods. 3). Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom konštatuje, že nakoľko dodržiaval zákonom stanovenú povinnosť platiť poistné, prináleží mu za to primeraná náhrada. Nová právna úprava len potvrdzuje fakt, že ňou došlo k odstráneniu nedostatkov pôvodnej právnej úpravy. Nesprávne je pre neho aj odôvodnenie, že platil poistné aj v období, na ktoré nemožno prihliadať pri úprave dôchodku. Žiada preto odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu zrušil. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní, sú neopodstatnené. S poukazom na ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 23 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. zvýšenie starobného dôchodku bolo za obdobie od 20.03.21996 do 31.12.2003 zamietnuté, pretože navrhovateľ poberal za uvedené obdobie starobný dôchodok. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.12.2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
1 zákona o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred
predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2003, občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní, zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.
274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31.12.2003, poistné na dôchodkové zabezpečenie platia
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 20.03.1996 priznaný starobný dôchodok vo výške 3.517,- Sk mesačne. Za čas od
počtu dní zamestnania, a to aj za situácie, ak odvádzala poistné do štátneho orgánu pôsobiaceho na úseku sociálneho zabezpečenia. Ako správne uviedol krajský súd vo svojom rozhodnutí, uvedená právna situácia vychádzala zo zásady dôchodok alebo príjem, ktorú nebolo možné obísť. Aj keď sa situácia zmenila účinnosťou zákona o sociálnom poistení (od 01.01.2004), nebolo možné zvýšiť sumu starobného dôchodku za obdobie platenia poistného na dôchodkové zabezpečenie do 31.12.2003, pretože zákon o sociálnom poistení vo svojom ustanovení § 259 ods. 1 nestanovil nepriamu retroaktivitu svojho zákona. Nepriama retroaktivita
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 38/99 znamená, že ide o stav: „v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím.“ To znamená, že na právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2004 nebolo možné dňom účinnosti aplikovať nový právny predpis o sociálnom poistení, ktorý upustil od spomínanej zásady. Neostáva preto iné ako konštatovať, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď nezvýšil navrhovateľovi starobný dôchodok, a to aj za situácie, že ako poberateľ starobného dôchodku riadne odvádzal ďalšie poistné. Vychádzajúc z trojdelenia štátnej moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu, súdy môžu zákony len aplikovať, interpretovať a
nich rozhodnúť, a to aj v prípade, ak sa javí právna norma ako nespravodlivá. Jediný možný nástroj nápravy, ktorý súdy majú k dispozícii v prípade, ak je
ich záveru právny predpis v rozpore s Ústavou SR, je konanie
1 písm. b) O.s.p. prerušiť a postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. V danom prípade však už táto možnosť neprichádza do úvahy, pretože spomínané právne predpisy boli už zrušené. Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/36/2013-27 zo dňa 18.09.2013 potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol
2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.