274/2009 Z.z. je povinný nahradiť žalovaný, ktorý nevykonal žiadne účinné opatrenia na predchádzanie vzniku škody na majetku iných osôb. Okresný súd Prešov rozsudkom z 31. marca 2011 č.k. 16 C 173/2010-103 zamietol žalobu žalobcov a súčasne im uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 135,48 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o poľovníctve“) ako lex specialis k Občianskemu zákonníku obsahuje v § 70 ods. 1 a 2 osobitnú úpravu týkajúcu sa podmienok včasnosti a relevantnosti uplatnenia nároku na náhradu škody na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách, poľnohospodárskych porastoch a lesných porastoch spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v lehote 15 dní odo dňa keď žalobcovia škodu zistili, túto žalovanému nahlásili, ale v tomto uplatnenom nároku neuviedli aké opatrenia vykonali na zabránenie škôd, ani nenahlásili požadovanú výšku náhrady škody. Keďže pri uplatnení nároku na náhradu škody nedodržali žalobcovia zákonom upravený postup vyplývajúci z ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve, ktorý požadoval kumulatívne splnenie všetkých predpokladov, ich nárok na náhradu škody zanikol, preto súd žalobný návrh zamietol bez skúmania žalobcami tvrdeného nesprávneho užívania poľovného revíru, ktoré pre posúdenie žalovaného nároku nemalo žiadny vplyv. O trovách konania rozhodol súd
zásady úspechu vo veci v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcov uznesením z 8. novembra 2011 sp.zn. 11 Co 65/2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, konanie zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd vec postúpi Obvodnému lesnému úradu v Prešove. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody v zmysle § 70 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1 zákona o poľovníctve na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 79 ods. 2 zákona o poľovníctve obsahuje výpočet tých konaní, na ktoré sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. So zreteľom na uvedené ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že všeobecný predpis o správnom konaní sa vzťahuje na konanie
citovaného zákona, s tým, že o tomto nároku v prvom stupni je miestne príslušný orgán štátnej správy poľovníctva, v ktorého územnom obvode leží najväčšia časť poľovných pozemkov, ktorých sa konanie týka (§ 79 ods. 4 citovaného zákona), teda Obvodný lesný úrad v Prešove. Z týchto dôvodov odvolací súd
2 O.s.p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, konanie zastavil a vec postúpil orgánu, do právomoci ktorého patrí. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal, hoci bol v konaní úspešný a to z dôvodu, že nenamietal právomoc súdu a z tohto hľadiska nešlo z jeho strany o účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. Na základe podnetu Obvodného lesného úradu v Prešove, ako osoby dotknutej rozhodnutím súdu, napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním uznesenie Krajského súdu v Prešove z 8. novembra 2011 sp.zn. 11 Co 65/2011 vo výroku o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a postúpení veci Obvodnému lesnému úradu v Prešove. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky právomoci súdu, a preto je konanie zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a je daný dovolací dôvod
l písm. a/ O.s.p. V mimoriadnom dovolaní poukázal na to, že zákon o poľovníctve v ustanovení § 74 ods. 1, ods. 2 taxatívne vymedzil prípady, v ktorých rozhoduje obvodný lesný úrad, pričom právomoc konať a rozhodovať vo veciach návrhu na náhradu škody
274/2009 Z.z. mu nezveril. Mal za to, že na prejednanie a rozhodnutie o nároku na náhradu škody
274/2009 Z.z. nie je daná právomoc obvodného lesného úradu, na prejednanie a rozhodnutie o takomto nároku je daná právomoc súdu. V predmetnej veci bola predmetom nároku žalobcov náhrada škody, ktorá im vznikla na poľnohospodárskych plodinách, pestovaných na pozemkoch v ich vlastníctve, ktorú škodu si
274/2009 Z.z. uplatnili voči žalovanému, považujúc ho za zodpovedného za spôsobenú škodu v zmysle § 69 zákona č. 274/2009 Z.z. Oprávnenie na prejednanie a rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody nebolo možné
generálneho prokurátora založiť na právnej úprave obsiahnutej v § 79 zákona o poľovníctve. Logickým výkladom ustanovení § 79 zákona č. 274/2009 Z.z. v kontexte s účelom zákona o poľovníctve možno dospieť k záveru, že právna úprava zakotvená v uvedenom ustanovení sa vzťahuje na všetky konania o právach a povinnostiach v zmysle zákona o poľovníctve, v ktorých zákonodarca zveril právomoc orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva ustanovenú v tomto zákone. Nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenej diviačou zverou na poľnohospodárskych plodinách, vypestovaných na pozemkoch patriacich do ich vlastníctva, zakladá zodpovednosť
zákona č. 274/2009 Z.z., z ktorých dôvodov uplatnenie nároku musí spĺňať zákonné podmienky ustanovené v tomto zákone, avšak na prejednanie a rozhodovanie o spore medzi účastníkmi, ktorý má prvky občianskoprávneho charakteru, nie je oprávnený orgán štátnej správy na úseku poľovníctva v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z., takýto spor v rámci svojej právomoci (§ 7 O.s.p.) rieši súd v občianskom súdnom konaní. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že zastavenie konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho posúdenia právomoci súdu, treba považovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu ochranu a naplnenie dovolacieho dôvodu
f/ O.s.p., preto navrhol mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal tiež na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. augusta 2012 sp.zn. 6 Rks 1/2012 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie o nároku žalobcov na náhradu škody
274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je daná právomoc Obvodného lesného úradu v Prešove a na prejednanie a rozhodnutie je daná právomoc súdu. Žalobcovia ani žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na základe podnetu osoby rozhodnutím dotknutej (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 1 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadeným ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. generálny prokurátor Slovenskej republiky nenamietal a tieto neboli zistené ani dovolacím súdom. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná vada konania, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi takéto vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, než súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval
3 O.s.p. a pod. Výskyt takejto vady nebol v mimoriadnom dovolaní namietaný a dovolací súd ju ani nezistil. Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že generálny prokurátor ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. a konkrétne vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videl v tom, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku právomoci súdu, keď dospel k záveru, že prejednanie uplatneného nároku na náhradu škody patrí do právomoci obvodného lesného úradu.
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj napr. sp.zn. III. ÚS 156/06, sp.zn. III. ÚS 331/04, sp.zn. II. ÚS 174/04.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.
stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m.m. I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98). Zastavenie konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho posúdenia právomoci súdu, treba považovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu ochranu (obdobne I. ÚS 37/95), v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae) a naplnenie dovolacieho dôvodu
f/ O.s.p., čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento dôsledok sa v sporovom občianskom súdnom konaní prejavuje predovšetkým vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa so žalobou obracia na súd o poskytnutie ochrany svojich práv a ktorý zásadne disponuje konaním a jeho predmetom. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať (R 82/2002). Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na námietky generálneho prokurátora, dovolací súd predovšetkým skúmal, či v danom prípade odvolací súd dospel k správnemu záveru, že vec nepatrí do právomoci súdu a teda, či zastavením konania odňal žalobcom možnosť konať pred súdom. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Súdy
čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) okrem iného rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
1 O.s.p. do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí prejednanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, účinným od 1. januára 2014 boli zrušené obvodné lesné úrady (§ 8 písm. c/). V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. obvodné úrady zriadené
predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady
tohto zákona. Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad (§ 9 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z.).
čl. XXXV bod 8 zákona o organizácii miestnej štátnej správy sa slová "obvodný lesný úrad" vo všetkých tvaroch v celom texte zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve okrem § 80 ods. 6, 7 a 11 až 13 a § 81 ods. 2 nahrádzajú slovami "okresný úrad" v príslušnom tvare. V danej veci otázku právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie žalobcami uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej im diviačou zverou na poľnohospodárskych plodinách pestovaných na pozemkoch patriacich do ich vlastníctva je potrebné posudzovať najmä so zreteľom na špeciálnu úpravu poľovníctva vykonanú zákonom č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“). Účelom zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 1) je upraviť podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov, uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“), podmienky na lov a zužitkovanie zveri, náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
1 zákona č. 274/2009 Z.z. užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a/, c/, d/, f/, h/, i/, l/ a m/. Z ustanovenia § 69 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.
5 zákona č. 274/2009 Z.z. vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu
miery jeho zavinenia. V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na a/ poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, b/ lesných porastoch, ak škody vznikli od 1.júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia.
2 zákona č. 274/2009 Z.z. súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu. Z ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že štátnu správu na úseku poľovníctva vykonávajú orgány štátnej správy poľovníctva.
odseku 2 tohto ustanovenia orgánmi štátnej správy na úseku poľovníctva sú: a/ ministerstvo, b/ okresný úrad v sídle kraja, c/ okresný úrad. V zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.), Okresný úrad rozhoduje v prvom stupni o a) uznaní alebo zmene hraníc poľovného revíru, samostatnej a uznanej zvernice, samostatnej a uznanej bažantnice alebo o ich zániku
, 4, 6, 7, 9 a 10, b) vyhlásení pozemkov za nepoľovné plochy na návrh Ministerstva obrany Slovenskej republiky alebo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v záujme bezpečnosti občanov alebo ochrany štátu alebo na žiadosť vlastníka pozemku
7; rozhoduje aj o vyhlásení pozemku za poľovný pozemok
8, c) poverení na zabezpečenie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver
alebo § 13, d) o zániku zmluvy
1 písm. h), e) povolení výnimky zo zákazu
9, f) zabezpečení plnení plánov, ak užívateľ poľovného revíru bez vážnych dôvodov plány neplní a hrozí z tohto dôvodu vznik škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných porastoch
, g) povolení lovu zveri na nepoľovných plochách okrem lovu zveri vo farmových chovoch a poveruje vykonaním lovu osoby
, h) zákazoch alebo obmedzeniach na vykonávanie určitej činnosti a ukladá opatrenia pri zistení nedostatkov pri výkone štátneho dozoru
, i) prejednáva priestupky
a ukladá pokuty za správne delikty
.
2 zákona č. 274/2009 Z.z. Okresný úrad ďalej a) zaraďuje poľovný revír do kvalitatívnych tried v príslušnej poľovnej oblasti alebo poľovnej lokalite a určuje normované kmeňové stavy zveri podliehajúcej poľovníckemu plánovaniu
, b) eviduje zmluvu a vedie register zmlúv
, c) eviduje zmluvu vlastníkov
a dohodu zmluvných strán o zániku zmluvy
, d) zriaďuje chovateľskú radu a schvaľuje štatút chovateľskej rady
, e) vymenúva a odvoláva poľovníckeho hospodára
, f) vydáva súhlas na vypúšťanie zveri, ktorá je po rehabilitácii a je zároveň chráneným druhom živočícha, do poľovného revíru
, g) vykonáva skúšku odbornej spôsobilosti uchádzača za člena poľovníckej stráže
, vymenúva členov poľovníckej stráže, vedie ich zoznam a vyškrtáva člena poľovníckej stráže zo zoznamu
, h) schvaľuje výhľadové plány poľovníckeho hospodárenia
, i) schvaľuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia
, j) kontroluje a mení schválené plány poľovníckeho hospodárenia a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov
, k) spolupracuje s obvodnou komorou pri príprave uchádzačov o skúšku poľovníckeho hospodára, organizuje skúšku
1 písm. b), l) navrhuje komore odobratie poľovného lístka
, m) povoľuje užívateľovi poľovného revíru úpravu stavu zveri
1, n) povoľuje v čase ochrany zveri mimoriadny lov chorej alebo poranenej zveri a lov zveri na účely výcviku a skúšok poľovných psov alebo poľovných dravcov
4, o) schvaľuje plán spoločných poľovačiek na malú zver a diviačiu zver a zmenu schváleného termínu konania
4, p) povoľuje výnimku na individuálny lov zajaca poľného a králika divého
6, q) vykonáva kontrolu pôvodu ulovenej zveri
, r) vykonáva štátny dozor v poľovníctve
. V zmysle § 79 ods.1 zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 zákona č. 274/2009 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) posúdenie projektu
a 7, b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy
, c) evidenciu zmluvy vlastníkov
alebo zmluvy
, d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára
a členov poľovníckej stráže
, e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov
, f) vydanie povolenia
1 a 3, g) rozhodovanie ministerstva
okrem písmena d), h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja
okrem písmena c), i) rozhodovanie okresného úradu
1 písm.
4 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že na konanie v prvom stupni je miestne príslušný orgán štátnej poľovníctva, v ktorého územnom obvode leží najväčšia časť poľovných pozemkov, ktorých sa konanie týka. Zákon č. 274/2009 Z.z. v ustanovení § 74 ods. 1, ods. 2 taxatívne vymedzil prípady, v ktorých rozhoduje okresný úrad (predtým obvodný lesný úrad). Keďže zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov výslovne nezveril právomoc rozhodnúť spory o nároku na náhradu škody v zmysle § 70 tohto zákona do právomoci orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva (okresný úrad, okresný úrad v sídle kraja, ministerstvo), nie je možné na uvedené konanie aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní v zmysle § 79 ods.1 zákona č. 274/2009 Z.z. Uvedený predpis sa uplatní len v tom prípade, pokiaľ má orgán štátnej správy vymedzenú právomoc vo veci konať a rozhodnúť, na základe citovaného ustanovenia však nemožno založiť právomoc orgánu štátnej správy spor prejednať a rozhodnúť. V prejednávanej veci je
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky daná právomoc súdov Slovenskej republiky, a to
To totiž ustanovuje, že ak
osobitného zákona nie je zverená právomoc prejednať a rozhodnúť spor inému orgánu a ide o spor vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, takýto spor prejednávajú a rozhodujú súdy. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci predmetom konania je žalobcami uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej diviačou zverou na poľnohospodárskych plodinách nachádzajúcich sa na pozemku v ich vlastníctve. Nárok na náhradu škody si žalobcovia uplatnili v zmysle § 70 zákona č. 274/2009 Z.z. Systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu tvoria okrem všeobecnej zodpovednosti za škodu upravenej v § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka aj prípady osobitnej zodpovednosti za škodu upravené jednak v Občianskom zákonníku a iných zákonoch. Nárok na náhradu škody v zmysle zákona o poľovníctve tak predstavuje prípad tzv. osobitnej zodpovednosti za škodu, pričom zákon o poľovníctve je v danej veci lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Zákon o poľovníctve ako lex specialis v ustanoveniach § 69 a 70 ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa náhrady škody, ako aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku. V ostatných neupravených otázkach sa subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, pričom na prejednanie a rozhodovanie sporu vzniknutého z občianskoprávnej zodpovednosti sú vecne príslušné súdy
Dovolací súd poznamenáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už uznesením z 22. augusta 2012 sp.zn. 6 Rks 1/2012, na návrh Obvodného lesného úradu v Prešove na rozhodnutie o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy (§ 8a O.s.p.), rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie o nároku žalobcov na náhradu škody
274/2009 Z.z. nie je daná právomoc Obvodného lesného úradu v Prešove a na prejednanie a rozhodnutie je daná právomoc súdu. Uviedol, že účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a povinnostiam vyplývajúcim z verejnoprávnych vzťahov. Každý orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, plní túto funkciu v rozsahu zákonom určenom. Pokiaľ teda zákonodarca v právnej norme § 74 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. neustanovil oprávnenie obvodného lesného úradu rozhodovať o nárokoch na náhradu škody, nie je daná právomoc tohto orgánu na rozhodovanie o týchto nárokoch. Právomoc obvodného lestného úradu nebolo možné založiť na ustanovení § 79 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve, pretože právna úprava tohto ustanovenia sa vzťahuje na všetky konania o právach a povinnostiach v zmysle zákona o poľovníctve, v ktorých zákonodarca zveril právomoc orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva ustanovenú v tomto zákone a to v § 72 ministerstvu, v § 73 krajskému lesnému úradu a v § 74 ods. 1, 2 obvodnému lesnému úradu. Nárok žalobcov na náhradu škody spôsobenej diviačou zverou na poľnohospodárskych plodinách zakladá zodpovednosť
zákona č. 274/2009 Z.z., z ktorých dôvodov uplatnenie nároku musí spĺňať zákonné podmienky ustanovené v tomto zákone, avšak na prejednanie a rozhodovanie o spore medzi účastníkmi konania, ktorý má prvky občianskoprávneho charakteru, nie je oprávnený orgán štátnej správy na úseku poľovníctva, ale v rámci svojej právomoci (§ 7 O.s.p.) súd v občianskom súdnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd nesprávne posúdil otázku právomoci súdu, keď mal za to, že prejednanie uplatneného nároku na náhradu škody patrí do právomoci obvodného lesného úradu a tým účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Konanie tak zaťažil vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., čím je daný dovolací dôvod
1 písm. a/ O.s.p. Zastavenie konania z dôvodu nedostatku procesnej podmienky v postupe všeobecného súdu, ku ktorému došlo v dôsledku chybného právneho posúdenia právomoci súdu, treba považovať za odopretie ústavou upraveného práva na súdnu ochranu, v konečnom dôsledku znamenajúceho odmietnutie spravodlivosti a naplnenia dovolacieho dôvodu
f/ O.s.p. Ak súd zastaví konanie z dôvodu nedostatku právomoci, i keď pre tento procesný postup neboli dané predpoklady, odníme účastníkovi konania možnosť pred súdom konať (R 82/2002). Generálny prokurátor Slovenskej republiky tak dôvodne podal vo veci mimoriadne dovolanie
1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., § 237 písm. f/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním len výrok uznesenia odvolacieho súdu o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, zastavení odvolacieho konania a postúpení veci Obvodnému lesnému úradu v Prešove. Keďže výrok o trovách konania mimoriadnym dovolaním dotknutý nebol, avšak v zmysle § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. ide o závislý výrok, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu (§ 243b ods.1 O.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.