1, 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto rozhodol: Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z
1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. (a obvinený V. Y. z účastníctva na uvedenom obzvlášť závažnom zločine
1 písm. d/, § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že obžalovaný V. Y. vediac, že obžalovaný T. V. má záujem zabezpečiť si omamnú látku - heroín, dňa 30.04.2007 priviezol obžalovaného T. V. na osobnom motorovom vozidle značky Volkswagen Passat, evidenčné číslo vozidla: N., ktoré riadil obžalovaný V. Y., k mestu Senec, kde obžalovaný T. V. asi o 12,20 hod. na presne neustálenom mieste si od M. J. neoprávnene zadovážil omamnú látku v celkovom množstve 99,30 gramov heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s priemerným zastúpením účinnej látky 18,6 percenta hmotnostného, ktoré množstvo postačuje na prípravu najmenej 921 obvykle jednorazových dávok drogy v hodnote minimálne 9.194,72 Eur (277.000,- Sk), po opätovnom nastúpení do vozidla uvedenú látku ukryl T. V. pod sedadlo spolujazdca osobného motorového vozidla značky Volkswagen Passat, evidenčné číslo vozidla: N., následne obžalovaný V. Y., vediac, že obžalovaný T. V. si práve neoprávnene zadovážil omamnú látku, túto látku vzápätí pomohol obžalovanému T. V. na uvedenom motorovom vozidle previezť do Nového Mesta nad Váhom, pričom o 13,00 hod. bolo motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, evidenčné číslo vozidla: N., v obci Brunovce medzi domami č. 103 a 141 zastavené príslušníkmi Policajného zboru a pri ohliadke tohto vozidla bola uvedená omamná látka o celkovom množstve 99,30 gramu heroínu, zabalená v plastovom vrecku, nájdená pod sedadlom spolujazdca, pričom heroín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných látok. Za to bol odsúdený
1, § 41 ods. 2, § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 5, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súčasne s uložením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste uloženom obvinenému T. V. rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 2 T 53/2008-138 z
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému T. V. uložený ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Obvinený V. Y. bol
2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému V. Y. uložený ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinení T. V. a V. Y.. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 31. októbra 2013, sp. zn. 2 To 94/2013
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o zaradení obvineného T. V. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
3 Tr. por. rozhodol vo veci tak, že obvineného T. V.
4 Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obvineného V. Y. ako nedôvodné
por. zamietol (bod II citovaného rozsudku krajského súdu). Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie v neprospech obvineného T. V. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ uviedol, že rozhodnutie o zaradení obvineného T. V. na výkon uloženého trestu odňatia slobody
4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vychádza z nesprávnej aplikácie ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktoré stanovuje, že páchateľa obzvlášť závažného zločinu súd zaradí do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, teda zaradenie takého páchateľa do ústavu s iným stupňom stráženia nie je možné. Uvedené ustanovenie vychádza z predpokladu, že páchatelia, ktorí sa dopustili tak závažnej trestnej činnosti, sú v značnej miere narušení a ich prevýchova bude možná len za podmienok vyššej formy izolácie od spoločnosti a sprísnenia podmienok trestu. Možnosť voľby je daná len u páchateľov zaradených do ústavu na výkon trestu so stupňom stráženia uvedeným v § 48 ods. 2 Tr. zák., t. j. s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia. Z hľadiska ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. je nesprávna argumentácia krajského súdu, že vzhľadom k pracovným možnostiam v ústavoch na výkon trestu v Slovenskej republike, faktu, že obvinený je zaradený do práce a je mu strhávané výživné, bude vhodnejšie, aby trest vykonával v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Vôľa odsúdeného pracovať a plniť si vyživovaciu povinnosť nie je kritériom pre zaradenie do ústavu na výkon trestu. Poriadok pre výkon trestu odňatia slobody pamätá aj na takéto situácie a vytvára podmienky pre zaradenie odsúdených do práce a možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť aj v prípade zaradenia do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Odsúdení zaradení do takého ústavu sú zaraďovaní do práce v diferenciačnej skupine A, pričom výnimočne môžu byť zaradení do práce na strážené pracovisko mimo ústavu. V diferenciačnej skupine B sa odsúdený zaradí do práce na pracovisko v ústave. V diferenciačnej skupine C odsúdeného možno zaradiť na pracovisko v ústave alebo v celách. Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza zbor zrážky
osobitných predpisov. Z čistej mzdy sa vykonávajú následne zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5 % zo sumy životného minima, v prvom poradí zrážky na výživné na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť. Z vyššie uvedených dôvodov bol napadnutým rozsudkom krajského súdu porušený zákon v ustanovení § 48 ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného T. V.. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2013, sp. zn. 2 To 94/2013 bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanovení § 48 ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného T. V., aby
2 Tr. por. tento rozsudok zrušil vo výroku o treste, v časti o zaradení obvineného T. V. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a aby
1 Tr. por. Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený T. V. vo vyjadrení k podanému dovolaniu a prostredníctvom obhajcu aj na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu uviedol, že generálnym prokurátorom uplatnený dovolací dôvod nie je preukázaný, nakoľko ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. pripúšťa možnosť zaradenia odsúdeného do iného ústavu ako má byť zaradený, s výnimkou prípadov, keď je odsúdenému uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo mu je ukladaný trest za obzvlášť závažný zločin a jeho výmera prevyšuje pätnásť rokov. Z uvedených dôvodov navrhol preto dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu, uvedenému v § 368 ods. 1 písm. h/ Tr. por., konkrétne proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý na základe riadneho opravného prostriedku sám vo veci rozhodol, že dovolanie v neprospech obvineného bolo podané v šesťmesačnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Tr. por. a že dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky ako oprávnená osoba uvedená v § 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por. Napriek tomu, že nepodal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 25. marca 2013, sp. zn. 2 T 39/2009, dovolanie mohol podať, lebo v posudzovanej veci podal odvolanie obvinený T. V. a odvolací súd rozhodol v jeho prospech (zmenou zaradenia do ústavu s miernejším stupňom stráženia v porovnaní s rozsudkom okresného súdu). V takom prípade môže generálny prokurátor podať dovolanie
poslednej vety § 372 ods. 1 Tr. por. Po zistení, že boli splnené skôr uvedené formálno-právne podmienky pre podanie dovolania, najvyšší súd skúmal danosť uplatneného dovolacieho dôvodu (ktorým je v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. viazaný) a zistil, že na prerokovanie podaného dovolania je potrebné určiť termín verejného zasadnutia. Dovolací súd na tomto zasadnutí preskúmal
1, 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2013, sp. zn. 2 To 94/2013 v časti týkajúcej sa obvineného T. V. ako aj konanie, ktoré tejto časti rozsudku predchádzalo a zistil, že dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dôvodné a ním použitý dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. je preukázaný. Tento záver je založený na zistení dovolacieho súdu, že v predmetnej veci u obvineného T. V. došlo zo strany krajského súdu k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák.,
ktorého bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ide nepochybne o hmotnoprávne ustanovenie, a preto z hľadiska dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. ide o alternatívne naplnenie tohto dôvodu dovolania v podobe nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnosť aplikácie § 48 ods. 4 Tr. zák. krajským súdom ale nespočíva v tom, že páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorým je v posudzovanej veci aj obvinený T. V., s poukazom na § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. nemožno zaradiť do iného ústavu, než akým je ústav na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ako to uvádza generálny prokurátor. Odchýlenie sa od uvedeného pravidla totiž umožňuje posledná veta ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák., na ktorú poukazuje aj obhajca obvineného a
ktorej súd nemôže do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. To znamená, že ak páchateľovi obzvlášť závažného zločinu bol uložený trest odňatia slobody túto výmeru neprevyšujúcu, je možné za splnenia ďalej uvedených zákonných podmienok zaradiť ho aj do ústavu s miernejším ako maximálnym stupňom stráženia. Zákonnými kritériami
4 Tr. zák. veta prvá pre zaradenie páchateľa do iného ústavu, než do ktorého má byť nielen
odseku 2 tohto ustanovenia, ale aj
3 písm. b/ Tr. zák. zaradený, sú závažnosť trestného činu, miera narušenia páchateľa a z posúdenia týchto kritérií vyplývajúce zistenie, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Krajský súd v Trenčíne, ako to vyplýva aj z príslušnej časti odôvodnenia jeho rozsudku, vo vzťahu k obvinenému T. V. uvedené hľadiská vôbec nebral na zreteľ a zaradenie obvineného do ústavu so stredným stupňom stráženia namiesto do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, kam by mal byť zaradený
pravidla uvedeného v § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odôvodnil výlučne okolnosťou uvedenou v podanom dovolaní, totiž, že obvinený je pracovne zaradený a je mu strhávané na výživné maloletých detí, a vzhľadom na známu situáciu o pracovných možnostiach odsúdených bude vhodnejšie, aby vykonával trest odňatia slobody v ústave s miernejším stupňom stráženia. Tento odvolacím súdom aplikovaný dôvod pre zaradenie obvineného T. V. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia však celkom zjavne stojí mimo zákonných hľadísk uvedených v § 48 ods. 4 Tr. zák., ktoré umožňujú súdu pri zaradení páchateľa do príslušného ústavu na výkon trestu použiť výnimku z pravidiel uvedených v § 48 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ Tr. zák., a preto jeho rozsudok v časti dotýkajúcej sa obvineného T. V. je nezákonný. Keďže zistené porušenie zákona naplnilo dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil vo výroku tohto rozsudku najvyššieho súdu uvedené porušenie zákona v prospech obvineného T. V. a ďalej postupoval tak, že
2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2013, sp. zn. 2 To 94/2013 vo vzťahu k obvinenému T. V., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť rozsudku obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a Krajskému súdu v Trenčíne
1 Tr. por. prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Pre úplnosť dovolací súd celkom na záver uvádza, že nerozhodoval o väzbe obvineného T. V.
2 Tr. por., lebo zrušením rozsudku odvolacieho súdu vznikol stav neukončeného trestného stíhania v predmetnej trestnej veci, pričom ale zároveň „obživol“ trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 2 T 53/2008, ktorý bol obvinenému T. V. uložený vo výmere 1 (jeden) rok, z ktorého v čase nariadenia súhrnného 10 (desať) ročného trestu odňatia slobody v predmetnej veci -
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.