1, § 105 ods. 1, § 107, § 108 a § 104a zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že žalobkyňa má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 5,7068 € za každý deň jej poskytovania od 01.02.2010 na obdobie šiestich mesiacov pri splnení zákonom stanovených podmienok. Krajský súd sa nestotožnil s názorom a výpočtom žalobkyne, ktorá opätovne s poukazom na znenie ustanovení § 108 ods. 3 a § 138 ods. 9 žiadala priznať 50 % dennú dávku v nezamestnanosti z výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v sume 319,5793 €. Žalobkyňa v rozhodujúcom období troch rokov od 01.02.2007 do 31.01.2010 nemala vymeriavací základ, preto pri určení výšky dávky v nezamestnanosti bolo potrebné vychádzať z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v súlade s § 108 ods. 3 veta tretia zákona. Výška dávky bola určená z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, pričom je zrejmé, že pre výpočet bol použitý všeobecný vymeriavací základ 8 676,36 € za rok 2008
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 154/2009 Z. z.
9 zákona je vymeriavací základ mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, čo predstavuje sumu 319,5793 €. Krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/30/2011 zo dňa 29.03.2012 a v ňom vyslovený právny názor, ktorým bolo v predchádzajúcom súdnom konaní zrušené a na ďalšie konanie vrátené rozhodnutie žalovanej o tom istom nároku žalobkyne; v uvedenom rozsudku najvyšší súd vyslovil právny názor, že ustanovenie § 108 ods.3 tretia veta zákona je potrebné vykladať tak, že pravdepodobný vymeriavací základ je podiel 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné a počtu dní v kalendárnom mesiaci. Iný výklad by sa priečil úmyslu zákonodarcu primeraným spôsobom zabezpečiť pre prípad straty zamestnania osoby, ktoré boli na rodičovskej dovolenke . Pri takto určenom pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe, počte dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (28 dní), z ktorého patrí
1 zákona výška dávky v nezamestnanosti 50 % denného vymeriavacieho základu možno dospieť logickým výkladom a výpočtom iba k sume dennej dávky v nezamestnanosti 5,7068 €. Krajský súd dospel na základe uvedeného k záveru, že postup žalovanej a prvostupňového správneho orgánu pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti žalobkyne bol správny a zákonný. Rozsudok napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním.
jej názoru výška pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určená žalovanou je sporná, nakoľko správne mala byť určená výška pravdepodobného denného vymeriavacieho základu sumou 319,5793 €
3 poslednej vety v spojení s § 138 ods. 9 zákona, pri ktorej výška dávky v nezamestnanosti, určená
1 zákona je 159,79 € za každý deň trvania nároku. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že pravdepodobný denný vymeriavací základ určila žalovaná v súlade so zákonom, taký záver je
žalobkyne v rozpore so znením zákona, lebo v § 108 ods. 3 zákona je jasne uvedené, že pravdepodobný denný vymeriavací základ je vymeriavací základ
9 zákona. Chyba zákonodarcu pri určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu v plnej výške vymeriavacieho základu
Nad rámec dôvodov žaloby žalobkyňa namietla, že žalovaná určila denný vymeriavací základ ako 1/28 zo sumy 319,58 € pri počte 28 dní v mesiaci február, avšak, ak by jej nárok vznikol napríklad v marci, potom by sa denný vymeriavací základ určil ako podiel 1/31 zo sumy 319,58 €; nie je jej jasné, na základe ktorého ustanovenia sa aplikujú zlomkové podiely. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadala, aby bola žalovaná zaviazaná nahradiť jej trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení, a aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2013, sp. zn. 9Sžso/30/2011 a navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a rozhodnutie žalovanej v medziach odvolania iba v rozsahu žaloby (§ 249 ods.2 v spojení s § 250h ods.1 O.s.p.) bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku na dávku v nezamestnanosti a jej výšku.
1 zákona poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
februára 2010 do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky
osobitného predpisu.
1 zákona výška dávky v nezamestnanosti je 50% denného vymeriavacieho základu.
2 zákona denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
3 vety druhej a tretej zákona sa výška dávky v nezamestnanosti určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je vymeriavací základ
9, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Vymeriavací základ
9 zákona je najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v období od 1. júla 2005 do 31. januára 2010 na rodičovskej dovolenke a z toho dôvodu
potvrdenia zamestnávateľa nemala v tomto období vymeriavací základ na platenie poistného v nezamestnanosti. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou č. k. 2010/02/110-OIPSS z
ods.1 zákona v znení účinnom pred 01.02.2010 k prerušeniu povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Dobrovoľne poistená počas rodičovskej dovolenky nebola. V období troch rokov pred vznikom nároku na dávku v nezamestnanosti teda žalobkyňa nebola povinná platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti a nemala vymeriavací základ, z ktorého by sa pred 01.02.2010 mohla vypočítať dávka v nezamestnanosti. Vzhľadom na uvedené by jej
ods.2 a 3 zákona v znení účinnom do 31.01.2010 nebol možné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu. Na túto situáciu reagoval zákonodarca práve zákonom č.572/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
zákona, účinného od 01.02.2010, do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky
osobitného predpisu. Uvedený úmysel zákonodarcu, aby obdobie čerpania rodičovskej dovolenky bolo na nárok na dávku v nezamestnanosti započítané do obdobia poistenia v nezamestnanosti, sa prejavil aj v zmene ustanovenia § 108 ods.3 zákona.
ods.3 zákona v znení účinnom od 1.2.2010 ak v rozhodujúcom období
odseku 2 nie sú tri roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104 ods. 1, alebo nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca uvedeného v § 104 ods. 2, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je vymeriavací základ
9, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Vymeriavací základ
ods.9 zákona je najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Pri určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
názoru odvolacieho súdu nemožno vychádzať z doslovného znenia ustanovenia § 108 ods.3 tretej vety zákona. Toto ustanovenie je
názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať tak, že pravdepodobným (mesačným) vymeriavacím základom je podiel 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a počtu dní v mesiaci. Iný výklad by viedol k situácii, že napriek tomu, že osoba na rodičovskej dovolenke neplatila žiadne poistné na poistenie v nezamestnanosti, dávka v nezamestnanosti by v jej prípade bola mnohonásobne vyššia ako u poistencov, ktorí platili poistné z vymeriavacieho základu, ktorý bol rovnaký alebo vyšší ako všeobecný vymeriavací základ (a teda všeobecný vymeriavací základ pripadajúci na jeden mesiac by
požiadavky žalobkyne bol denným vymeriavacím základom). Taký výklad by sa priečil úmyslu zákonodarcu primeraným spôsobom zabezpečiť pre prípad straty zamestnania osoby, ktoré boli na rodičovskej dovolenke. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáhala zistenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu
doslovného znenia § 108 ods.3 tretej vety zákona, túto jej požiadavku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Aj odvolací súd považuje postup žalovanej pri určení výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu žalobkyne sumou 11,4236 € na jeden deň
počtu dní v mesiaci (28 dní) a priznanie dávky v nezamestnanosti vo výške 5,7068 € za každý deň jej poskytovania za zákonné. Odvolací súd sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobkyne čo do jej pochybností o tom, že nie je jasné, na základe ktorého ustanovenia sa aplikujú zlomkové podiely, keďže túto námietku voči rozhodnutiu žalovanej neuviedla v žalobe, resp. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovanej (§ 249 ods.2 v spojení s § 250h ods.1 O.s.p.). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2013, č. k. 5S/16/2012-21, ako vecne správny
potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa v odvolacom konaní nebola úspešná a žalovanej žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.