1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/573820-1283051/2012/5081 zo dňa
1 písm. c/ zákona č. 511/1192 Zb. vo výške 280,60 € z rozdielu dane určenej správcom dane
pomôcok platobným výmerom Daňového úradu Košice V. č. 709/230/36933/06/ZIM zo dňa
4 zákona č. 511/1992 Zb. odvolanie žalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Košice V. zo dňa
žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. z dôvodu, že správca dane ako aj žalovaný nerešpektovali právny názor súdu. Krajský súd pri posudzovaní tejto žalobnej námietky vychádzal zo zmeny rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR prezentovanej na príklade jeho rozsudkom 5Sžf 68/2011 zo dňa 23.2.2012, kde najvyšší súd uviedol: „Na margo žalobcom namietaného nezákonného zloženia kontrolnej skupiny, najvyšší súd dáva do pozornosti neskoršie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. II. ÚS 159/2011-19 z
1 O.s.p. zamietol a neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. V odvolaní žalobca uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
jeho názoru v predmetnej veci žalovaný aj prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutia, ktoré nerešpektovali právny názor súdu. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že vo svojom rozsudku, ktorým zrušil prvšie rozhodnutia žalovaného vyslovil jasne a zrozumiteľne právny názor, ktorý jednoznačne deklaroval skutočnosť, že postup, ktorý predchádzal vyrubeniu pokuty bol takým postupom, ktorým došlo k obchádzaniu zákona. V predmetnej veci nedošlo k zmene skutkových okolností, ktoré súd rovnaké ako v čase prvšieho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ani k zmene právnych predpisov, keďže vec sa posudzuje
rovnakých ustanovení právnych predpisov, ako pri prvšom rozhodovaní súdu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k námietke žalobcu ohľadom porušenia § 250j ods. 7 O.s.p. sa už vyjadril a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/13/2013-44 zo dňa 16. októbra 2013 ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. februára 2015
1 veta prvá OSP. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).
3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalobca namieta nesprávne právne a vecné posúdenie splnenia podmienok na určenie dane
pomôcok, konštatuje, že sa možno stotožniť s právnym názorom krajského súdu premietnutým do odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. Z obsahu žaloby a žalobcom podaného odvolania v tejto veci pre odvolací súd ako sporná medzi účastníkmi vyvstáva otázka posúdenia absolútnej povinnosti žalovaného zohľadniť v rámci odvolacieho konania o určení dane
pomôcok právny názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 z 10. decembra 2009, a to konkrétne pri posudzovaní splnenia podmienok na určenie predmetnej dane
pomôcok vo vzťahu k zákonnosti priebehu daňovej kontroly. K rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým vyhovel žalobe žalobcu, na ktorý žalobca poukázal v odvolaní, najvyšší súd uvádza, že sa nejedná o všeobecne záväzný prameň práva, ale ide o individuálne rozhodnutie súdu, ktoré je záväzné pre účastníkov konania v konkrétnom jednotlivom prípade. Ako už bolo vyššie uvedené, najvyšší súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v prejednávanej veci a dospel k záveru, že argumenty v ňom uvedené sú logické a sú podložené relevantnými zákonnými ustanoveniami. Najvyšší súd na záver dodáva, že spochybňovanie zákonnosti zloženia kontrolnej skupiny vykonávajúcej daňovú kontrolu u žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2002 a následného určenia daňových povinností, sú vzhľadom na právne závery najvyššieho súdu a ústavného súdu vyslovené v niekoľkých súdnych prieskumoch už notorietou, ktorú odvolací súd, vzhľadom na predmet súdneho prieskumu v tejto veci, nebude posudzovať ani opakovať. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil. Pritom sa stotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania
1 O.s.p. ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.