p. Proti uzneseniu krajského súdu voči výroku o trovách konania podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnuté uznesenie a navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 331,12 Eur. V dôvodoch poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 283/2005 (R 51/2006), podľa ktorého výrok o náhrade trov konania nestráca charakter uznesenia podľa § 167 ods. 1 O. s. p. aj keď sa stal súčasťou autoritatívneho rozhodnutia súdu vo veci samej. Z uvedeného judikátu vyplýva záver, že voči náhrade trov konania je možné podať opravný prostriedok aj keď náhrada trov konania je súčasťou autoritatívneho rozhodnutia vo veci samej. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v prípade, ak by na Krajský súd v Bratislave neboli podané tri žaloby proti nečinnosti správneho orgánu, nedošlo by k promptnému konaniu a vydaniu rozhodnutí o reštitučných nárokoch navrhovateľky a odporca by bol naďalej nečinný. Trovy konania by tak mal znášať odporca, keďže zo strany navrhovateľky išlo o dôvodné bránenie a uplatnenie práva. V tejto súvislosti poukázala navrhovateľa aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/2/2011 zo dňa 16.03.2011, podľa ktorého je všeobecný súd pri posudzovaní trov konania povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť (§ 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.). Zo skutkového a právneho stavu predmetnej veci vyplýva, že odporca zavinil, že sa konanie v tejto veci muselo začať a zároveň narýchlo vydaným rozhodnutím spôsobil aj to, že sa toto súdne konanie muselo zastaviť. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľky a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie bolo potrebné ako neprípustné odmietnuť. Podľa § 244 ods. 4 O. s. p. rozhodujú súdy v správnom súdnictve o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u. V štvrtej hlave piatej časti O. s. p. je upravené konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t a § 250u O. s. p.), pričom v súlade s ustanovením § 250t ods. 8 O. s. p. sa na toto konanie subsidiárne použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti O. s. p. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním jednostupňovým, keďže proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O. s. p.). Krajský súd v Bratislave tak vo svojom uznesení č. k. 2S/277/2013-99 zo dňa 29.01.2014 nesprávne uviedol poučenie o prípustnosti odvolania. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. sa pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 218 ods. 1 písm.
7 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. odvolanie odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
1 O. s. p. a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.