Najvyšší súd 8 Sžo 3/2008 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M. J., bytom v N. T., H., zastúpenej advokátom JUDr. L. M., AK N. Z., proti žalovanému: K. P. Ú. v N., so sídlom v N., Štefánikova tr. 69, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2004/00280 zo dňa
- augusta 2004, konajúc o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S 8/2005-67 zo dňa
- októbra 2007 v časti výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S 8/2005-67 zo dňa 30.októbra 2007 v časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd napadnutým uznesením č.k. 11 S 8/2005-67 zo dňa
- októbra 2007 zastavil konanie a žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 11 067 Sk. Dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby zo strany právneho zástupcu žalobkyne – podaním zo dňa
- októbra 2007 súdu prvého stupňa oznámil, že berie žalobu späť, lebo po podaní žaloby bol nárok žalobkyne uspokojený. Na základe tejto skutočnosti krajský súd postupoval podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a uznesením konanie zastavil. Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil správaním žalovaného, ktoré viedlo k späťvzatiu žaloby – žalobkyňa sa v správnom konaní domáhala vydania náhradných pozemkov a jej nárok bol žalovaným uspokojený. Proti uzneseniu krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté uznesenie v tejto časti zrušiť. Dôvodil tým, že svojím konaním nezavinil zastavenie konania, pretože došlo k dohode medzi žalobkyňou a ďalšími účastníkmi (medzi doterajším užívateľom pozemku O. Ž., P. P. – aj za žalobkyňu – a S. P. F.). Žalovaný v tomto vzťahu nehral žiadnu úlohu a už vôbec nie úlohu orgánu štátnej správy v správnom konaní. Žalovaný neuzatváral so žalobkyňou žiadnu dohodu o uspokojení jej nároku a nesprával sa tak, aby z tohto dôvodu musela žalobkyňa zobrať žalobu späť. Zopakoval, že žalobkyňa, resp. P. P., ktorý ju zastupoval, sa dohodla s doterajším užívateľom pozemku O. Ž. a S. 8 Sžo 3/2008 2 P. F. a spísali o tom dňa 29.novembra 2006 záznam. Túto skutočnosť zobral žalovaný na vedomie. Poukázal na ustanovenie § 15 zákona č. 330/1991 Zb. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania v intenciách dôvodov odvolania (§ 212 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci nie sú dané dôvody na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia v napadnutej časti, preto rozhodol o jeho zmene. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). Zo súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán – O. P. Ú. v K. rozhodnutím č. 2004/00283-Ba zo dňa
- mája 2004 zastavil konanie vo veci schválenia umiestnenia náhradných pozemkov podľa ustanovenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.) v rámci urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 2004/00280 zo dňa 30.augusta 2004 rozhodnutie O. P. Ú. v K. č. 2004/00283-Ba zo dňa
- mája 2004 potvrdil a odvolanie žalobkyne (ako aj ostatných účastníkov tohto správneho konania) zamietol. Uviedol, že vlastníci pôdy podali výpoveď z nájmu v priebehu roku 2003 Poľnohospodárskemu podniku P. – B., s.r.o., H. a zároveň ich požiadali o vytýčenie náhradných pozemkov do užívania. Poľnohospodársky podnik P. – B., s.r.o. nie je právnym nástupcom Poľnohospodárskeho družstva B.. Podmienkou pre postup podľa ustanovenia § 15 zákona č. 330/1991 Zb. je vydanie pozemkov užívaných poľnohospodárskym podnikom podľa ustanovenia § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., tzv. zákonný nájom. V prípade, že vlastník uzatvorí na pôdu ďalšiu nájomnú zmluvu s novým právnym subjektom, zákonný nájom je nahradený zmluvným nájmom podľa ustanovení § 633 a nasl. Občianskeho zákonníka (nájomná zmluva). Pri tomto zmluvnom nájme už nie je možné aplikovať ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu ďalej zistil, že žalobkyňa, resp. jej zástupca P. P., sa dňa 29.novembra 2006 dohodla s užívateľom parcely č. 2202/1 – orná pôda vo výmere 1393214m² (podiel žalobkyne predstavoval výmeru 2,7858 ha) v k.ú. B., O. H., O. Ž. na odovzdaní vyššie uvedeného pozemku. Týmto dňom došlo aj k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu pozemku o.i. aj žalobkyňou; vlastníci, ktorí pristúpili k tejto dohode, boli poučení, že pozemok je po zbere úrody, pôda je podiskovaná a zástupca vlastníkov pozemok v tomto stave aj prebral. Zástupca S. P. F., R. O. K., odovzdal užívateľom pozemku vytyčovací náčrt parcely vyhotovený geodetickou kanceláriou dňa
- decembra
- Záznam podpísali O. Ž., P. P. ako zástupca vlastníkov a zástupca S. P. F., R. O. K.. Následne, na základe tejto skutočnosti, žalobkyňa zobrala žalobu späť. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v predmetnej právnej veci došlo k dohode medzi žalobkyňou a fyzickou osobou, ktorá nebola účastníkom správneho konania (O. Ž.). Zo 8 Sžo 3/2008 3 strany žalovaného nedošlo k žiadnemu zásahu do tejto dohody; napokon, žalovaný nevydal ani žiadne iné rozhodnutie než to, ktoré bolo pôvodne napadnuté žalobou. Z tohto je zrejmé, že k uspokojeniu nároku žalobkyne došlo na základe dohody s fyzickou osobou, ktorá nie je správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a nie dohody medzi správnym orgánom a žalobkyňou. Ku konaniu správneho orgánu, ktoré by v konečnom dôsledku znamenalo späťvzatie žaloby, by prišlo len vtedy, ak by konajúci správny orgán vydal nové rozhodnutie, ktorým by v plnom rozsahu žalobkyni vyhovel (tzv. vertikálny vzťah medzi fyzickou, prípadne právnickou osobou a správnym orgánom), čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. Na základe vyššie uvedených skutočností nemožno konštatovať zavinené správanie sa žalovaného, ktoré by viedlo k späťvzatiu žaloby žalobkyne. V prípade použitia ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné vychádzať z procesného výsledku nielen súdneho konania, ale aj správneho konania. Takisto je nevyhnutné posudzovať konanie procesnej strany, ktoré vedie k späťvzatiu žaloby, v kontexte správneho konania a súdneho preskúmavacieho konania. Keďže v predmetnej právnej veci sa žalovaný nesprával spôsobom vedúcim k späťvzatiu žaloby – nevydal nové rozhodnutie, ktorým by v plnom rozsahu vyhovel námietkam žalobkyne – nemožno pri náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Vychádzajúc z už konštatovaných skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11 S 8/2005-67 zo dňa
- októbra 2007 v časti výroku o náhrade trov konania a súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 v spojení s § 250k Občianskeho súdneho poriadku a účastníkom ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- februára 2008 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová