vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom G., Z., časť T., aktuálne s miestom pobytu E. H. XX, R., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-351-12/PO-Ž-2013 zo dňa
3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle") navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú, resp. predĺženú doplnkovú ochranu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že podaný návrh prejednal a rozhodol na pojednávaní za účasti zástupkyne navrhovateľa a odporcu, a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-351/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi spismi ČAS: MU-253/PO-Ž-2011 a MU-384/PO-Ž-
názoru súdu týmto spôsobom iba doplnil v aktuálnom konaní zistený stav veci. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ v žiadnom azylovom konaní neprezentoval neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie s jeho osobou, pričom z aktuálnych správ o krajine jeho pôvodu - konkrétne regiónu mesta Mogadišo nevyplýva takáto forma vážneho bezprávia (v súvislosti s klanovou príslušnosťou), zistenie stavu veci odporcom vo vzťahu k navrhovateľovej klanovej príslušnosti bolo dostatočným. Odporca súčasne vykonal náležité dokazovanie správami, ktoré sa svojím obsahom týkajú návratov somálskych repatriantov. Podobne tiež aktuálnej bezpečnostnej situácie v meste Mogadišo. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku tiež poukázal na pripravovanú príručku UNHCR pre posudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska, ktorej niektoré vybrané časti založil do súdneho spisu v priebehu pojednávania. Krajský súd uviedol, že táto príručka bola publikovaná 17. januára 2014, teda 3 mesiace po vydaní napadnutého rozhodnutia. Naviac, však súd poukázal na skutočnosť, že odporca v konaní a pri vydaní rozhodnutia vo veci nie je viazaný akoukoľvek príručkou, návodom, či odporučením, ale výlučne zákonmi a ostatnými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní). Teda, aj keby bola označená príručka vydaná a prístupná v čase vydania napadnutého rozhodnutia, jej obsah by mohol poslúžiť iba ako jeden z prameňov, z ktorých sa zisťuje stav veci. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (vo vzťahu k posúdeniu individuálnych dôvodov, prezentovaným navrhovateľom): uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca zrozumiteľným a logickým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutia, a to vo vzťahu k všetkým formám vážneho bezprávia, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle. Poukázal na zistený stav veci - na obsah navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, na obsah správ, ktoré zabezpečil v rámci zisťovania skutkového stavu veci. Právny záver, ktorý vyvodil z takto zisteného a opísaného stavu veci prezentoval osobitne ku každej z foriem vážneho bezprávia. Konkrétne sa venoval (ako to bolo vyššie uvedené) aj individuálnym dôvodom navrhovateľa. Je však faktom, že uviedol iba to, že jeho klan má horšie postavenie ako klany majoritné, pričom ani neprezentoval akékoľvek správanie sa iných voči jeho osobe. Ak teda navrhovateľ neuviedol, že by bol objektom neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania, ani krajskému súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností namieta, že odporca sa nezaoberal individuálnymi faktormi jeho žiadosti, resp. osoby. Na okraj tejto argumentácie krajský súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ v prvom azylovom konaní
navrhovateľa krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenie veci. Navrhovateľ ako dôvody, pre ktoré mu hrozí vážne bezprávie v krajine uvádzal : obavy z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, obavy pred návratom -individuálne obavy v súvislosti s odmietnutím príslušnosti k členom hnutia Al-Shabaab a príslušnosti rodinných príslušníkov k tomuto hnutiu príslušnosť k menšinovému kmeňu Gaboye absencia rodinného zázemia v krajine pôvodu. Navrhovateľ s konštatovaním súdu, že odporca sa riadne vysporiadal s informáciami a náležité zistil skutkový stav, čo viedlo k správnemu rozhodnutiu o tom, že v prípade navrhovateľa zákonné podmienky na predĺženie doplnkovej ochrany splnené neboli, vyjadril nesúhlas. Uviedol, že do konania predložil informácie o nestálej bezpečnostnej situácií v krajine jeho pôvodu a o tom, že v daných miestach prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt a neselektívne násilie (často koordinované tajnými skupinami Al-Shabaab, ktoré sú napojené na Al-Kaida). Zdôraznil, že odporca sa venoval len okrajovo bezpečnostnej situácii civilistov a už vôbec sa nezaoberal klanovou príslušnosťou navrhovateľa. Krajský súd sa s týmto postupom stotožnil a operatívnu príručku UNHCR (resp. v čase posudzovania žiadosti navrhovateľa, len jej čiastkové znenie) pre posudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska ani iné dostupné aktuálne informácie o situácií v meste Mogadišo, Somálsko a okolí nebral do úvahy. A to aj napriek verejne dostupným informáciám, že v meste Mogadišo, odkiaľ navrhovateľ pochádza, je zlá bezpečnostná situácia a aj v súčasnosti neustále dochádza k neselektívnemu násiliu zo strany hnutia Al-Shabaab. Tieto informácie o dianí v krajine pôvodu navrhovateľa navrhovateľ predostrel v opravnom prostriedku. Rovnako argumentoval prípravou operatívnej príručky UNHCR pre posudzovanie žiadostí o azyl žiadateľov zo Somálska a odcitoval v čase rozhodovania o žiadosti navrhovateľa dostupnú časť pojednávajúcej o zložitosti situácie v Mogadišo. (Na demonštráciu potreby skúmania žiadosti navrhovateľa v rozsahu požadovanom navrhovateľom, navyše na pojednávaní predložil vybrané state z príručky UNHCR pre posudzovanie žiadostí žiadateľov zo Somálska z januára 2014). Navrhovateľ uviedol, že rovnako zdôrazňoval nevyhnutnosť zaoberať sa skúmaním návratu (aj v kontexte jeho príslušnosti k menšinovému klanu, a z toho vyplývajúcich dôsledkov). Je zrejmé, že takáto osoba bude požívať menšiu podporu v prípade snahy o opätovnú integráciu, nakoľko klanové väzby sú dôležité v somálskej spoločnosti, a to aj v súčasnom období. Krajský súd však
svojho vyjadrenia má za to, že: „MÚ MV SR vykonal náležité dokazovanie správami, ktoré sa svojim obsahom týkajú návratov somálskych repatriantov".
navrhovateľa je potrebné vždy skúmať postavenie navrátilcov, ktorí sa do krajiny ich pôvodu vrátili alebo sa vracajú nedobrovoľne.
dostupných správ IOM Slovensko, sa do južnej a strednej časti Somálska nerealizujú z dôvodu bezpečnosti ani len dobrovoľné návraty. Navrhovateľ poukazoval tiež na verejne dostupnú operatívnu príručku UNHCR pre posudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska. Hoci táto nebola v jej plnom znení k dispozícii odporcovi v čase rozhodovania o žiadosti navrhovateľa, tento mal k dispozícii jej čiastočné znenie, tak, ako odcitoval v opravnom prostriedku (resp. v texte ďalej). Krajský súd však v rozhodnutí k námietke nevyužitia jednoznačných informácií obsiahnutých v operatívnej príručke UNHCR pre posudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska uvádza, „..aj keby bola označená príručka vydaná a prístupná v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. rozhodnutia prvostupňového súdu), jej obsah by mohol poslúžiť iba ako jeden z prameňov, z ktorých sa zisťuje stav veci.".
navrhovateľa odporca ani krajský súd sa nijako nezaoberal jeho ďalšími osobnými dôvodmi obáv (príslušnosť k minoritnému klanu, odmietnutie spolupráce s Al- Shabaab a pod.). Nepreskúmanie týchto tvrdení navrhovateľa rovnako viedlo k nesprávnym, resp. neúplným skutkovým zisteniam. Vychádzajúc z osobného postavenia žiadateľa (navrátilec, bez akejkoľvek možnosti opätovnej integrácie, bez rodiny a ochrany klanu, nakoľko je príslušníkom menšinového klanu) je zrejmé, že v krajine pôvodu, ktorou je Somálsko, by bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia. Navrhovateľ má za to, že krajský súd dospel na základe úvah a dôkazov, ktoré vykonal, k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nevykonaním v opravnom prostriedku predložených informácií a dôkazov dospel k neúplnému zisteniu skutkového stavu. V súvislosti s inou vadou, ktorou je postihnuté konanie, navrhovateľ uviedol, že
názoru krajského súdu sa odporca vo svojom rozhodnutí zrozumiteľným a logickým spôsobom vysporiadal s individuálnym posúdením dôvodov navrhovateľa, no z rozhodnutia je zrejmé, že sa s individuálnymi dôvodmi nevysporiadal. Neskúmal žiadne individuálne dôvody, pre ktoré by mohol navrhovateľ spĺňať podmienky pre poskytnutie /predĺženie/ doplnkovej ochrany, hoci na ne navrhovateľ poukazoval. Odporca neskúmal možnosti jeho opätovnej reintegrácie, neskúmal existenciu podpory v mieste jeho pôvodného bydliska, neskúmal jeho postavenie ako príslušníka menšinového klanu ani ohrozenie zo strany hnutia Al-Shabaab. Zdôraznil, že odporca v mnohých ďalších konaniach posúdil situáciu (všeobecnú bezpečnostnú situáciu) v Somálsku, konkrétne v meste Mogadišo, úplne odchylne od prípadu navrhovateľa. V množstve prípadov, resp. vo všetkých prípadoch posudzovania žiadostí navrhovateľov zo Somálska, resp. z mesta Mogadišo, ktoré sú mu známe, a ktoré posudzoval v zmysle novšieho do spisu založeného súboru správ o krajine pôvodu, MU-ODZS-2013/000039-054 zo dňa 18. októbra 2013, ktorá však obsahuje správy jednotlivo zverejnené pred vydaním rozhodnutia prípadu navrhovateľa (a teda tieto boli odporcovi dostupné a mali mu byť známe počas posudzovania žiadosti navrhovateľa), vyvodil závery o stave bezpečnosti v Somálsku, resp. v meste Mogadišo, že tieto negarantujú bezpečnosť žiadateľov a doplnkové ochrany týchto žiadateľov predĺžil (napr. . ČAS: MU-781/PO-Ž-2012, ČAS: MU-251/PO-Ž-2013). Závery uvedené v citovanej správe navrhovateľ priložil ako dôkaz. Tieto
navrhovateľa jednoznačne potvrdzujú tvrdenia uvádzané navrhovateľom v konaní pred súdom.
navrhovateľa všetky správy založené v administratívnom spise pojednávajúce o všeobecnej bezpečnostnej situácii civilistov preukazujú značné zhoršenie bezpečnostnej situácie. Hovoria o náraste násilných útokov, nestabilite bezpečnosti, pokračovaní násilia v Mogadiše prostredníctvom cielených neselektívnych útokov, extrémnej neistote, ktorá sa vyznačuje fyzickým násilím, zabíjaním, znásilneniami a vydieraním, získaní kapacít AI-Shabaabom na realizáciu priamych útokov na civilistov prostredníctvom samovražedných bombových útokov, improvizovaných výbušných zariadení a granátov v Mogadiše, o podozrení, že zložky SNAF boli infiltrované Al-Shabaabom, o zvýšení úrovne násilia voči civilnému obyvateľstvu, tak v absolútnom, ako aj v pomernom vyjadrení. Štátni a neštátni aktéri, vrátane Al-Shabaabu zostávajú zdrojom strachu, neistoty a pokračujúceho porušovania ľudských práv a zneužívania civilistov. Osobitne k návratom pojednávajú do spisu založené správy, o.i o tom, že osoby, ktoré prichádzajú do Mogadiša a nemajú prístup k systému ochrany svojho klanu alebo rodiny, riskujú, že skončia v jednom z mnohých rozľahlých osád pre presídlené osoby, pričom situácia v táboroch pre vnútorne presídlené osoby vnútri aj mimo Mogadišu je katastrofálna. Vnútorne presídlené osoby sú naďalej veľmi zraniteľné voči zlému zaobchádzaniu a trpia pokračujúcim porušovaním ľudských práv. Žiadna alternatíva vnútorného úteku (alebo premiestnenia) nie je k dispozícii v južnom a strednom Somálsku. Klanová diskriminácia je rovnako rozšírená,
správ hrá hlavnú úlohu spoločne s prítomnosťou aktérov, ktorí vykonávajú kontrolu nad všetkým, čo je v táboroch pre vnútorne presídlené osoby. Ľudia vracajúci sa do Somálska zo zahraničia sú veľmi zraniteľní, ak nemajú silné klanové a rodinné spojenia, ako aj ekonomické prostriedky na zariadenie života. Je preto nejasné, z akého dôvodu práve navrhovateľovi doplnková ochrana predĺžená nebola, keď v iných prípadoch posudzovaných na základe rovnakých správ (resp. ktoré boli posudzované na základe správ, ktoré mali byť odporcovi známe v čase rozhodovania o prípade navrhovateľa) žiadateľom doplnkovú ochranu predlžoval. V tomto zmysle dochádza k narušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva. Navrhovateľ poukázal ďalej na nesprávnu interpretáciu inštitútu nepredĺženia doplnkovej ochrany. Zákon o azyle vyslovene definuje doplnkovú ochranu ako ochranu, ktorú ministerstvo udelí žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Vážne bezprávie je definované v § 2. Zákon o azyle výslovne uvádza v § 20 ods. 3, že ...po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť. V konaní o predĺženie doplnkovej ochrany je preto
navrhovateľa potrebné vždy skúmať všetky dôvody, pre ktoré je možné doplnkovú ochranu poskytnúť, a pokiaľ sa takéto nenájdu, môže správny orgán rozhodnúť o jej nepredĺžení. V opravnom prostriedku navrhovateľ namietal skutočnosť, že odporca sa zaoberal len všeobecnou bezpečnostnou situáciou v meste Mogadišo a okolí, v Somálsku, vec považoval už za raz rozhodnutú a problémami v súvislosti s kmeňovou príslušnosťou navrhovateľa sa nezaoberal. Odporca ďalej žiadosť navrhovateľa v tomto smere neskúmal. Ďalej poukázal na nezrozumiteľnosť tvrdenia krajského súdu,
ktorého, nakoľko navrhovateľ nikdy neprezentoval počas svojho pobytu v krajine pôvodu neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie, je vyhodnotenie predpokladov doplnkovej ochrany z pohľadu ust. § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle, ako neexistujúcich správne. Navrhovateľ výslovne uviedol svoje individuálne obavy v kontexte hrozieb v prípade návratu, no prvostupňovému súdu bolo dostačujúce skonštatovať, že sa v minulosti s takým zaobchádzaním nestretol. Takéto právne posúdenie je
navrhovateľa nesprávne. Zákon o azyle ani iný právny predpis, nevyžaduje od navrhovateľa preukázanie už existujúceho alebo prebiehajúceho bezprávia voči jeho osobe. U navrhovateľa je zrejmé, že podmienky na udelenie/predĺženie doplnkovej ochrany spĺňa. Nesprávne, resp. neúplné skutkové zistenia viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu prípadu a k záveru, že navrhovateľ podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany nespĺňa. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Námietky, ktoré podal navrhovateľ, pričom nepredložil žiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú žiadosť a neuviedol ani také skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na zrušenie tohto rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu o nepredlžení doplnkovej ochrany menovanému, považuje odporca za účelové a právne irelevantné. Uviedol, že rozhodol o žiadosti navrhovateľa po analýze a vyhodnotení všetkých skutočností súvisiacich s predĺžením doplnkovej ochrany z toho hľadiska, či by v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu čelil reálnej hrozbe vážneho bezprávia, pričom do spisu založil relevantné správy o krajine jeho pôvodu, ktoré pochádzali z rôznych zdrojov, ktoré boli všeobecne dostupné odboru dokumentaristiky a zahraničných stykov odporcu, a ktoré boli zamerané na zistenie aktuálnej bezpečnostnej situácie v Somálsku so zameraním na Mogadišo, odkiaľ menovaný pochádza, na otázky rizika návratov somálskych emigrantov a správania sa k nim väčšinovými klanmi, čo v samotnom rozsudku č. k. 9Saz/70/2013-33 potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Odporca
3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle") navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú, resp. predĺženú doplnkovú ochranu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania o predĺženie doplnkovej ochrany boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Odporca uviedol, že výpoveď navrhovateľa skúmal v dvoch rovinách: 1/ Príslušnosť k menšinovému klanu Gaboye. 2/ Nepriaznivá všeobecná situácia v Somálsku, zapríčinená pretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom. Ad 1/
výpovede navrhovateľa, v Somálsku bol členom menšinového klanu Gaboye, a preto sa obáva, že by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu mal horšie postavenie, ako majoritné klany. K uvedenému odporca uviedol, že problémy klanového systému už boli predmetom vyhodnotenia v konaní ČAS: MU-253/PO-Ž-2011 z 12. septembra 2011, pričom bolo konštatované, že tieto nejavili žiadne známky prenasledovania a ani vážnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu. Ad 2/ Nepriaznivá všeobecná situácia v Somálsku, zapríčinená pretrvávajúcim ozbrojeným konfliktom, bola dôvodom, prečo bola menovanému predmetným rozhodnutím poskytnutá a následne aj predĺžená doplnková ochrana na území SR. V poslednom období však došlo k radikálnej zmene bezpečnostnej situácie nielen v hlavnom meste Mogadišo, ale prakticky v celej krajine. Militantná skupina Al-Shabaab stratila v krajine takmer všetky pozície a bola vytlačená zo všetkých svojich bášt, ako Afgoye, Kismayo a tiež hlavné mesto Mogadišo. Od mája 2012, kedy sa Al-Shabaab definitívne stiahol z bojov v Mogadišu, sa situácia v tomto meste podstatne zlepšila a táto tendencia pokračuje aj v súčasnom období. Doplnková ochrana je sekundárnou formou medzinárodnej ochrany, nie je trvalého charakteru a jej poskytnutie je viazané na preklenutie doby, kedy žiadateľom v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia. Vzhľadom k uvedenému, preto migračný úrad opätovne prehodnotil riziko vážneho bezprávia v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu.
aktuálnych informácií možno
odporcu skonštatovať, že v Somálsku síce ešte prebieha vnútroštátny konflikt medzi Somálskymi národnými ozbrojenými silami (SNAF) s podporou AMISOM-u (Misia Africkej únie v Somálsku - The Afričan Union's mission in Somalia) a militantnou skupinou Al-Shabaab, bezpečnostná situácia sa však v jednotlivých častiach krajiny diametrálne líši. Lokalizácia a intenzita tohto konfliktu a útokov je rôzna v jednotlivých oblastiach Somálska. Rôzne zdroje hovoria o stále sa zlepšujúcej situácii v Mogadišo.
Centra Elman pre mier a ľudské práva sa od októbra 2012 situácia v tomto meste pre obyvateľov zlepšila. Už viac nedochádza k ostreľovaniu a bojom s ťažkými zbraňami. V súčasnosti narastá počet Somálčanov vracajúcich sa do Mogadiša zo zahraničia, pričom nejestvujú žiadne informácie o tom, že by vracajúce sa osoby boli vystavené akejkoľvek forme násilia zo strany štátnych orgánov. V prípade bezpečnostnej situácie v meste Mogadišo nemožno uplatniť ani rozsudok Európskeho súdneho dvora C-465/07, ktorý relevantné ustanovenia „Smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany" vyložil nasledovne: „Existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu dosiahne tak vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia". Z analýzy bezpečnostnej situácie vyplýva, že Al-Shabaab bol z mesta vytlačený hoci sa snaží prostredníctvom ozbrojencov a sporadickými útokmi rozširovať svoj vplyv. Samotná prítomnosť a existencia útokov ale nestačia na posúdenie a vyhodnotenie individuálnej situácie v prípade návratu menovaného do Mogadiša, ako situácie vážneho a individuálneho ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného, alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
odporcu je nevyhnutné v tejto súvislosti brať do úvahy intenzitu, ako aj štruktúru týchto útokov a samotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva. Predmetné násilie v súvislosti s vnútroštátnym alebo medzinárodným ozbrojeným konfliktom, pri ktorom vznikajú uvedené ohrozenia je kvalifikované ako „nediskriminačné" (ohrozenia života alebo osoby civilistu na základe neselektívneho násilia), čo je pojem, ktorý predpokladá, že sa môže vzťahovať na osoby bez ohľadu na ich osobnú situáciu. Uvedené však v tomto prípade neplatí, nakoľko z dostupných zdrojov je zrejmé, že Al-Shabaab sa zameriava najmä na skupiny bývalých členov, ktorí dezertovali, vojakov Somálskej národnej armády, políciu, členov vlády, poslancov a ľudí spojených s vládou alebo AMISOMom. Menovaný však nespadá ani do jednej z týchto skupín. V súvislosti s mierou neselektívneho násilia, a teda aj alternatívou poskytnutia doplnkovej ochrany správny orgán posudzoval bezpečnostnú situáciu v regióne bydliska menovaného, teda konkrétne mesta Mogadišo.
dostupných informácií bolo Mogadišo oslobodené v auguste 2011, kedy Al-Shabaab opustil mesto, hoci k definitívnemu stiahnutiu zbojov prišlo až v máji 2012. Od tej doby tu nemali žiadne jednotky Al-Shabaabu pevné bojové pozície. V minulosti bolo mesto rozdelené do dvoch častí - jednej kontrolovanej skupinou Al-Shabaab a jednej pod kontrolou somálskej vlády a bezpečnostných síl. V súčasnosti tu nedochádza k ozbrojeným bojom a nie je tu žiadna bojová línia. Ľudia sa v Mogadišu môžu voľne pohybovať a majú neobmedzený prístup ku všetkým štvrtiam. Agentúra OSN potvrdila, že väčšina kontrolných bodov v Mogadišu bola odstránená. Sú to teraz somálska vláda a AMISOM, ktorí majú mesto pod kontrolou. AMISOM pomáha pri presadzovaní bezpečnosti v Mogadišu. Nestráži všetky ulice, ale vojaci sú umiestnení v konkrétnych lokalitách a ich hlavným cieľom je udržať Al-Shabaab preč z mesta.
dostupných informácií, Al-Shabaab už nekontroluje žiadnu časť miest v južnom a strednom Somálsku, ktoré vládne vojská a AMISOM oslobodili.
UNHCR Somálsko, mnohí ľudia z diaspóry sa vrátili do Mogadiša, pretože vidia obchodné príležitosti. Všeobecne platí, že nedochádza k žiadnej diskriminácií z dôvodu príslušnosti k vracajúcej sa diaspóre. Do mesta sa vracajú ľudia, či už leteckou alebo pozemnou dopravou. Dochádza aj k pohybom vnútorne presídlených osôb z Mogadiša do iných regiónov a okresov v južnom a strednom Somálsku, ako je Bay, Middle a Lower Shabelle. Pokiaľ ide o návraty diaspóry, medzinárodná agentúra so sídlom v Nairobi vysvetlila, že obyčajní ľudia vracajúci sa do Mogadiša a na ďalšie miesta v južnom a strednom Somálsku uvádzajú zlepšenie situácie medzi dôvodmi pre návrat. Iný boli šokovaní tým, čo videli, keď sa vrátili, najmä tí, ktorí boli v zahraničí mnoho rokov.
odporcu informácie, nachádzajúce sa v spisovom materiáli navrhovateľa svedčia o výraznom zlepšení bezpečnostnej situácie nielen v hlavnom meste Mogadišo, ale prakticky v celom Somálsku. Mesto je už takmer dva roky pod kontrolou vládnych jednotiek, ktoré dlhodobo udržujú stabilnú bezpečnostnú situáciu. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že sa do mesta začali vracať obyvatelia, ktorí ho predtým v dôsledku obáv o svoju bezpečnosť opustili. Miestna mimovládna organizácia uviedla, že príslušníci menšinových klanov alebo menšinových etnických skupín už nie sú obeťami prenasledovania a porušovania v Mogadišu a poprela, že členovia týchto skupín sú prenasledovaní. Vo všeobecnosti neexistuje žiadny negatívny postoj k navrátilcom v Mogadišu. Ľudia vnímajú navrátilcov zo zahraničia ako znamenie mieru a nikto ich neunáša. Somálčania, ktorí sa do Mogadiša vracajú, vedia čo robia a vedia, že bezpečnosť sa v Mogadišu výrazne zlepšila. Sú si vedomí aj obrovskej prítomnosti ozbrojených síl AMISOM v priestoroch letiska, ktoré tu zodpovedajú za bezpečnosť. Všetky rodiny, ktoré sa vracajú, majú príbuzných v zahraničí, najmä v Európe a USA, ale tí, ktorí sa vracajú vedia, ako sa prispôsobiť.
UNHCR Somálsku sa vracia rastúci počet Somálčanov z diaspóry do Mogadiša a na ďalšie miesta v južnom a strednom Somálsku, pričom nedostali žiadne správy o navrátilcoch, ktorí by boli po svojom návrate do Somálska unesení pre výkupné. V tomto kontexte odporca konštatoval, že v prípade nedobrovoľného návratu menovaného do krajiny pôvodu by nečelil ani krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, resp. by nebol vystavený trestu smrti. K uvedenému záveru dospel správny orgán na základe jeho výpovede,
ktorej v Somálsku nikdy nemal problémy s oficiálnymi štátnymi orgánmi a nikdy sa nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu takýto trest, resp. takéto zaobchádzanie hrozilo. Za účelom posúdenia jeho žiadosti boli využité informácie z internej databázy migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2013/000039-039 z
3 zákona o azyle doplnková ochrana, čím
1 písm. e/ zákona o azyle doplnková ochrana zaniká. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
3 zákona o azyle doplnková ochrana
a 13b sa poskytne na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie
2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť
predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare
miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím
3 zákona o azyle z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenie veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za dôvodnú námietku nedostatočne zisteného stavu veci ohľadne posudzovania bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa ako aj postavenia navrhovateľa ako príslušníka minoritného klanu ako aj jeho odmietnutie spolupráce s Al-Shabaab. Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z internej databázy migračného úradu č. p.: MU-ODZS-2013/000039-039 z
odporcu informácie, nachádzajúce sa v spisovom materiáli navrhovateľa svedčia o výraznom zlepšení bezpečnostnej situácie nielen v hlavnom meste Mogadišo, ale prakticky v celom Somálsku. Mesto je už takmer dva roky pod kontrolou vládnych jednotiek, ktoré dlhodobo udržujú stabilnú bezpečnostnú situáciu. Výsledkom toho je aj skutočnosť, že sa do mesta začali vracať obyvatelia, ktorí ho predtým v dôsledku obáv o svoju bezpečnosť opustili. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že odporca rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľovi dňa
odvolacieho súdu v rozpore s informáciami o krajine pôvodu, ktorými odporca disponoval (viď informácie z databázy odporcu č. MU-ODZS-2013/000039-054 zo dňa 18. októbra 2013) a mali mu byť známe počas posudzovania žiadosti navrhovateľa. Jeho závery o stave bezpečnosti v Somálsku, resp. v meste Mogadišo sú s poukazom na obsah týchto správ v rozpore so závermi odporcu, že tieto garantujú bezpečnosť žiadateľa o doplnkovú ochranu. Naviac, navrhovateľ počas pohovoru uvádzal, že i keď Al-Shabaab bolo vyhnané z Mogadiša, naďalej sa jej členovia zdržujú v meste a zabíjajú ľudí. Týmto okolnostiam odporca nevenoval náležitú pozornosť, v dôvodoch rozhodnutia ich nepotvrdil ani nevyvrátil. Pokiaľ odporca tvrdí, že situácia v meste Mogadišo je stabilnejšia ako v iných oblastiach Somálska, nebolo možné záver odporcu o tom, že navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu nebude vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu považovať aj vzhľadom na správy o krajine pôvodu, ktorými odporca disponoval, za presvedčivý. Dôvodom nepredĺženia doplnkovej ochrany žiadateľovi nemôže byť zistenie správneho orgánu, že v oblasti, z ktorej žiadateľ pochádza je situácia stabilnejšia ako v iných oblastiach krajiny pôvodu, ale zistenie, že bezpečnostná situácia sa zlepšila natoľko, že žiadateľovi pri návrate do krajiny pôvodu nehrozí nebezpečenstvo, ktorého existencia bola dôvodom poskytnutej doplnkovej ochrany. Vzhľadom k tomu, že nemožno vylúčiť, že obavy navrhovateľa najmä s poukazom na jeho príslušnosť k minoritnému klanu, ktorý nemá pod kontrolou oblasť, z ktorej navrhovateľ pochádza a ozbrojený konflikt v krajine pôvodu naďalej pokračuje, nebolo možné bez pochýb ustáliť, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Osobný príbeh navrhovateľa v spojení s prebiehajúcim vnútorným ozbrojeným konfliktom v krajine jeho pôvodu,
odvolacieho súdu vykazuje vysokú úroveň jeho ohrozenia, práve, akú mal na mysli ESD v predmetnom rozsudku, keď relevantné ustanovenia „Smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany" vyložil tak, že existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná za preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt, posudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu, alebo súdmi členského štátu dosiahne tak vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody domnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku. K námietke navrhovateľa, že krajský súd neprihliadol na pripravovanú príručku UNHCR pre posudzovanie žiadostí žiadateľov pochádzajúcich zo Somálska, ktorej niektoré vybrané časti založil do súdneho spisu v priebehu pojednávania považuje za dôležité zdôrazniť, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na osobitý charakter konania vo veciach azylu a doplnkovej ochrany (ide o inštitút, ktorým je chránená existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené) je však
odvolacieho súdu pri súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov potrebné upustiť od prísne formalistického prístupu súdu, ktorým v danom prípade bolo striktné dodržiavanie textu zákona (§250i ods. 1 OSP), pretože takýto prístup súdu (neprihliadnutie na zmenu bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu po vydaní rozhodnutia o doplnkovej ochrany) by mohol znamenať v konečnom dôsledku vážne ohrozenie ľudského života v prípade síce zákonného, ale zmenu pomerov nerešpektujúceho postupu súdu. Predmetná príručka UNHCR bola publikovaná
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania
vyčíslenia jeho právnej zástupkyne (trovy konania pred krajským súdom si neuplatnila) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška") vo výške spolu 142,06 Eur titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - 134 Eur (písomné podanie na súd - odvolanie proti rozsudku krajského súdu) a 8,06 Eur režijný paušál. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.