1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.
§ § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „najvyšší súd") v medziach odvolania ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom považoval za potrebné na účely preskúmania napadnutého rozsudku z vecnej stránky vyporiadať sa v prvom rade s procesným postupom krajského súdu v danej veci podľa § 250b ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Zo súdneho spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu podľa § 250 ods. 2 O.s.p. v trojročnej lehote, pričom zároveň žiadal aby mu bolo predmetné rozhodnutie žalovaného doručené postupom podľa § 250b ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd sa však dôsledne neriadil predmetným ust. § 250b ods. 2 O.s.p. a ani § 250b ods. 1 O.s.p. Prvostupňový súd mal totiž skúmať, či je tvrdenie žalobcu o tom, že mal byť účastníkom správneho konania v predmetnej veci. Ak by dospel z predloženého spisu a na základe dôkazov, ktorých na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať žalobca k záveru, že mal byť účastníkom administratívneho konania v danej veci, tak mal prvostupňovému správnemu orgánu uložiť povinnosť doručiť žalobcovi predmetné prvostupňové rozhodnutie. Následne po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (ak súd zistí, že žalobca mal byť účastníkom správneho konania) sa tento mohol voči neprávoplatnému rozhodnutiu odvolať na odvolací orgán. Súd v žiadnom prípade nemôže preskúmavať prvostupňové (aj keď právoplatné rozhodnutie), pričom takýto postup súdu vylučuje ust. § 250b ods. 1 O.s.p. (žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni). Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol v postupe súdu prvého stupňa, procesné pochybenie, v dôsledku ktorého bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
1 vety prvej O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.