Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/246/2014 Identifikačné číslo spisu: 1712216581 Dátum vydania rozhodnutia: 24.09.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Soňa Mesiarkinová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1712216581.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 8 C 210/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- júla 2013 sp.zn. 2 Co 359/2013, takto rozhodol: Konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Žalobkyňa podala
- septembra 2012 na Okresnom súde Pezinok žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Pezinok, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd Pezinok považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd v Bratislave uznesením zo
- októbra 2012 sp.zn. 4 NcC 144/2012-11 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Pezinok (okrem sudkyne JUDr. Viery Mihálovej) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. 8 C 210/2012 a sudkyňa JUDr. Viera Mihálová je vylúčená z jej prejednávania a rozhodovania. Okresný súd Pezinok uznesením z
- októbra 2012 č.k. 8 C 210/2012-8 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Uznesenie Okresného súdu Pezinok z
- októbra 2012 č.k. 8 C 210/2012-8 napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toto istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- júla 2013 sp.zn. 2 Co 359/2013 odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Pezinok; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že súd mohol rozhodnúť iba o návrhu na vylúčenie sudcov podľa § 14 ods. 1 O.s.p., nakoľko rozhodnutiu o návrhu na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 1 O.s.p. bráni nedostatok podmienok konania podľa § 103 a 104 O.s.p. Dospel k názoru, že prikázanie veci inému súdu podľa citovaného ustanovenia prichádza do úvahy až po právoplatnosti rozhodnutia, že všetci sudcovia príslušného súdu sú z prejednania a rozhodovania veci vylúčení a tento súd nemôže vo veci konať. V prejednávanej veci uvedené neprichádzalo do úvahy, keďže súd rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Pezinok z prejednania a rozhodovania veci okrem jednej sudkyne. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade:
- súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala žalobkyňa z toho, že nepodala námietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby nebola týmto procesným úkonom a ani nemala náležitosti námietky zaujatosti stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.); žiadala však vec prikázať inému súdu toho istého stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Pezinok sú vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Neexistujúcu či „neplatnú námietku zaujatosti“ nebolo možné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať ani jej poplatková povinnosť,
- rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade, dospela žalobkyňa na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubil sudca Okresného súdu Pezinok, nezákonným postupom ktorého jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
- vecné oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje aj na námietku zaujatosti (v súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- októbra 2011 sp.zn. 5 M Cdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná námietka zaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- novembra 2012 sp.zn. 3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Okresný súd Pezinok uznesením z
- mája 2014 č.k. 8 C 210/2012-44 zrušil uznesenie o poplatkovej povinnosti z
- októbra 2012 č.k. 8 C 210/2012-8 v súlade s § 11 ods. 1 treťou vetou zákona č. 71/1992 Zb. s odôvodnením, že námietka zaujatosti podaná v tejto právnej veci bola žalobkyňou v časti uplatnená dôvodne. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia o súdnom poplatku za námietku zaujatosti, vyzval žalobkyňu, aby v stanovenej lehote oznámila súdu, či trvá na podanom dovolaní proti zrušenému rozhodnutiu alebo ho berie späť. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu
- júla 2014 (č.l. 46 spisu) oznámila súdu, že predmetné dovolanie berie späť. Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon dovolateľky (žalobkyne), ktorým vzala dovolanie späť, konanie o dovolaní zastavil. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. Žalobkyňa z procesného hľadiska späťvzatím dovolania zavinila, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.