Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obdo 10/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. V., R., IČO: X., zast. advokátom JUDr. O. P., AK Ţ. proti ţalovanému S.

§ 502Obch.

zák. účinného do

2. 2004 a priznal úrok uplatnený ţalobcom vo výške 17 %. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p. v rozsahu 34 % v prospech ţalovaného, pretoţe ţalobca bol úspešný do výšky 33 % a ţalovaný do výšky 67 %. Proti rozsudku podal odvolanie ţalobca v zamietnutej časti a proti trovám konania, ktoré odôvodnil svojim nesúhlasom so záverom súdu prvého stupňa, ţe neuniesol dôkazné bremeno na uplatnenú výšku škody. Poukázal na to, ţe súd ho po 13 rokoch vyzval na predloţenie dôkazov preukazujúcich výšku škody, preto sa domnieva, ţe nebolo jeho povinnosťou po takú dlhú dobu uschovávať doklady a predloţil len tie, ktoré našiel. Ţalovaný spochybňoval základ nároku, nie samotnú výšku škody a zisku. Poukázal i na to, ţe ţalovaný dňa 16.apríla 2008 navrhol zmier v znení, ţe zaplatí 125 000 Sk. Odvolateľ zastáva názor, ţe pre určenie výšky škody nie je podstatné, aké doklady o nadobudnutí materiálu predloţil, ale to, za akú cenu predal aká odberateľom, ktorým musel vrátiť 225 000 Sk. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a ţalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania 4 428,60 Eur. Proti rozsudku podal odvolanie aj ţalovaný v časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 2 742,84 Eur s príslušenstvom a proti trovám konania. Odvolanie odôvodnil nesúhlasom so zistením súdu o príčine vád, ţe ním pouţitý technologický postup bol nesprávny, ku ktorému súd došiel na základe názorov znalcov na príčinu vád, ktoré sa však rozchádzali. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný mu doposiaľ sporné saká nepredloţil na posúdenie resp. ich ako vadné nevrátil, preto sa nemôţe domáhať náhrady škody. Zmluvou o dielo je viazaný aj ţalobca, ktorý nesplnil svoj záväzok podľa čl. IX bod 2/ a od zmluvy neodstúpil, na čo mal v prípade nekvalitného plnenia nárok. 4 3 Obdo 10/2010 Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.

§ 214ods.

1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné a pokiaľ napadnutý rozsudok zmenil, tak iba z dôvodu, ţe súd prvého stupňa zrejme nedopatrením pre viaceré úpravy ţaloby a špecifikáciu škody ţalobcom, ustáli počet sák, ktoré boli reklamované na 165 kusov, hoci správne, ako vyplýva z uvedených podaní, išlo o 160 kusov sák. Tento nedostatok v zistení skutkového stavu bol dôvodom na zmenu napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o výšku škody, táto bola prepočítaná podľa jednotlivých preukázaných poloţiek tak, ako ich ustálil súd prvého stupňa, pričom odvolací súd v podrobnostiach na ne poukazuje a s nimi sa stotoţňuje. Odvolací súd doplnil, ţe zodpovednosť ţalovaného za vady diela podľa § 560 ods. 1, 2 Obch. zák. bola v konaní znalecky preukázaná, dielo nebolo dodané v poţadovanej akosti a pri navlhnutí alebo po vyčistení sa saká vlnili, čo bolo spôsobené nesprávnym technologickým postupom ţalovaného. Zmluva bola porušená podstatným spôsobom, ţalobca poţadoval podľa § 564 a § 436 ods. 1 písm. c/ Obch. zák. zľavu z ceny /dielo spočívalo iba v šití sák / a podľa § 436 ods. 4 Obch. zák. si uplatnil náhradu škody v súlade s reklamáciou z

1. mája
2. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného o synalagmatickom záväzku a je názoru, ţe s ohľadom na to, ţe dielo spočívalo len v šití sák, nebolo povinnosťou ţalobcu vrátiť ţalovanému sporné saká, i keď ţalovaný mal mať moţnosť ich prehliadnuť a posúdiť vady, ale vzhľadom na jeho zamietavý postoj v konaní, boli saká predloţené na posúdenie znalcom. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobcovi z titulu nároku z vád prislúcha zľava 100 % za 160 kusov sák v cene po 320 Sk a patrí mu suma 51 200 Sk plus 25 % DPH / 12 800 Sk / spolu 64 000 Sk. Titulom náhrady škody ţalobca preukázal škodu v celkovej výške 15 147,20 Sk a úrok z omeškania 17 % ročne. Odvolací súd dospel k názoru, ţe nárok ţalobcu je po práve vo výške 2 267,20 Eur / 79 147,20 Sk / so 17 % úrokom z omeškania ročne. Vo zvyšku ţalobu zamietol a zmenil i výrok o trovách konania tak, ţe ţalovanému priznal trovy konania v pomernej výške 36 %. 5 3 Obdo 10/2010 O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, pretoţe neboli v odvolaní úspešní. Ţalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
3. januára 2010 a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a ţalobcovi priznať sumu 5 588,29 Eur so 17 % úrokom zo meškania od
5. 1996 a priznať trovy konania 5 125,10 Eur. Dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci / § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. /. Poukázal na to, ţe odvolací súd uznal jeho nárok čo do základu, jeho nárok vyčíslil na 2 627,20 Eur, ktorý mu priznal a vo zvyšku zamietol a v zamietavej časti povaţuje rozsudok za nezákonný a chybný. So stanoviskom odvolacieho súdu, ţe mu prislúcha len čiastka 100 % zľavy za vady 160 sák po 320 Sk za jedno sako, náhrada škody na materiáli 15 147,20 Sk spolu 79 147,20 Sk / 2 627,20 Eur/ z dôvodu, ţe neuniesol dôkazné bremeno a škodu v uplatňovanej výške nepreukázal, sa nestotoţnil. Poukázal, ţe konanie o jeho nároku trvalo viac ako 13 rokov a aţ v záverečnej fáze konania súd ţiadal dôkazy o zakúpenom materiáli na saká, pričom po takej dobe uţ nebol schopný všetky doklady predloţiť. Predloţil však účtovné doklady / na l. č. 95-115 /, ktoré sa mu podarilo nájsť. Poukázal na to, ţe si uplatnil aj ušlý zisk na jednom saku vo výške 175 Sk, čo povaţuje za výšku primeranú a obvyklú a nebola v konaní ani spochybnená. Za 160 sák predstavuje ušlý zisk sumu 28 000 Sk + 7 000 Sk DPH spolu 35 000 Sk. V tejto časti bola ţaloba zamietnutá bez toho aby sa touto časťou súd zaoberal. V tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovení § 560 ods. 1, § 373, § 379 Obch. zák. Prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. V dovolaní vyčíslil i trovy celého konania, vrátane dovolacieho v celkovej výške 5 125,10 Eur. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu dovolacie trovy vo výške 271,30 Eur za vyjadrenie k dovolaniu. Vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe odvolací súd rozhodol správne a poukázal na svoje doterajšie stanoviská k veci. Opätovne uviedol, ţe neporušil technologický postup pri zhotovovaní sák. Poukázal aj na to, ţe ţalobca uţ nemôţe meniť svoju reklamáciu z
6. mája 1995 a je viazaný 6 3 Obdo 10/2010 jej obsahom, ţalobca sporné saká nepredloţil ţalovanému, ani nevrátil ako vadné, preto sa nemôţe domáhať náhrady škody. Trvá na platnosti zmluvy o dielo a poukazuje na čl. IX bod 1, 2 ako i na to, ţe ţalobca od zmluvy neodstúpil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec prejednal podľa § 242 ods.

§ 243ods.

1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 aţ § 239 O. s. p. Podľa § 236 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených prípadoch upravených v § 237 aţ § 239 O. s. p. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 238 ods. 1 O. s. p. platí, ţe prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku je zaloţená na rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Podľa uvedeného je významné rozlíšenie medzi rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené a rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Občiansky súdny poriadok ustanovuje, ţe odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vecne správne a zmení ho, ak je rozhodnutie nesprávne. Spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu teda závisí na tom, do akej miery sa skutkové a právne závery odvolacieho súdu prejavujú vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z uvedeného teda vyplýva, ţe prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je zaloţená na princípe 7 3 Obdo 10/2010 rozdielnosti rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa, pričom rozdielnosť treba vykladať tak, ţe ide o nesúhlasnosť rozhodnutí. V danom prípade je takouto rozdielnosťou resp. nesúhlasnosťou rozhodnutie odvolacieho súdu v zamietavej časti istiny vo výške 115,64 Eur, pričom išlo o korekciu v počte reklamovaných vadných sák, čo následne vyvolalo uvedený cenový rozdiel. V prevyšujúcej časti zamietaceho výroku prvostupňového rozsudku / v sume 5 472,65 Eur / nedošlo rozhodnutím odvolacieho súdu k zmene, ale z hľadiska obsahu výroku odvolacieho súdu bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti potvrdené a v takom prípade nie je dovolanie prípustné, pokiaľ nebolo odvolacím súdom pripustené. Dovolanie podal ţalobca proti rozsudku, ktorým bola ţaloba zamietnutá. Rozdiel medzi zamietnutou časťou v rozsudkoch súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu je suma 115,64 Eur a len v tejto sume došlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorú bolo moţné napadnúť dovolaním, ale len za splnenia zákonom predpokladaných náleţitostí. Z ustanovenia § 238 O. s. p. totiţ vyplýva, za splnenia akých podmienok zákon dovolanie pripúšťa a to, jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch, ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené. Dovolanie taktieţ nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálne mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde / § 238 ods. 5 O. s. p. /. V predmetnej veci bola ţaloba podaná na súde za účinnosti zákona č. 90/1996 Z. z., ktorý v § 2 ods. 1 písm. b/ stanovil minimálnu mzdu od 01. 04. 1996 do 31. 12. 1997 vo výške 2 700 Sk / 89,62 Eur /, teda predmet dovolacieho konania nepredstavuje desaťnásobok / ide o obchodnú vec / minimálnej mzdy, preto dovolanie nie je ani v tejto časti prípustné. Dovolací súd skúmal i splnenie dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. na základe ktorých je moţné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu 8 3 Obdo 10/2010 na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. Vady konania, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal podľa § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci plus DPH a paušálnu náhradu / vyjadrenie k dovolaniu / spolu vo výške 269,92 Eur / vyhl. č. 655/2004 Z. z. /. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2011 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková