3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 51 zo dňa
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), mimo odvolacieho konania rozhodnuté tak, že právoplatné rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7. mája 2007 bolo zrušené, a súčasne bolo vyhovené rozkladom účastníkov konania Pezinské tehelne a.s., Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. a Ekologická skládka a.s. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré je zo súdneho preskúmania vylúčené v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. Súd prvého stupňa uviedol, že zrušením prvostupňového rozhodnutia sa vec vrátila pred správny orgán prvého stupňa, teda účastníkom konania neboli konštitutívnym spôsobom založené žiadne práva ani povinnosti, ale bol len vytvorený priestor pre prvostupňový správny orgán pre nové posúdenie podmienok pre preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a zároveň, že jeho postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Za nesprávny označil záver krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím, ktorým žalovaný prvostupňové správne rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu iba zrušil v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku bez toho, že by vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, teda nedošlo k zrušeniu a vráteniu v zmysle § 59 ods. 3 správneho poriadku. Zdôraznil, že uvedené je zrejmé priamo z výroku napadnutého správneho rozhodnutia, a rovnako tak z jeho odôvodnenia, kde je ako dôvod zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia uvedené, že prvostupňovému správnemu orgánu už márne uplynula trojročná lehota na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, preto prvostupňový správny orgán nebol
názoru žalovaného oprávnený prvostupňové rozhodnutie vydať a žalovaný ho zrušil bez toho, že by vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Mal za to, že k postupu
2 správneho poriadku dochádza vtedy, ak je rozhodnutie nezákonné a vo veci netreba ďalej konať. Ide o prípady, keď pre rozpor s právnymi predpismi rozhodnutie vôbec nemalo byť vydané. S ohľadom na uvedené zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného v žiadnom prípade nie je rozhodnutím predbežnej povahy, na podklade ktorého bude prvostupňový orgán vo veci nanovo rozhodovať, ale naopak ide o konečné meritórne rozhodnutie, ktorým bolo mimoodvolacie konanie právoplatne skončené, o čom svedčí aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán po vydaní napadnutého správneho rozhodnutia vo veci opätovne nezačal konať a vzhľadom na výrok rozhodnutia žalovaného ani opätovne začať konať nemal. Preto namietal, že rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, tak ako to predpokladá § 247 ods. 1 O.s.p., keďže v dôsledku vydania tohto rozhodnutia nedošlo k preskúmaniu rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa
1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť
1 písm. f/ O.s.p. a
2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 2010-KVSU-SSUP-10074-22:530 zo dňa 3. septembra 2010, ktorým bolo
1 správneho poriadku, mimo odvolacieho konania rozhodnuté tak, že právoplatné rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1095/KIZ zo dňa 7. mája 2007 bolo zrušené, a súčasne bolo vyhovené rozkladom účastníkov konania Pezinské tehelne a.s., Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. a Ekologická skládka a.s. Preto odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Súd prvého stupňa v preskúmavacom konaní v danej veci posudzoval oprávnenosť súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu
a žalobu žalobcu ako aj listinné podklady vyhodnotil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím predbežnej povahy
a/ O.s.p., z ktorých dôvodov konanie zastavil
3 O.s.p.
1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Zákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zveril súdom právomoc preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). V konaní
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je správne súdnictvo založené na princípe generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR,
ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.).
a/ až d/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú:
2010-KVSU-SSUP-10074-22:530 zo dňa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretože v ňom ide o rozhodnutie predbežnej povahy, ktorého zrušením sa vec vrátila pred správny orgán prvého stupňa a bol len vytvorený priestor pre nové posúdenie podmienok pre preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie je konečným rozhodnutím vo veci a zasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím vyhovel rozkladom podaným účastníkmi konania Pezinské tehelne a.s., Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. a Ekologická skládka a.s. a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil bez ďalšieho, preto sa preskúmavaným rozhodnutím žalovaného s konečnou platnosťou rozhodlo vo veci samej, teda v danej veci nemožno považovať preskúmavané rozhodnutie za také rozhodnutie, ktorým by sa vec vrátila do štádia rozhodovacieho administratívneho procesu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/81/2008). Odvolací súd konštatuje, že ide o rozhodnutie konečné, a preto týmto rozhodnutím sú priamo dotknuté subjektívne práva žalobcu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci sťažnosti č. 48309/99 Kilián proti Českej republike zo dňa 7. decembra 2004, keď v danej veci rozhodol správny orgán o zastavení konania pre neodstránenie vád podania, pričom odvolací správny orgán jeho rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Brne konanie uznesením zo dňa 20. augusta 1997 zastavil
2 písm. e/ O.s.p., v znení pred novelou vykonanou zákonom č. 30/2000 Zb., nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia vydané správnymi orgánmi oboch stupňov sú procesnej povahy. Ústavný súd Českej republiky ústavnú sťažnosť odmietol, keďže rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom. Avšak Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že uvedeným postupom bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože sťažovateľovi nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, čím mu bolo odňaté právo domáhať sa súdnej ochrany. Preto ani rozhodnutie o zastavení správneho konania nie je možné vylúčiť z preskúmavania súdom, i keď ide rozhodnutie procesnej povahy a len s ťažkosťami je možné nájsť hmotné právo, na ktorom by mohol byť žalobca ukrátený. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorého úlohou súdu v správnom súdnictve pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou Ústavy SR je zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania (vrátane rozhodnutí uvedených v § 248 O.s.p.), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv a slobôd. Ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania. Samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať alebo porušovať základné práva a slobody jednotlivcov. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania (napríklad nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 50/01-50 z 11. októbra 2001, č. k. I. ÚS 52/02-30 z 28. mája 2003). Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č.k. 6 A 25/2002-42 zo dňa 23. marca 2005, publikované pod č. 950/2006 Zb. NSS, v ktorom tento s ohľadom na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva vyslovil, že ustanovenie § 65 ods. 1 zákona č. 150/2002 Zb. Súdneho poriadku správneho (»Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený priamo alebo v dôsledku porušenia svojich práv v predchádzajúcom konaní úkonom správneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo záväzne určujú jeho práva alebo povinnosti, môže sa žalobou domáhať zrušenia takého rozhodnutia, prípadne vyslovenia jeho ničotnosti, ak neustanoví tento alebo osobitný zákon inak.«) nie je možné interpretovať doslovným jazykovým výkladom, ale
jeho zmyslu a účelu tak, že žalobná legitimácia je daná pre všetky prípady, kedy sa úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, dotýka právnej sféry žalobcu. Teda nejde o to, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale o to, či sa
tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavil v jeho právnej sfére. Na citované uznesenie Najvyšší správny súd Českej republiky odkazuje vo svojom rozsudku č. k. 1 As 2/2007-74 zo dňa 23. mája 2007, ktorým tento zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď krajský súd odmietol žalobu žalobcov proti rozhodnutiu, ktorým žalovaný
2 správneho poriadku zrušil bez ďalšieho rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Prisvedčil tvrdeniu, že prístup k súdu nie je možné obmedziť striktnou požiadavkou hľadania porušenia subjektívneho hmotného práva v každom jednotlivom prípade, ako aj pri úkone, ktorý subjektívne hmotné právo založil, zmenil, zrušil, či záväzne určil. Poukázal na skutočnosť, že z konštantnej judikatúry správnych súdov vyplýva, že takéto rozhodnutie odvolacieho orgánu má účinky zastavenia konania. Následne odkázal na rozsudok tohto súdu zo dňa 6. apríla 2004, č. k. 5 A 107/2001-53, v ktorom Najvyšší správny súd konštatoval, že odvolací orgán môže zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
2 správneho poriadku najmä vtedy, ak napadnuté rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané pre rozpor s hmotnoprávnou či procesnoprávnou úpravou, alebo ak ide o ničotný akt. Ohľadom otázky prípustnosti súdneho prieskumu, čo do účinkov obdobných rozhodnutiu o zastavení správneho konania mal zato, že ani rozhodnutie o zastavení správneho konania nie je možné zo súdneho prieskumu vylúčiť, aj keď ide o rozhodnutie procesnej povahy a len s ťažkosťami je možné nájsť hmotné právo, na ktorom mohol byť žalobca ukrátený. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto názorom v plnej miere stotožnil. Z uvedených dôvodov neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania
3 O.s.p., ale povinnosťou súdu prvého stupňa bolo posúdiť podanú žalobu s ohľadom na skutkové námietky tam uvedené a preskúmať v merite veci žalobou napadnuté rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania a postup, ktorý týmto rozhodnutiam predchádzal. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne vrátane náhrady trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.