1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona o dovolaní obvineného U. G., ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Vladimíra Lamačku ml., advokáta v Bratislave, proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 20. februára 2014, sp. zn. 2T 120/2011, takto rozhodol:
c/, písm. d/ Trestného poriadku dovolanie obvineného U. G. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, za čo im obom súd
2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti
Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti
m/ Trestného zákona), § 38 ods. 7 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 7 mesiacov.
2 písm. a/ Trestného zákona súd oboch obvinených zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obom obvineným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T 49/2011, zo 17. marca 2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci - jeden kus noža so zelenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 10 cm. Vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Okresný súd Nové Zámky uznesením z 3. októbra 2013, sp. zn. 2Nt 8/2013,
1 Trestného poriadku povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného U. G., ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z
1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 20. februára 2014, sp. zn. 2T 120/2011, bol obvinený U. G. za pokračovací zločin vydierania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, z ktorého spáchania bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 2. februára 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo 4. septembra 2012, sp. zn. 1To 42/2012, odsúdený
2 Trestného zákona v znení zákona č. 1/2014 Zb., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona (za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti
Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti
m/ Trestného zákona) na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
2 písm. a/ Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a/, ods. 5 Trestného zákona bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci - jeden kus noža so zelenou rúčkou a čepeľou o dĺžke 10 cm.
6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Nové Zámky
1 písm. h/ a písm. i/ Trestného poriadku. Dovolateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 2T 120/2011, bol obvinenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a sedem mesiacov, pričom v konaní, v ktorom bol kreovaný tento rozsudok sa na trestnú vec aplikovala tzv. asperačná zásada a konajúci prvostupňový súd mu ukladal súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, ktorá bola po zvýšení hornej hranice 104 mesiacov, t.j. 8,666 roka - po zaokrúhlení 8 rokov a sedem mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 1T 69/2008, z
1 písm. h/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol obvinenému uložený trest vo výmere mimo trestnej sadzby stanovenej trestným zákonom pre trestný čin, týkajúci sa obvineného alebo bol uložený taký druh , ktorý zákon nepripúšťa pri prejednávanom trestnom čine. V prvom prípade pôjde o prípady prekročenia hornej hranice (pokiaľ je určená ), vrátane nesprávneho použitého ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Týka sa to však len tých trestov, pri ktorých je trestná sadzba určená zákonom - okrem trestu odňatia slobody pôjde o tresty domáceho väzenia (§ 53 ods. 1), povinnej práce (§ 54), peňažný trest (§ 56 ods. 1), zákaz činnosti (§ 61 ods. 2), zákaz pobytu (§ 62 ods. 2), vyhostenie (§ 65 ods. 3). Druhý prípad sa týka situácií, kedy bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon pri konkrétnom trestnom čine nepripúšťa, pretože uloženie konkrétneho druhu trestu je viazané na splnenie určitých podmienok a tieto v danom prípade splnené neboli, napr. uloží trest prepadnutia veci napriek tomu, že vec nebude patriť páchateľovi (§ 60 ods. 5 Trestného zákona).
1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nejde o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností, vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Trestného zákona), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Trestného zákona), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona) a pod. Dovolací súd však nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Vzhľadom na uvedené, prokurátorka je toho názoru, že dovolacie dôvody, ktoré uviedol obvinený U. G., nie sú dôvodné, a preto navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci
c/ Trestného poriadku dovolanie odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Obvinený U. G. v písomných dôvodoch dovolania výslovne uviedol, že dovolanie podáva proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch z
ktorého sa podanie posudzuje vždy
obsahu, aj keď je nesprávne označené, dovolací súd vyvodil záver, že dovolanie obvineného smeruje aj proti právoplatnému rozhodnutiu o vine (rozsudok okresného súdu z
1 písm. h/ Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obvinený môže napadnúť dovolaním iba rozhodnutie druhostupňového súdu. Podmienkou prípustnosti dovolania teda je, že rozhodnutiu predchádzalo dvojinštančné konanie. V prejednávanej veci rozhodnutie, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté vo výroku o treste obvineného G. nadobudlo právoplatnosť na prvom stupni. Obvinený U. G. bol na hlavnom pojednávaní (č.l. 505) riadne poučený
1 Trestného poriadku o možnosti podať odvolanie proti rozsudku. Po poučení o opravnom prostriedku, aj za prítomnosti svojho obhajcu, sa výslovne vzdal práva podať odvolanie, a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech. Vzhľadom na uvedené, neboli splnené podmienky dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.
d/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie (dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por.), ak nie sú splnené podmienky dovolania
V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle tohto ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je oprávnený v dovolacom konaní preskúmavať úplnosť dokazovania a posudzovať postup súdov pri hodnotení dôkazov. Pri rozhodovaní vychádza z konečného skutkového zistenia súdov prvého, eventuálne druhého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav posudzuje správnosť aplikovaného hmotnoprávneho posúdenia. Skutkové zistenia nemôže meniť, a to ani na základe prípadného doplnenia dokazovania, alebo inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Dokazovanie sa vykonáva pred prvostupňovým súdom a jeho skutkové závery môže doplňovať, poprípade korigovať len odvolací súd. S ohľadom na princípy vyplývajúce z ústavne garantovaného práva obvineného na spravodlivý proces môže Najvyšší súd Slovenskej republiky do tohto skutkového základu rozhodnutia napadnutého dovolaním zasiahnuť len celkom výnimočne, pokiaľ to odôvodňuje extrémny rozpor medzi skutkovými zisteniami súdov a vykonanými dôkazmi. Taký rozpor je zrejme daný vtedy, keď skutkové zistenia súdov nemajú žiadnu obsahovú spojitosť s dôkazmi, alebo nevyplývajú z dôkazov pri riadnom z logicky prijateľných spôsobov ich hodnotenia, alebo sú opakom toho, čo je obsahom dôkazov, na ktorých podklade bolo takéto zistenie urobené. V predmetnej trestnej veci sa o takúto situáciu nejedná. Obvinený G. sa dovolaním domáhal doplnenia dôkazov o znalecké dokazovanie, za účelom posúdenia hodnovernosti výpovede svedka X. G. a zadováženie záznamu z kamerového zariadenia z miesta incidentu. Nevykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, že dôvod dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku naplnený nebol, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok
c/ Trestného poriadku odmietol. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.