1 písm. g/ Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Krasňanovej náhradu trov exekúcie v sume 102,12 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárska zápisnica spísaná na základe zmluvy o úvere, ktorá obsahovala neprijateľné podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 102,12 EUR. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, napadnutým uznesením uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O. s. p.) po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na základe návrhu oprávneného exekučné konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ. Odvolací súd po posúdení predmetu sporu v spojení s otázkami, ktoré oprávnený žiadal položiť Súdnemu dvoru EÚ, skonštatoval, že oprávneným formulované otázky nemajú žiadnu súvislosť a vzťah k prebiehajúcemu konaniu, nemajú reálny dosah na prebiehajúci spor a v tomto prípade ide o otázky zjavne neopodstatnené a irelevantné, na základe čoho odvolací súd nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť tak, ako to požadoval odvolateľ, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. K odvolaniu exekútora odvolací súd skonštatoval, že o trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa správne, keď na ich zaplatenie zaviazal oprávneného a trovy exekúcie určil v správnej výške. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Proti výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania, podal oprávnený odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
2 písm. a/ a § 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
2 písm. f/ O. s. p., keď súd nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a článok 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení s ustanovením § 36 ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil tiež, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a že v ňom bol nesprávne poučený o nemožnosti napadnúť odvolaním výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v označenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. a/ O. s. p., že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, pretože súdy oboch stupňov nesprávne interpretovali § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákon č. 244/2002 Z. z.; ustanovením § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, pretože vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku už bola právoplatne posúdená tým, že exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom tým, že súdy s oprávneným nekomunikovali o jeho právnych a skutkových návrhoch, nevzali na zreteľ jeho námietky proti prejednaniu veci, konali bez nariadenia pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jeho právo, aby jeho právna vec bola „vnútroštátnym súdom rozhodovaná na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad práva EÚ“, ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie, ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy nesprávne aplikovali a interpretovali § 44 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a tiež ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Taktiež navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil
1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktoré bližšie v dovolaní špecifikoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, predovšetkým skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní a dovolaní oprávneného konať.
p., ktoré ustanovenie platí na dovolacom súde primerane (§ 243c O. s. p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dospel k záveru, že tieto podmienky nie sú splnené.
p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
1 O. s. p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi
povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
3 O. s. p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí
výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj spôsobilosť byť účastníkom konania, vyplývajúca zo zákona. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že povinná zomrela dňa 5. júna 2008 v Skalici. Okresný súd v Skalici uznesením z 10. februára 2009, sp. zn. 3D 224/2008, D not 183/08 - K v zmysle § 175h ods. 1 O. s. p. konanie v dedičskej veci zastavil, pretože poručiteľka nezanechala žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, ktorý by dedičia po poručiteľke prihlásili k prejednaniu (č. l. 39). Vzhľadom na zistenie, že v priebehu konania povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, dovolací súd dovolacie konanie zastavil. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
4 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže dovolacie konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.