1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/00295 zo dňa 06.09.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného lesného úradu Banská Bystrica č. A/2012/000614-14/Fr. zo dňa 04.06.2012, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 7000 € za porušenie § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o lesoch“) vo veci neoprávneného záberu lesných pozemkov mimo dobývací priestor o výmere 0,4087 ha v lome Kôcová na parc. č. C-KN 1189/3 v kat. území (ďalej len „k.ú.“) N. koncom roku 2011 bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov (časť I. výroku) a súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť legalizovať vzniknutý neoprávnený záber lesných pozemkov na parc. č. C-KN 1189/3 v kat. úz. N. v termíne do 30.09.2012 (II. časť výroku). Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu, vyhodnotiac zistený skutkový stav a námietky žalobcu, dospel k rovnakým záverom ako žalovaný. Zdôraznil, že v konaní bolo nesporné, že v roku 2011 došlo zo strany žalobcu k neoprávnenému záberu lesnej pôdy mimo ťažobného priestoru, pričom žalobca výslovne uviedol, že k záberu došlo neúmyselne (u plochy č. 1 žalobca uznal rozsah neoprávnenému záberu 179,84 m2 následkom odstrelu v ťažobnom priestore na parc. č. 1204/1 a u plochy č. 2 uznal rozsah neoprávneného záberu 1234,83 m2 pri úprave záverných lomových stien do predpísaného sklonu a nevyhnutnej manipulácie s kongomerátom - zemina, íl, nesúrodé kamenivo). Výslovne uviedol, že takéhoto zásahu si je vedomý a za toto porušenie je pripravený prijať sankciu. Žalobca teda uznal neoprávnený záber v rozsahu 1418 m2. Žalobným dôvodom v tomto prípade je nedostatočne zistený skutkový stav veci a následne vyvodenie nesprávneho právneho záveru, keď správny orgán uložil žalobcovi pokutu za neoprávnený záber lesných pozemkov v rozsahu 4087 m2. Nedostatočne zistenie skutočného stavu veci malo
žalobcu spočívať v tom, že žalovaný vychádzal pri určení výšky pokuty a uložení povinnosti legalizovať neoprávnený záber zo zamerania vykonaného spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava v rozsahu 0,4087 ha, hoci
žalobcom zabezpečeného predloženého zamerania vykonaného spoločnosťou GEOPLAN Banská Bystrica mal byť záber len v rozsahu 0,1418 ha. Žalobca súčasne namietal, že pokuta a povinnosť legalizácie bola uložená aj za to, ktorú žalobca v roku 2011 nezaberal, pretože bola zabratá ešte pred rokom 1989 a JRD Víťazný február Selce požiadal o jej následne vyňatie v roku 1989, o čom bolo rozhodnuté rozhodnutím ONV v Banskej Bystrici 20.06.1989. Veľkosť plochy neoprávneného záberu je
žalobcu rozhodujúca pre výšku uloženej pokuty, pričom túto žalobca považoval za neprimeranú. Predmetné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu súd uviedol, že prvostupňový správny orgán i žalovaný si v konaní zabezpečili dostatok relevantných podkladov, z ktorých boli preukázané tak rozsah záberu lesnej plochy (polohopisné a výškopisné zameranie etáží, vytýčenie hranice pozemku, výpočet plochy - technický elaborát vyhotovený spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., vrátane dodatku z 11.04.2012 - prílohy č. 9 a 10 administratívneho spisu, ortofotomapy, lesnícke a katastrálne mapy, výpisy z programu starostlivosti o lesy a plochovej tabuľky), ako je skutočnosť, že predmetné lesné pozemky parc. č. C-KN 1189/3 a 1189/4 v k. ú. N. boli zaradené v programe starostlivosti o lesy vyhotovenom pre lesný celok neštátne lesy Banská Bystrica, Badín na obdobie rokov 2009-2018 ako súčasť JPRL 72b. Predmetné lesné pozemky, teda boli v roku 1989 dočasne vyňaté z lesného fondu rozhodnutím ONV v Banskej Bystrici zo dňa 30.06.1989 č. PLVH-179-1/89-Fr, avšak doba dočasného vyňatia skončila 31.12.2000. Z uvedených skutočností získaných z podkladov, správny orgán
názoru prvostupňového súdu vyvodil správny záver, predmetné lesné pozemky boli po uplynutí dočasného vyňatia prinavrátené lesníckej prevádzke a v dobe ich nelegálneho záberu plnili funkciu lesov. Námietku žalobcu, že predmetné pozemky neboli lesnými pozemkami a neboli zabraté žalobcom v roku 2011, ale pred týmto obdobím, čo žalobca preukazoval citovaným rozhodnutím ONV Banská Bystrica z 30.06.1989, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave
názoru prvostupňového súdu nie je v súlade s obsahom správneho spisu, ani s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pretože správny orgán v predmetných rozhodnutia uviedol, z akých dôkazov vychádzal pri posúdení skutočností rozhodných pre posúdenie konania žalobcu ako konania v rozpore s § 5 Zákona o lesoch. Pričom podstatou tohto rozhodnutia o uložení pokuty bola skutočnosť, že k neoprávnenému záberu lesných pozemkov žalobcom bez rozhodnutia príslušného orgánu nepochybne došlo a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
prvostupňového súdu je nepodstatné, či k neopravnému záberu došlo úmyselne alebo neúmyselne, alebo z akých dôvodov. Pre záver správneho orgánu, že činnosťou, resp. konaním žalobcu došlo k porušeniu ust. § 5 cit. Zákona o lesoch, nie je relevantný rozsah (výmera) zabratých lesných pozemkov. Táto skutočnosť má vplyv len na určenie výšky uloženej sankcie, ktorá sa ukladá za podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 64 zákona o lesoch, resp. vo vzťahoch k uloženej povinnosti žalobcovi legalizovať neoprávnený záber lesných pozemkov v stanovenej lehote. Žalobca v žalobe namietal výšku uloženej pokuty s argumentáciou, že túto považuje za neprimerane vysokú s ohľadom na výšku pokút, ktoré boli v minulosti ukladané za obdobné porušenie zákona o lesoch. V tejto súvislosti prvostupňový súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie preskúmaval výlučne z dôvodov uvedených v žalobe a poukázal na to, že pokuta bola žalobcovi uložená v intenciách ust. § 64 Zákona o lesoch, pričom správny orgán v odôvodnení uviedol, že táto bola uložená v dolnej hranici možného rozpätia a zodpovedá rozsahu a závažnosti porušenia zákonných ustanovení platných na úseku lesného hospodárstva. V prípade porušenia zákona, za ktoré správny orgán ukladá subjektom sankciu, správny orgán posudzuje v jednotlivých prípadoch porušenie individuálne a v závislosti od rozsahu a závažnosti porušenia zistenej povinnosti. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti, na základe ktorých uložil žalobcovi pokutu v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že vzhľadom na osobné prepojenie medzi spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., a SK KAMEŇOLOM, s.r.o., (ktorá skutočnosť navýšenia nebola namietaná v správnom konaní) je dôkaz vyhotovený spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., (technická správa o zameraní rozsahu záberu) nezákonný a to z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov správneho konania. Na túto námietku prvostupňový súd uviedol, že nie je spôsobilá napadnúť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal, že správny orgán v konaní zistil neoprávnený záber lesných pozemkov žalobcom (a túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval). Zabezpečil zameranie rozsahu neoprávneného záberu lesných pozemkov, pričom zameranie sa uskutočnilo za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí pri zameraní nenamietali ani subjekt, ktorý zameranie vykonával, ani spôsob, ani technické pomôcky, prostredníctvom ktorých sa zameranie vykonávalo, umožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania, sa k predmetnému dôkazu vyjadriť a vyzval ho na predloženie dôkazov usvedčujúcich rozsah nesprávneho záberu, čo žalobca využil a v konaní predložil geodetický elaborát vypracovaný subjektom GEOPLAN. Správny orgán v odôvodnení prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia uviedol správnu úvahu, ktorou sa riadil pri vyhodnotení všetkých dôkazov (a teda aj dôkazov predložených žalobcom) osvedčujúcich rozsah neoprávneného záberu lesných pozemkov a táto úvaha nevybočuje z medzí logického uvažovania. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil žalovaný správne právne závery a postupoval v konaní v súlade s § 3 ods. 1, 2 a 4, § 32 ods. 1, 2 a 3 a § 34 ods. 1 a 6 Správneho poriadku. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/123/2012-75 zo dňa 11.10.2013 buď zmenil a rozhodnutia správneho úradu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, eventuálne, aby zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 740,08 €, ktoré aj podrobne rozpísal. Žalobca napáda rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Dôvodí, že prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo zamerania pozemkov v správnom konaní spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o.,. Podkladom pre zameranie spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., malo byť vonkajšie šetrenie zo dňa 30.03.
1 Zákona o lesoch lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak.
a/ Zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 5 000,-Sk do 3 000 000,-Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá využíva lesné pozemky na iné účely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo o obmedzení využívania, alebo znemožňuje, alebo obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií lesa (§ 7).
1, 2 a 3 Zákona o lesoch pri ukladaní pokuty a určení jej výšky
sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb -podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. (ods. 1). Pokutu
a 64 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (ods. 2). Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. (ods. 3).
5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1, 2 a 4 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
1, 2 a 3 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
1 a 6 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Odvolací súd z obsahu administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že prvostupňový správny orgán, ktorým v čase rozhodovania bol Obvodný lesný úrad Banská Bystrica v rozhodnutí zo dňa 04.06.2012 č. A/2012/000614-14/Fr. uložil žalobcovi pokutu vo výške 7000 € za porušenie § 5 ods. 1 Zákona o lesoch za neoprávnený záber lesných pozemkov mimo dobývací priestor o výmere 0,4087 ha v lome Kôcová na parc. č. C-KN 1189/3 v k.ú. N. koncom roka 2011 bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcie lesov a súčasne bola žalobcovi uložená s poukazom na ust. § 65 ods. 3 zákona o lesoch, povinnosť legalizovať vzniknutý neoprávnený záber lesných pozemkov na parc. č. C-KN 1183/3 v k.ú. N. v termíne do 30.09.
oznamovateľa vlastnícke právo Urbárska spoločnosť Majer, s ktorou má oznamovateľ podnetu uzavretú nájomnú zmluvu č. 3/2011 zo dňa 03.06.2011 o využívaní pozemkov. Dňa 20.01.2012 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený zo strany Urbárskej spoločnosti pozemkového spoločenstva Banská Bystrica, časť - Majer podnet na prešetrenie porušovania povoľovacích podmienok žalobcom v lome Kôcová. Z uvedeného vyplýva, že nájomca nehnuteľnosti - pozemku vedenom na LV č. XXXX parc. č. E-KN 915 a C-KN 1189/3 (lesné pozemky) upozornil oznamovateľa na porušenie zákonných povinností pri činnosti vykonávanej banským spôsobom od druhého kvartálu r. 2011 pravdepodobne spoločnosťou žalobcu, čím mali byť poškodené práva vlastníkov a užívateľov označených pozemkov. Oznamovateľ popísal konanie spoločnosti žalobcu zhodne, ako v podnete spoločnosti SK Kameňolomy, s.r.o., s ktorým bola uzatvorená nájomná zmluva č. 3/2011 z 03.06.
odvolateľa k neobjektívne posudzovanej závažnosti spôsobu a následku porušenia povinností žalobcu ustanovených Zákonom o lesoch. Z vyjadrenia Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica k odvolaniu doručeného správnemu orgánu 04.07.2012 vyplýva, že predmetné odlesnené (zabraté plochy) boli v r. 2003 vrátené a zalesnené, pričom zalesnenie vykonal Lesný závod Slovenská Ľupča a poukázal na vyjadrenie samotného odvolateľa (žalobcu), že v r. 2011 došlo k záberu mimo ťažobného priestoru. Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková v stanovisku k odvolaniu z 03.07.2012 uviedlo, že podstatné vo veci je priznanie odvolateľa (žalobcu), že v r. 2011 došlo k neoprávnenému záberu lesnej pôdy, pričom skutočnosť, či boli alebo neboli jednotlivé plochy narušené úmyselne alebo neúmyselne, resp. v akom rozsahu, je
neho irelevantná. K námietke odvolateľa o tom, že dotknuté parcely boli vyňaté a odlesnené ešte za pôsobenia predchádzajúcej ťažobnej organizácie vo vzťahu k odlesnenej časti parcely vedenej na LV č. XXXX vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva komposesorátu a urbariátu Šalková tento odkázal na hodnotenie stavu lesa na uvedených parcelách opísaného v platnom LHP na roky 2009-2018 vyhotovenom Slovenskou lesníckou spoločnosťou, a.s.,. Žalovaný si v odvolacom konaní zaobstaral aj ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia (ortofotomapy, lesnícke a katastrálne mapy a ich vzájomné prekryty, výpisy z programu starostlivosti o lesy a plochovej tabuľky), pričom po zhodnotení všetkých listinných dôkazov zadovážených v správnom konaní dospel k názoru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o lesoch a druhú časť výroku napadnutého rozhodnutia, týkajúcu sa určenia lehoty na legalizáciu vzniknutého neoprávneného záberu lesných pozemkov, zmenil len z dôvodu zreálnenia termínov na legalizáciu vzniknutého stavu. Žalovaný ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí jednotlivo vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa (žalobcu), pričom námietku ohľadne veľkosti záberu lesných pozemkov a rozporu medzi meraním vykonaným spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., (4 087 m2) a zisteniami geodetickej kancelárie Ján Snopko GEOPLAN (1418 m2) vyhodnotil ako neopodstatnenú aj s odôvodnením, že meranie vykonané spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., sa uskutočnilo za účasti všetkých účastníkov konania v priebehu správneho konania dňa 30.03.2012 a žiadny z účastníkov nemal k meraniu pripomienky. Žalovaný poukázal v odôvodnení aj na skutočnosť, že samotný odvolateľ (žalobca) nerozporoval skutočnosť, že k neoprávnenému záberu došlo. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/123/2012-64 zo dňa 15.02.2013 súd s poukazom na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania ďalších účastníkov správneho konania, ktorými boli 1. Pozemkové spoločenstvo komposesorátu a urbariátu Šalková, zo sídlom Hronská 91, Banská Bystrica - Šalková, 2. Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, zo sídlom Stavebná 4, Banská Bystrica a 3. SK-Kameňolomy, s.r.o., Galvaniho 14, Bratislava. Ďalší účastník v 2. rade Urbárska spoločnosť Majer v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 04.03.2013 uviedol, že dôvody žaloby zo strany žalobcu sú neopodstatnené. Tvrdenie žalobcu o nepresnosti zamerania pozemkov spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., Bratislava je
neho nepravdivé, zameranie bolo vykonané za účelom zistenia zabratej plochy lesných pozemkov za hranicou ťažobného priestoru a toto meranie potvrdilo záber o výmere 0,4087 ha. Ďalší účastník 2., ako aj ďalší účastník
neho pravdivé. Povinnosť úpravy ťažobných stien aj za hranicou ťažobného priestoru s parametrami projektovaného stavu
platného Plánu využívania ložiska spôsobí ďalší záber lesných pozemkov. Zástupkyňa ďalšieho účastníka 1. sa na pojednávaní pred krajským súdom stotožnila s vyjadrením žalovaného. Zameranie záberu pozemku vykonané 30.03.2012 spoločnosťou SK GEODETI, s.r.o., na požiadanie prvostupňového správneho orgánu, považuje za hodnoverné, pri zameraní boli prítomní všetci účastníci konania, aj bývalý konateľ žalobcu, ktorý nenamietol ani spôsob vymeriavania, ani subjekt vykonávajúci zameranie. Predložené mapy
ďalšieho účastníka
okolnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a na vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach judikoval a vymedzil aplikáciu inštitútu správneho uváženia v rozhodnutiach správnych orgánov, pokiaľ ide o správne trestanie. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Výška pokuty uložená v tejto veci žalobcovi je
názoru senátu najvyššieho súdu primeraná, odráža mieru porušenia povinnosti žalobcom ako i následkov, ktoré z tohto porušenia vyplynuli a nemožno ju považovať za neprimerane vysokú, ani za zvlášť zaťažujúcu alebo za likvidačnú. V tomto prípade bolo preukázané, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 5 ods. 1 Zákona o lesoch, keďže neoprávnene zabral lesné pozemky mimo určený dobývací priestor. Uložená pokuta bola riadne v správnom konaní odôvodnená a to z hľadiska závažnosti spáchaného skutku, ako i z pohľadu miery závažnosti následkov nezákonného konania. Súd je názoru, že pokiaľ žalobca chcel namietať rozsah záberu pozemkov, prípadne rozpor vo výsledkoch zamerania, či prípadne zaujatosť subjektu, ktorý zameranie v správnom konaní vykonal, mal tak možnosť urobiť už počas samotného zameriavania, či v samotnom konaní, avšak z vyššie zisteného skutočného stavu veci, uvedený postup nevyplynul, práve naopak konateľ žalobcu prítomný pri zameriavaní v teréne, uvedené neuplatnil. Z pohľadu zákonnosti uvedeného rozhodnutia je uloženie pokuty súladné so zákonom i s prihliadnutím na výšku uloženej sankcie, ktorá je uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia, keďže bolo preukázané, že žalobca uvedenú povinnosť porušil pretože bolo v konaní preukázané, že k neoprávnenému záberu pozemkov prišlo. Pokiaľ sa týka výroku II. prvostupňového rozhodnutia v znení zmeny obsiahnutej v rozhodnutí žalovaného, v ktorom bol určený termín legalizácie neoprávneného záberu pozemkov, ktorý už medzičasom uplynul, súd považuje za potrebné skonštatovať, že v procese legalizácie vytýkaného neoprávneného záberu lesných pozemkov bude mať žalobca zákonný priestor na znovuotvorenie otázky opakovaného zamerania rozsahu neoprávneného záberu parciel, pokiaľ by uvedené závery z tohto konania aj naďalej rozporoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje, pretože sa stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského súdu. K odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 157 ods. 2 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O trovách odvolacieho konania ďalších účastníkov 1, 2, 3 rozhodol najvyšší súd tak, že nemajú právo na ich náhradu, keďže vo veciach preskúmavaných v správnom súdnictve má právo na náhradu len žalobca a to len v prípade úspechu vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.