Najvyšší súd 6MObdo/1/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., spol. s r. o., B., IČO: X., zastúpený: H., s. r. o., V., proti ţalovaném

§ 262ods.

1 Obchodného zákonníka umoţňuje, aby sa na základe písomnej dohody účastníkov riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka aj taký právny vzťah, ktorý nie je obchodným záväzkovým vzťahom uvedeným v ust. § 261 Obchodného zákonníka. Princíp zmluvnej voľnosti dáva zmluvným stranám moţnosť, aby sa písomne dohodli, ţe ich záväzkové vzťahy, na ktoré by sa inak Obchodný zákonník nevzťahoval, sa budú riadiť Obchodným zákonníkom. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe vo veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a teda bolo dohodnuté, ţe ich záväzkový vzťah sa v otázkach, ktoré neboli dohodnuté, bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd zaujal rovnaký názor ako súd prvého stupňa, ţe v danej veci ide o vzťah občianskoprávny, a preto i otázku dĺţky premlčacej lehoty je potrebné posudzovať podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný uplatnil námietku premlčania, prvostupňový súd musel na ňu prihliadnuť a nemohol ţalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z judikatúry súdov Slovenskej republiky, vrátane Najvyššieho súdu SR (napr. z rozsudku z

1. októbra 2007 sp. zn.: 3 Cdo 64/2007) vyplýva, ţe vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, je zásadne vzťahom občianskoprávnym, ktorý však môţu podriadiť úprave zakotvenej v Obchodnom zákonníku na základe zmluvy uzavretej podľa ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo sa v danom prípade nestalo. Tvrdenie ţalobcu, ţe vzťah je obchodnoprávny na základe ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., preto nie je dôvodný. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho aj správne právne závery, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny 4 6MObdo/1/2009 podľa ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu na podnet ţalobcu podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie v zmysle § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, tak ţe zmení rozsudok súdu prvého stupňa, ţalobe vyhovie a ţalovanému uloţí náhradu trov konania. Uviedol, ţe rozsudkom odvolacieho súdu bol porušený zákon, nakoľko odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Dovolateľ poukázal na ust. § 1, § 2, § 3 O. s. p., § 101 Občianskeho zákonníka, § 397, § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dovolateľ uviedol, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku, či sa právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred
2. januárom 2005, spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy. Omyl súdu pri aplikácii práva, spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a následne v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na právny vzťah účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka), namiesto správneho ustanovenia (§ 397 Obchodného zákonníka). Ďalej uviedol, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ţe právny vzťah účastníkov sa nespravuje treťou časťou Obchodného zákonníka, následkom čoho vyhodnotil nárok ţalobcu tak, ţe bol uplatnený na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Dovolateľ mal za to, odvolací súd mal správne posúdiť vec tak, ţe ţalobca uplatnil svoju pohľadávku na súde pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty a vyhodnotiť preto námietku premlčania vznesenú ţalovaným ako nedôvodnú. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe právna úprava účinná pred
3. januárom 2005 (pred účinnosťou zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), neobsahovala 5 6MObdo/1/2009 osobitné

určujúce aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktoré vznikajú zo zdravotného poistenia. Právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je preto potrebné posúdiť skúmajúc podmienky vyjadrené v ustanovení § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Týmito podmienkami sú:

1. a)jedným účastníkom právneho vzťahu je verejnoprávna inštitúcia,
2. b)druhým účastníkom právneho vzťahu je podnikateľ pri jeho podnikateľskej činnosti a
3. c)právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Ţalobca je ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podnikateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným) a ţalovaný (zdravotná poisťovňa) je verejnoprávnou inštitúciou. Uvedené vymedzenie charakteru subjektov, nespôsobuje výkladové problémy. Poskytovanie úhrady za zdravotnú starostlivosť je moţné charakterizovať ako zabezpečovanie verejných potrieb. Ide o vlastný účel, pre ktorý bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia zriadená. Sú preto naplnené všetky predpoklady hypotézy právnej normy vyjadrené v § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vznesená právna otázka nie je v aplikačnej praxi riešená jednotne. Z doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa obdobnej problematiky bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky publikované rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 87/2003 (R 74/2005). Prezentuje názor, ţe Obchodný zákonník sa na právny vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, neaplikuje. Uvedené rozhodnutie však nie je primerane pouţiteľné pre posúdenie konkrétnej veci v danom prípade, nakoľko zdravotné zariadenie v publikovanom rozhodnutí, nemalo postavenie podnikateľa. Nebolo preto moţné aplikovať na právny vzťah

§ 261ods.

2 Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a vo veci meritórne rozhodol, keďţe nesprávnosť napadnutého rozsudku spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Otázky právneho základu a výšky ţalobcových pohľadávok (skutkový stav) neboli medzi účastníkmi sporné. Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe v mimoriadnom dovolaní sa neuvádzajú ţiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozhodnutia. Ţalovaný sa stotoţnil s rozhodnutím oboch súdov tak v časti vo výroku, ako aj v časti odôvodnenia rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe ţalovaná bola v roku 2003 a 2004 verejnoprávnou inštitúciou, ale nezabezpečovala verejné potreby ani vlastnú prevádzku 6 6MObdo/1/2009 vo vzťahu k ţalobcovi. Vzťah oboch subjektov sa vytvoril jedine tým, ţe ţalovaná uhrádzala výkony lekárenskej zdravotnej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. V predmetnom období nebola podnikateľom v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Úhradou ceny vydaných liekov v lekárni za konkrétneho poistenca zabezpečovala len individuálnu potrebu konkrétneho poistenca, pričom medzi stranami nebola uzavretá zmluva. Vzhľadom na uvedené povaţuje ţalovaný nárok na poplatok z omeškania za premlčaný v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka a napadnuté rozhodnutie povaţuje za rozhodnutie v súlade so zákonom. Ţalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e O. s. p. vec preskúmal podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Základnou otázkou dovolacieho konania je posúdenie, či vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným sa spravuje Obchodným zákonníkom alebo úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát povaţujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, ţe ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Súdy nesprávne posúdili otázku, ţe právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným je občianskoprávny, a tým v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka prihliadli na námietku premlčania a nárok ţalobcu posúdili ako premlčaný. 7 6MObdo/1/2009 Omyl súdu pri aplikácii práva spočíva v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a následne k aplikácii neprávneho predpisu na právny vzťah účastníkov (§ 101 Občianskeho zákonníka) namiesto správneho ustanovenia (§ 397 Obchodného zákonníka). Ţalovaný do 31. decembra 2004 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna inštitúcia v zmysle zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení X. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „Zákon č. 273/1994 Z. z.“). Zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 581/2004 Z. z.“) vznikla X. ako akciová spoločnosť a uvedený zákon určil, ţe na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník. Keďţe právna úprava do 1. januára 2005 priamo neupravovala, ţe na vzťahy so zdravotnými poisťovňami sa vzťahuje Obchodný zákonník na rozdiel od ust. § 2 ods. 2 Zákona č. 581/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, kde je upravené, ţe na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak, je potrebné skúmať, či sú v danom prípade (predmetom konania je zaplatenie sankčného nároku, ktorý vznikol ešte v rokoch 2003 a 2004) splnené všetky podmienky na aplikáciu ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka.

§ 261ods.

1 Obchodného zákonníka upravuje vzťahy medzi podnikateľmi, ktorý na daný prípad nemoţno aplikovať.

§ 261ods.

2 Obchodného zákonníka upravuje, záväzkové vzťahy medzi právnickou osobou zriadenou ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. V danom prípade vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným sa nepochybne spravuje Obchodným zákonníkom. Ţalovaný do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie ako verejnoprávna inštitúcia a ţalobca je podnikateľom – spoločnosť s ručením obmedzeným v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ţalovaný vykonával zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zmysle § 2 Zákona č. 273/1994 Z. z. Poskytovanie úhrad zdravotnou poisťovňou 8 6MObdo/1/2009 za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v danom prípade poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami, je nepochybne zabezpečovaním verejných potrieb. Podľa Čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo na ochranu zdravia, na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Z uvedeného je zrejmé, ţe zdravotná starostlivosť neslúţi iba na uspokojovanie potrieb jednotlivca, ale uspokojovanie potrieb všetkých občanov. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami tvrdenými odvolateľom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami pri hodnotení dôkazov sa riadil odvolací súd, keď vyvodil záver ţe vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným je občianskoprávny. Súd nedostatočne odôvodnil skutočnosť, z akého dôvodu na daný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným nemoţno aplikovať § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, ţe medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda o voľbe práva, resp. ţe ich vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom ešte neznamená, ţe súd nemá skúmať, či sa na daný vzťah nevzťahujú prípady uvedené v § 261 Obchodného zákonníka. V zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvné strany by sa nemohli odchýliť od ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka alebo toto

vylúčiť, nakoľko ide o kogentné

Obchodného zákonníka. V obdobne právnej veci sp. zn.: 4 Cdo 87/03 Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, ţe vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou je vzťahom občianskoprávnym. Uvedené rozhodnutie nemoţno na daný prípad aplikovať, nakoľko v uvedenej veci sp. zn.: 4 Cdo 87/03 (R 74/2005) bol ţalobca príspevková organizácia, ktorá nevykonávala podnikateľskú činnosť, ţalovaným bola zdravotná poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia. Na tento prípad nebolo moţné aplikovať ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko ani jeden subjekt nevykonával podnikateľskú činnosť a nebol podnikateľom v zmysle § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súdy oboch stupňov pri posudzovaní vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným a pri rozhodovaní o sankčnom nároku ţalobcu, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vzťah medzi ţalobcom – podnikateľom - poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ţalovaným – zdravotnou poisťovňou nesprávne posúdili ako občianskoprávny, a tým nárok ţalobcu posúdili ako 9 6MObdo/1/2009 premlčaný. V danom prípade medzi ţalobcom a ţalovaným ide o vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1, 2 a 3 O. s. p. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení, je pre súdy niţšieho stupňa záväzný (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. decembra 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková