Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sža/2/2015 Identifikačné číslo spisu: 7014201184 Dátum vydania rozhodnutia: 10.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:

§ 12ods.

1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) zamietol žiadosť navrhovateľa ako zjavne neopodstatnenú. Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa a postup odporcu považuje za správny, v súlade so zákonom o azyle. Odporca

názoru krajského súdu rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil

ust. § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, pretože navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnil existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľ nepreukázal skutočnosť, že bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov relevantných

zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 a samotná prítomnosť obáv o svoju bezpečnosť bez objektivizácie ich opodstatnenosti, je pre rozhodnutie o azyle irelevantnou. Krajský súd ďalej vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľ v priebehu azylového konania neuviedol žiadne podstatné skutočnosti a nepredložil žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. V Indii nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila akákoľvek perzekúcia, neprišiel do styku s políciou, armádou či inými zložkami štátu a nečelil žiadnemu prenasledovaniu zo strany týchto orgánov. Samotný fakt, že sa obával prípadného návratu do krajiny pôvodu, nakoľko sa obával o svoj život pred rodinou jeho bývalej priateľky, ktorá sa mu vyhrážala smrťou, nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Jeho bezpečnosť nebola v krajine pôvodu ohrozená a mohol v Indii zotrvať. Navrhovateľ nepožiadal o pomoc príslušné štátne orgány v krajine pôvodu.

názoru súdu odporca rozhodol správne aj v prípade neposkytnutia doplnkovej ochrany. Navyše ide o tretiu žiadosť o udelenie azylu, pričom sám navrhovateľ vyhlásil, že nechcel ostať na Slovensku, ale chcel odísť do Anglicka, čo svedčí o tom, že navrhovateľ skutočný záujem o udelenie azylu či poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky nemal. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľa Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu

§ 205ods.

2 písm. d/ OSP, teda z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f/ teda z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Trval na tom, že splnil podmienky pre udelenie azylu z dôvodu prenasledovania zo strany neštátnych pôvodcov. Pokiaľ ide o argumentáciu prvostupňového súdu a odporcu vo vzťahu k nedoloženiu všetkých relevantných dôkazov v predmetnej veci navrhovateľom, poukázal na špecifickosť konania o udelenie azylu v tom smere, kedy sa žiadatelia o azyl vzhľadom na svoju situáciou ocitajú v stave dôkaznej núdze, kedy nie sú schopní podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými konkrétnymi dôkazmi. Navrhovateľ bude v prípade návratu do krajiny pôvodu čeliť prenasledovaniu a hrozbe vážneho bezprávia, pričom mu nebude zabezpečená potrebná pomoc zo strany štátu. Na základe uvedených dôvodov navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na obsah svojho vyjadrenia k opravnému prostriedku zo dňa 30.10.2014 a trval na tom, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Naďalej zastáva názor, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodňuje inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákon o azyle. Navrhovateľ ani v opravnom prostriedku neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zmenu právneho názoru odporcu. K námietke ohľadne dôkaznej núdze odporca uviedol, že zo zákonnej povinnosti starostlivo vykonal dokazovanie aj napriek tomu, že navrhovateľ nepredložil žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom prvostupňového súdu, ako aj so svojim rozhodnutím a preto navrhoval rozsudok krajského súdu potvrdiť. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Odporca, v napadnutom rozhodnutí,

§ 12ods.

1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že aktuálne konanie o udelenie azylu navrhovateľovi začalo 03.07.2014, kedy bol pracovníkmi Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice - letisko prevzatý naspäť z územia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Ide o jeho tretiu žiadosť o udelenie azylu. Prvýkrát požiadal o udelenie azylu 02.07.2006 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Gbely Adamov, pričom ako dôvod uviedol, že v krajine pôvodu vlastní nehnuteľný majetok, ktorý mu chcú vziať a vyhrážajú sa mu smrťou. Konanie bolo vedené pod ČAS: MU-986/PO-Z-2006. Nakoľko žiadateľ 26.07.2006 svojvoľne opustil Pobytový tábor Gabčíkovo a bez priepustky sa viac ako 7 dní zdržiaval mimo azylového zariadenia, azylové konanie bolo v zmysle § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle dňa 15.08.2006 zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2006. Druhýkrát sa konanie začalo dňa 20.09.2010, kedy bol navrhovateľ prevzatý naspäť z územia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na územie Slovenska,

Nariadenia Rady (ES) Č. 343/2003 z

1. februára 2003 stanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov. V rámci azylového konania bol s menovaným 21.09.2010 uskutočnený vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že od svojich troch rokov bol vychovávaný strýkom. Svojich rodičov vlastne ani nepoznal a nikdy sa nedozvedel, čo sa s nimi stalo. Po dosiahnutý plnoletosti mu jeho strýko povedal, že v Indii nemá žiadnu perspektívu a bude pre neho lepšie ak vycestuje do Európy. V Indii nemal nikdy žiadne problémy, ani sa mu nikdy nič nestalo. Konanie bolo vedené pod ČAS: MU-518/PO-Ž-
2. Nakoľko žiadateľ 20.10.2010 svojvoľne opustil priestory Záchytného tábora Humenné a bez priepustky sa viac ako 7 dní zdržiaval mimo azylového zariadenia, azylové konanie bolo v zmysle § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o azyle dňa 28.10.2010 zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.
3. Počas vstupného pohovoru vykonaného za účelom zdôvodnenia navrhovateľovej opakovanej žiadosti o azyl uviedol, že v oboch predchádzajúcich pohovoroch klamal, nakoľko nechcel ostať na Slovensku, ale chcel odísť do Veľkej Británie. V aktuálnom konaní uviedol, že skutočným dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola obava o život. V Indii sa zaľúbil do susedy, s ktorou plánoval uzavrieť manželstvo. Nakoľko pochádzala z bohatšej rodiny, jej rodičia s týmto manželstvom nesúhlasili. Z uvedeného dôvodu utiekol spolu so snúbenicou do mesta Moga, kde mal v tajnosti prebehnúť svadobný obrad. O tom kde sa skrývajú sa jeho snúbenica zdôverila svojej priateľke, ktorá to prezradila jej rodine. Asi po dva a pol mesačnom skrývaní, prišli bratranci snúbenice do ich skrýše a násilím ju odviedli preč. On sa v tej chvíli nenachádzal doma a ihneď ako sa to dozvedel, odišiel k svojmu strýkovi do mesta Kot Kapoora, kde býval až do odchodu z krajiny pôvodu. Od svojho brata sa neskôr dozvedel, že po tom ako prišla jeho snúbenica domov (niekedy vo februári 2004) napadli jej rodinní príslušníci jeho rodinu. Došlo k vzájomnej bitke, pri ktorej zomrel jeho otec. Jeho matka na následky zranení zomrela o niekoľko mesiacov neskôr. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva možných problémov s rodinou svojej priateľky. Z krajiny pôvodu vycestoval v novembri
4. Cestoval letecky z mesta Dilli do Moskvy, prostredníctvom cestovného dokladu, ktorý mu vybavil prevádzač. V Moskve sa zdržiaval asi tri a pol mesiaca, po ktorých prostredníctvom prevádzača vycestoval na Ukrajinu, kde sa zdržiaval ďalšie dva až tri mesiace. Po týchto mesiacoch ho prevádzač spolu s inými cudzincami odviezol do blízkosti ukrajinsko-slovenských hraníc, ktoré nelegálnym spôsobom prekročili v júni
5. Po zadržaní slovenskou políciou požiadal prvýkrát o udelenie azylu. Odporca ďalej v odôvodnení uviedol, že v priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti uvedené žiadateľom objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu pojmu "utečenec" zo 4.2.1996 sa každá žiadosť o udelenie azylu na území SR skúma individuálne, na základe predložených skutočností a je vo vlastnom záujme žiadateľa, aby predložil potrebné dôkazy na zhodnotenie svojej žiadosti. Na základe výpovede a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8,
6. Svoju žiadosť zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Menovaný taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo 13b. V priebehu prvého azylového konania žiadateľ uviedol, že z krajiny pôvodu vycestoval kvôli pozemkovým problémom. V druhom azylovom konaní uviedol, že v krajine pôvodu nemal nikdy žiadne problémy a vycestoval výlučne za vidinou lepšej budúcnosti. V aktuálnom konaní uviedol, že krajinu pôvodu opustil zo strachu pred možnými problémami s rodinou svojej snúbenice, ktorá zavraždila jeho rodičov.

názoru správneho orgánu je uvedenie tohto nového dôvodu účelovým konaním, nakoľko ak by skutočne tento dôvod existoval, bolo by nelogické, aby ho neuviedol už počas prvého, resp. druhého konania. Neobstojí tu ani jeho tvrdenie,

ktorého nechcel tento dôvod uviesť pretože Slovensko nebolo jeho cieľovou krajinou. V priebehu konania bol totiž poučený o svojich právach a povinnostiach, vrátane povinnosti uviesť všetky dôvody svojej žiadosti o azyl. Ak by Veľká Británia bola skutočne jeho cieľovou krajinou, tak ako to vo svojej výpovedi tvrdil, určite by v tejto krajine požiadal o udelenie azylu a uviedol by tento dôvod. Menovaný však o azyl vo Veľkej Británii nikdy nežiadal a venoval sa výlučne nelegálnej práci. Z uvedeného dôvodu sa tento žiadateľom uvádzaný nový dôvod javí ako účelový, s cieľom zamedziť hroziacemu riziku vyhostenia z územia SR. Správny orgán sa aj napriek pochybnostiam zaoberal žiadateľom uvádzaným novým dôvodom, pričom dospel k záveru, že ani tento nie je postačujúci pre udelenie azylu v žiadnej krajine. Určujúcim faktorom pre udelenie azylu je existencia opodstatnenej obavy z prenasledovania v dôsledku rasovej, náboženskej, národnej, politickej príslušnosti, či členstva v sociálnej skupine. Menovanému však v krajine pôvodu žiadne takéto prenasledovanie nehrozilo a preto je potrebné jeho žiadosť zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za jeho politické názory takého charakteru, ktoré by spĺňali podmienky na udelenie azylu v zmysle Konvencie z roku 1951 a zákona o azyle. Uviedol iba svoj subjektívny pocit,

ktorého by mohol byť v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený rodinou svojej snúbenice. Ak by k takémuto ohrozeniu skutočne aj došlo, nešlo by v tomto prípade o prenasledovanie z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k sociálnej skupine prípadne za jeho politické názory, ale kvôli jeho osobným problémom s touto rodinou. K uvedenému treba ešte poznamenať, že smrť jeho rodičov vyšetrovala aj polícia, ktorá za tento skutok uväznila štyroch rodinných príslušníkov z priateľkinej rodiny. Taktiež treba uviesť, že on osobne sa od novembra 2003, kedy odišiel z domu spolu s priateľkou, do rodnej obce viac nevrátil a býval bez akýchkoľvek problémov u svojho strýka. Menovaný teda využil možnosť vnútorného presídlenia tzv. interného azylu a bol mu poskytnutý adekvátny stupeň bezpečia, resp. mu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo. Z uvedeného dôvodu teda nebol nútený krajinu pôvodu opustiť z dôvodov, ktoré uviedol vyššie, urobil tak výlučne za účelom zabezpečenia si lepšej budúcnosti, čo uviedol aj vo svojom druhom azylovom konaní. V zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951, kapitoly II., ods. B, písm. f/, v prípade, že osoba opustí dobrovoľne svoju krajinu mimo príčin, uvedených v definícii, je považovaná za prisťahovalca a nie za utečenca. Ženevský dohovor v žiadnom prípade nemá za cieľ nahrádzať vnútroštátne normy jednotlivých štátov, ktoré si stanovujú vlastné normy pre udeľovanie pobytov v danej krajine za účelom štúdia, alebo zamestnania a nerieši ani problémy súvisiace s ekonomickou migráciou jednotlivcov. Na základe výpovede menovaného je zrejmé, že menovaný nesplnil zákonom ustanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR, pretože svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch ako ukladajú § 8 a § 10, teda na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Menovaný taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Nad rámec tohto rozhodnutia odporca ešte uviedol, že na území Indie v súčasnosti neprebieha žiaden vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt, ktorým by bola ohrozená nedotknuteľnosť jeho osoby. Uvedené dôvody jeho žiadosti tak, ako ich opísal, ako aj jeho samotnú žiadosť o udelenie azylu na území SR možno považovať za irelevantnú z hľadiska udelenia azylu na území SR. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. marca 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V predmetnej veci je predmetom odvolacieho konania rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

§ 12ods.

1 písm. a/ zákona o azyle Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.

§ 12ods.

3 zákona o azyle Ministerstvo rozhodne

odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, okrem rozhodnutia

odseku 1 písm. c).

§ 8

zákona o azyle Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

1. a)má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
2. b)je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

§ 10zákona o azyle

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

osobitného zákona.

§ 8.

§ 4ods.

5.

§ 13a

zákona o azyle Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13bzákona o azyle

§ 13a

, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a

, alebo osoby

písmena

1. a)do 18 rokov ich veku alebo
2. c)rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana

§ 13a

, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.

osobitného zákona.

§ 4ods.

5. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

názoru Najvyššie súdu Slovenskej republiky navrhovateľom uplatnené námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu a svoje závery uviedol náležitým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Na podrobné závery krajského súdu o nepreukázaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania a nesplnenia podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

odvolacieho súdu je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Odvolaciu námietku navrhovateľa, ktorou vyčítal krajskému súdu nesprávne skutkové zistenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodnú. Krajský súd

názoru odvolacieho súdu riadne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu o tom, že odporca vykonal vo veci náležité dokazovanie, z ktorého vyplynuli závery o tom, že žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu je zjavne neopodstatnená. So závermi odporcu, že navrhovateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle sa odvolací súd stotožňuje. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci

§ 32zákona č.

71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Na tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že azyl je výnimočný inštitút konštruovaný za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu z prenasledovania v krajine, ktorej je občanom. Azyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred bezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené. V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie, odvolací súd pripomína, že z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine jeho posledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Dôvody, ktoré navrhovateľ v aktuálnom azylovom konaní uvádzal, nie sú dôvodmi na udelenie azylu, príp. poskytnutie doplnkovej ochrany

zákona o azyle. Navyše ide o tretie azylové konanie navrhovateľa na území Slovenskej republiky, pričom prvé dve konania boli zastavené z dôvodu, že navrhovateľ opustil azylové zariadenie. Následne bol dvakrát transportovaný na územie Slovenskej republiky z Veľkej Británie. Tieto skutočnosti vôbec nesvedčia o vážnom záujme navrhovateľa získať na území Slovenskej republiky azyl. Navyše treba konštatovať, že dôvod uvádzaný v aktuálnom azylovom konaní, pri prvých dvoch azylových konaniach neuvádzal. Preto sa aj odvolaciemu súdu javia tieto tvrdenia o nových dôvodoch ako účelové, v snahe vyhnúť sa následnému vyhosteniu. Svedčia o tom aj rozpory v jeho vyjadreniach v jednotlivých azylových konania, nielen o dôvodoch a okolnostiach jeho odchodu z krajiny pôvodu, ale aj značné rozpory pokiaľ ide o jeho rodičov a rodinu.

odvolacieho súdu pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ v správnom konaní neuniesol bremeno tvrdenia (vo vzťahu k dôvodom svojej žiadosti o azyl), ani bremeno dôkazné. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu krajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo, obstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané dokazovanie bolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákon o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu. Námietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že nemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím odporcu nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov navrhovateľa, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Odporca neuviedol v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov odporcu a krajského súdu vyvrátili, jeho odvolacie námietky, ktoré boli v podstate totožné s námietkami uplatnenými v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

§ 219ods.

1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.