Obsah (5)

§ 250t§ 246§ 35§ 24§ 25

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžnč/3/2013 Identifikačné číslo spisu: 9013010175 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 250t

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) uložil odporcovi povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť o odvolaní obvinenej M. z

1. augusta 2012 podaného proti rozhodnutiu bývalého Obvodné úradu Prievidza odboru všeobecnej vnútornej správy č. OBÚ-PD-OVVS-2012/01813-006, OBÚ-PD-OVVS-2012/01814-006, ObÚ-PD-OVVS-2012/01821-007, ObÚ-PD-OVVS-2012/01822-007, ObÚ-PD-OVVS-2012/01823-007 a ObÚ-PD-OVVS-2012/01824-
2. Svoj návrh odôvodnila citáciou čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 3 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 2 a § 27 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) s poukazom na § 25 správneho poriadku namietajúc, že odporca pri doručovaní vyššie označených rozhodnutí nepostupoval v súlade so zákonom. Tvrdila, že z doručenie, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu možno len dedukovať, že prvotné doručenie rozhodnutia obvinenej bolo neúspešné, pretože v bode 3 na doručenke je uvedený dátum uloženia na pošte, avšak v rozpore so zákonom nie je uvedené, kedy bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie a kedy sa vykonalo opakované doručenie. Až potom ak by prebehli tieto dva spôsoby doručovania rozhodnutia a boli by neúspešné, mohla byť zásielka uložená na pošte a obvinená mala byť o tom vhodným spôsobom upovedomená. Ďalej uviedla, že pod bodom č. 4 na doručenke je však uvedené, že rozhodnutie bolo
3. augusta 2012 doručené do poštového priečinku. Zo spisového materiálu nevyplýva, že obvinená si vyhradila doručovanie do poštového priečinku. Počas celého priestupkového konania jej boli písomnosti doručované do miesta trvalého bydliska. Ak by bola teoreticky pripustená možnosť, že rozhodnutie bolo takto obvinenej doručené, tá si ho vyzdvihla
4. augusta 2012, potom podanie odvolania
5. augusta 2012 bolo vykonané v zákonnej lehote. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že v bode 3 na doručenke je uvedený dátum uloženia zásielky
6. augusta 2012 a v bode 4 na doručenke je napísané P. O. BOX, z čoho vyplýva, že adresát si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku, a preto je potrebné aplikovať § 25 ods. 4 správneho poriadku, kde dátum príchodu zásielky sa považuje za deň uloženia a tretí deň od uloženia zásielky sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, pretože si zásielku prevzal až
7. augusta
8. Takto doručené rozhodnutie, v spojení s § 27 ods. 2 správneho poriadku o počítaní lehôt nadobudlo právoplatnosť dňa
9. augusta
10. Teda odvolanie obvinenej M. podané na poštovú prepravu dňa
11. augusta 2012, bolo podané po zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu po preskúmaní spisového materiálu nadriadený orgán, ktorý preskúmaval, či odporca dôvodne nevyhovel protestu prokurátora, dospel k záveru, že postup Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol v danej veci v súlade so zákonom, a preto nebolo potrebné vykonať žiadne opatrenia. Na základe hore uvedených dôvodov odporca navrhol, aby najvyšší súd návrh navrhovateľa na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť

§ 250tods.

1 a 2 OSP zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti ústredného orgánu štátnej správy

§ 246ods.

2 písm. b/ OSP vec preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 prvá veta OSP), oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným v súlade s (§ 35 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP domáha súdnej ochrany pred tvrdenou nečinnosťou odporcu návrhom podaným

§ 250t

OSP domáhajúc sa, aby najvyšší súd vyslovil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné konať vo veci odvolania podaného M. obvinenou z viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.

§ 35ods.

1 písm. c/ OSP v spojení § 246c ods. 1 prvá veta OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o nečinnosť orgánu verejnej správy v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo upozorneniu prokurátora, za podmienok ustanovených v tomto zákone. Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/09). Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nie len absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Ustanovenie § 250t OSP je tiež svojím obsahom zamerané tak, aby odstraňovanie nečinnosti orgánov verejnej správy nebolo znehodnocované nielen neopodstatneným podaním dotknutého subjektu - navrhovateľa, nepružnosťou v konaní orgánov verejnej správy, ale aj formalistickým prístupom v konaní súdov. V prejednávanej veci navrhovateľka namieta nesprávny spôsob doručovania

správneho poriadku v priestupkovom konaní vedenom proti obvinenej M..

§ 24ods.

1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel (§ 24 ods. 2 správneho poriadku).

§ 25ods.

4 správneho poriadku ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Správny poriadok (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku) upravuje aj prípady, keď si adresát vyhradil doručovanie do poštového priečinku (P. O. Box). Ak si adresát písomnosti (fyzická osoba, právnická osoba, fyzická osoba - podnikateľ) neželá, aby mu písomnosti doručoval poštový doručovateľ a vyhradil si na doručovanie zásielok poštový priečinok (P. O. Box), z ktorého si písomnosti preberá sám, oznamuje sa mu príchod zásielky na tlačive, ktoré na tento účel vystavuje poštový podnik. Tlačivo sa vloží do poštového priečinka. Dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum uloženia. Ak si adresát písomnosť nevyzdvihne do troch dní od uloženia (deň uloženia sa do lehoty nezapočítava), nastáva posledný deň trojdňovej lehoty fikcia doručenia zásielky, a to aj vtedy, ak sa adresát o uložení nedozvedel. Napriek tomu, že vyššie citované zákonné ustanovenie § 25 ods. 4 správneho poriadku je zaradené v zákonnom ustanovení, ktoré v odseku 1 až 3 upravuje doručovanie právnickým osobám a podnikateľom - fyzickým osobám, nie je vylúčené, aby si poštový priečinok zriadila aj fyzická osoba. V prípade doručovania rozhodnutia Obvodného úradu Prievidza z 19. júna 2012 č. OBÚ-PD-OVVS-2012/01813-006, OBÚ-PD-OVVS-2012/01814-006, ObÚ-PD-OVVS-2012/01821-007, ObÚ-PD-OVVS-2012/01822-007, ObÚ-PD-OVVS-2012/01823-007 a ObÚ-PD-OVVS-2012/01824-07 je na doručenke obvinenej M. zreteľne vyznačený P. O. Box, pričom zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku ani iného zákona nevyplýva, že účastník konania je povinný vyhradenie si doručovania do poštového priečinku oznamovať správnemu orgánu ani, že správny orgán je pri doručovaní povinný túto výhradu doručovania skúmať. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že na vyhovenie návrhu v danej veci nebola splnená ani základná podmienka ustanovenia § 250t ods. 1 veta prvá OSP, a to, že by odporca nevydaním rozhodnutia o odvolaní vo veci nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že súd, ktorý je príslušný rozhodovať o návrhu proti nečinnosť orgánu verejnej správy musí splnenie podmienok

§ 250tods.

1 OSP posudzovať individuálne vo svetle okolností konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnutie efektívnej a účinnej ochrany osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť dotknuté nečinnosťou orgánu verejnej správy v konkrétnom konaní. V danej veci je možné dosiahnuť nápravu aj v mimoodvolacom konaní, vzhľadom na ustanovenie § 60 správneho poriadku,

ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh navrhovateľky

§ 250tods.

4 poslednej vety OSP zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 250t ods. 5 OSP, keď ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko navrhovateľka nemala v konaní úspech a úspešný odporca právo na náhradu trov konania nemá zo zákona. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.