4Sžso/10/2007 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci žalobcu: IŠ – I, T, zast. JUDr. DB, M proti žalovanej: SP, Ú, U o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 332-753-GC-04/2006 z
- marca 2006, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z
- decembra 2006, č.k. 29S/13/2006-44, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovanej č. 332-753-GC- 04/2006 z
- marca 2006 ako aj rozhodnutie jej P NZ č. 700-1420023805-GC 04/05 z
- novembra 2005 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“) zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutím z
- marca 2006 žalovaná zmenila rozhodnutie SP, P NZ z
- novembra 2005 vo výrokovej časti v tom, že za text: „...§ 277 ods. 1...“ doplnila text: „...a § 277 ods. 2...“. V ostatnom potvrdila rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť poistné na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie prvého až štvrtého štvrťroku roku 2002 a prvého až tretieho štvrťroku roku 2003 v sume 578 Sk a za to isté obdobie predpísala žalobcovi zvýšené poistné 22.000 Sk. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že správne orgány rozhodli v rozpore so zákonom, keď pri stanovení vyššej sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania vychádzali z toho, aké činnosti mal žalobca zapísané v živnostenskom oprávnení. Neskúmali pritom, či žalobca tieto činnosti skutočne aj vykonával. Podľa názoru krajského súdu je pre stanovenie vyššej sadzby poistného rozhodujúci skutočný výkon činnosti a nie iba možnosť jej vykonávania, čo napokon vyplýva aj z ust. § 15a zák.č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení zák. č. 4Sžso/10/2007 2 242/2001 Z.z. (ďalej len „zák.č. 274/1994 Z.z.“). Správne orgány preto pri rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom konaní bude ich úlohou skúmať, či žalobca, resp. jeho zamestnanci skutočne vykonávali také činnosti, ktoré má žalobca zapísané ako predmet podnikania v živnostenskom oprávnení a s ktorými zákon spája vyššiu sadzbu poistného na poistenie zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolala žalovaná. Nestotožnila sa s právnym názorom krajského súdu vysloveným v jeho rozsudku. Podľa názoru žalovanej je zamestnávateľ povinný podľa § 15a ods. 1 zák.č. 274/1994 Z.z. vypočítať si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu sám, podľa hlavného druhu vykonávanej činnosti, pričom v prípade, ak vykonáva rôzne druhy činností, zamestnávateľ použije podľa § 15a ods. 2 cit. zákona sadzbu poistného vzťahujúcu sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného. Pojem „vykonáva“ sa podľa citovaného ustanovenia viaže so zamestnávateľom, ktorý na základe oprávnenia (napr. výpisu z obchodného registra, živnostenského oprávnenia a pod.) môže vykonávať rôzne druhy činnosti. Právna úprava platenia poistného na poistenie zodpovednosti za škodu platná do
- decembra 2003 neriešila prípadnú zmenu činnosti vykonávanej takýmto zamestnávateľom, preto sa predpokladá, že išlo o účel zákona. Na základe uvedeného je potrebné pod činnosťou, ktorú zamestnávateľ „vykonáva“ podľa ust. § 15a ods. 2 zák.č. 274/1994 Z.z. rozumieť činnosť, na ktorú sa vzťahuje najvyššia sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu zo všetkých činností zamestnávateľa, ktoré môže na základe oprávnenia vykonávať, a to bez ohľadu na to, či ju skutočne vykonáva. Žalovaná poukázala na to, že jej právny názor vychádza z právneho názoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prezentovaného v stanovisku k použitiu sadzby poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania zo
- mája 2002 a
- novembra
- Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca sa na odvolanie žalovanej písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach a v rozsahu odvolania žalovanej (§ 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. V danej veci bolo úlohou krajského súdu vyriešiť medzi účastníkmi spornú právnu otázku týkajúcu sa výkladu ust. § 15a ods. 1, 2 zák.č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení zák.č. 242/2001 Z.z. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého povinnosť platiť vyššiu sadzbu poistného na poistenie zodpovednosti 4Sžso/10/2007 3 za škodu u zamestnávateľa, ktorý má povolenie na výkon rôznych druhov činnosti, je reálny výkon činností zamestnávateľom a nie len možnosť vykonávať činnosť, s ktorou zákon viaže vyššiu sadzbu poistného. Vyplýva to jednoznačne aj zo znenia ustanovenia § 15a ods. 1,2 cit. zákona, v zmysle ktorého - zamestnávateľ je povinný si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu vypočítať sám, pričom použije sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti vykonávanej zamestnávateľom uvedené v prílohe (ods. 1) - ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činnosti, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúcu sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného (ods. 2). Pre výklad uvedenej právnej normy je rozhodujúci jej text, z ktorého je nepochybné, že ust. § 15a ods. 2 cit. zákona sa vzťahuje len na činnosti zamestnávateľom vykonávané a nie tie, ktoré má síce zapísané v živnostenskom oprávnení (v obchodnom registri) ale ich nevykonáva. Odlišné stanovisko rezortného ministerstva nemá vplyv na právne posúdenie veci. Krajský súd preto opodstatnene dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, lebo rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Skutočnosť, že konanie správnych orgánov v danej veci sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nezbavuje správne orgány povinnosti zabezpečiť pre rozhodnutie potrebné podklady tak ako to upravuje ust. § 195 a nasl. zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Odvolací súd preto odvolaniu žalovanej nevyhovel a vecne správny rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, lebo úspešný žalobca si ich náhradu neuplatnil a žalovanej právo na ich náhradu nevzniklo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- januára 2008 Anna Žáková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová