opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo
3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2
1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady konania neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Generálny prokurátor v danej veci namietal nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu v otázke posúdenia nároku na náhradu trov konania. Mal za to, že odvolací súd bol povinný skúmať zákonnosť nároku na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a iba v intenciách tohto zákonného ustanovenia meniť výšku priznaného práva alebo uloženej povinnosti. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V zmysle ustanovenia § 142 O.s.p. platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. l a 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporného konania. Účastníkovi konania súd v zmysle tohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, v troch prípadoch : l) ak účastníkovi neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2) ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3) ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. V druhom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že znalecký posudok sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške plnenia. Pokiaľ sa ním rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku (prípadne úvahy súdu). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa tohto ustanovenia. Potom je vylúčené účastníkovi priznať plnú náhradu trov konania z dôvodu, že mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (pozri tiež 2 M Cdo 5/2007, 3 M Cdo 14/2009, 5 M Cdo 7/2010). Vo veci je sporná skutočnosť, či znalecký posudok mal riešiť (riešil) aj základ uplatňovaného nároku, alebo len výšku spôsobenej škody. K tejto otázke už v predmetnej veci na sťažnosť žalobkyne zaujal svoj právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. decembra 2012 sp. zn. II. ÚS 598/2012. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úvahu odvolacieho súdu, podľa ktorej znalecký posudok v danom prípade slúži nielen ako dôkaz výšky škody, ale aj samotného základu zodpovednosti žalovaných je potrebné akceptovať. Mal za to, že závery odvolacieho súdu sú dostatočne presvedčivé, keďže je z nich zrejmé, že v skutočnosti jadrom znaleckého posudku bolo ustálenie rozsahu príčinnej súvislosti medzi prácami, ktoré žalobkyňa dala vykonať, a realizáciou nadstavby zo strany žalovaných. Ústavný súd vyjadril názor, že posúdenie základu nároku znalcom spolu s posúdením výšky škody znalcom vylučuje použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Nakoľko je názor ústavného súdu konformný s hore uvedenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, dovolaciemu súdu neostalo iné ako sa so skôr zaujatým názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci stotožniť. Odvolací súd preto postupoval správne a správne vec právne posúdil, ak neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa miery procesného úspechu, t. j. podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Ak generálny prokurátor v danej veci dospel k opačnému názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci oporu v zákone. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) tak ako to obsahovo vymedzil generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p.
2 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 148a ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovaným náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu doručené dovolaciemu súdu 19. apríla 2013 - nejde o rozhodnutie vo veci samej, jedná sa o trovy konania vo výške 1 530,72 € (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby dovolací súd určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
3 písm. b/ vyhlášky vo výške 35,69 €, ktorú dovolací súd znížil o 50 % (pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb podľa § 13 ods. 2 vyhlášky), spolu teda predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny pri zastupovaní 2 osôb sumu 35,69 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 € x 2, t. j. 15,62 €)] a 20 % DPH [§ 18 ods. 3 vyhlášky (t. j. 10,26 €)] predstavuje spolu 61,57 €. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.